PASTIERSKY LIST ORDINÁRA OZBROJENÝCH SÍL A OZBROJENÝCH ZBOROV SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Vážení priatelia,
                                                                                                       
opäť prichádzajú najkrajšie sviatky roka, kedy si je človek človeku bližší, sviatky, ktoré nám dávajú pocítiť čaro domova a rodiny. Náš ordinariát je tiež povolaný k tomu, aby sme sa my, jeho členovia, stávali veľkou duchovnou rodinou. Keďže sa nemôžem v týchto dňoch stretnúť s každým s Vás osobne, chcem sa Vám prihovoriť aspoň týmto listom:
 
Rodina na úteku
 
Tohoročný pastiersky list k Vianociam ilustrujem mozaikou od Pátra Marka Rupnika, ktorá je realizovaná v San Giovanni Rotondo (Taliánsko, miesto pôsobenia sv. Pátra Pia) a znázorňuje útek svätej Rodiny do Egypta. Evanjelium nám hovorí o tom, že krátko po Ježišovom narodení sa mu prišli pokloniť Mudrci z Východu. Tí sa nevrátili do Jeruzalema, aby informovali tamojšieho kráľa Herodesa o tom, kde sa nachádza novonarodený Kráľ (pretože Herodes chcel túto informáciu zneužiť na likvidovanie tohto Dieťaťa), Herodes sa teda rozhodol pre istotu dať pozabíjať v Betleheme a na okolí všetkých chlapcov do dvoch rokov. Preto dostáva Jozef pokyn od anjela, aby zobral Dieťa i jeho matku a utiekol s nimi pred Herodesom do Egypta.
Táto udalosť nám hovorí o tom, že prvé Vianoce neboli iba idylické, ale že Jozef s Máriou museli chrániť život Božského dieťaťa i za cenu opustenia svojho domova. Podstatné však je, že aj v tejto dramatickej situácii sú Jozef s Máriou jednotní, nepozerajú na svoje osobné záujmy ale všetko podriaďujú poslaniu, ktoré im Boh zveril, keď Máriu povolal za Ježišovu matku a Jozefa za jeho ochrancu.
 
Uvedomujú si dnešní manželia svoje poslanie a zodpovednosť?
 
Manželstvo a rodina je iste veľkým dobrom pre samotných manželov a ich deti. Krása a radosť rodinného života – napríklad i počas prežívania Vianočných sviatkov – je zdrojom šťastia pre všetkých členov rodiny. Niekedy sa však zdá, že rodinný život je iba súkromnou záležitosťou manželov (hoci celkom iste je), ale ten veľký a významný život sa odohráva v spoločnosti, v hospodárstve, v politike, v kultúre, na pracovisku. Rodina sa vníma ako vedľajšia záležitosť, ktorá musí neraz ustúpiť pred týmito „veľkými“ záujmami...
Práve Vianoce sú príležitosťou na uvedomenie si toho, že veci sa majú inak, presne opačne: pôvodným a základným ľudským spoločenstvom je manželstvo a na ňom spočívajúca rodina. Z rodín sa vytvárajú menšie či väčšie spoločenské útvary, a to až po štát a medzinárodné spoločenstvo.
My obdivujeme niekedy veľké hory alebo silu či schopnosti materiálov, ktoré používa moderná technika – vieme však aj to, že nosným prvkom toho všetkého sú ľudským zrakom neviditeľné atómy a ich súčasti. Pretože tieto častice sú spojené vzájomnou súdržnosťou, môžu fungovať i väčšie hmotné útvary. Bez tejto vnútornej jednoty a pevnosti atómov by sa všetko rozpadlo...
Takýmto základným atómom či bunkou ľudskej spoločnosti je rodina. Jej spojivom je vzájomná jednota a láska, zdravý morálny a duchovný život. Iste, rodina potrebuje aj materiálne podmienky pre svoj život, ako je bývanie a iné veci. Spoločnosť, ktorá si je vedomá tohto významu rodiny napomáha jej zdravý život, vrátane hmotného zabezpečenia. Ale predovšetkým manželia potrebujú nadobúdať zdravé sebavedomie o dôležitosti svojej vzájomnej jednoty a lásky, o dôležitosti svojich detí a ich výchovy - nielen pre svoje šťastie a dobro, ale doslova pre dobro celého ľudstva.
Tento význam rodiny potvrdil sám Boží Syn, keď sa stal človekom v rodine Jozefa a Márie, keď sa na  splnenie svojho poslania zachrániť ľudstvo pripravoval životom a výchovou v ľudskej rodine.
 
Čo ohrozuje súčasnú rodinu?
 
Predovšetkým všetko to, čo narušuje ľudskú prirodzenosť. Manželstvo jestvuje presne tak dlho ako samotné ľudstvo. Nové generácie mohli prichádzať na svet iba vďaka tomu, že v manželstve boli zjednotení v láske muž a žena. Spochybňovanie vlastnej totožnosti ako muža či ženy, nabádanie k vytváraniu nestabilných, premenlivých alebo priamo protiprirodzených vzťahov je podkopávaním základov zdravej rodiny a tým i budúcnosti ľudskej spoločnosti.
Zárukou zdravej ľudskej prirodzenosti je predovšetkým jej Tvorca – Boh. Iba vtedy, ak prijmeme sami seba z Jeho rúk, ak si uvedomujeme pred Ním zodpovednosť za svoj život i za vzťah k druhým, ak od Neho ako z prameňa života a lásky čerpáme pomoc a silu, aby sme uskutočňovali svoje poslanie -  iba vtedy môžeme správne rozvíjať svoj život a napomáhať aj zdravý rozvoj našich blížnych.
Útoky na rodinu dnes prichádzajú najmä cez médiá a cez ponuku blahobytu.
Ak sa chcela Svätá rodina zachrániť, musela utiecť z dosahu Herodesovej moci. Kam môže utiecť dnešná rodina pred týmito ohrozeniami? V globalizovanom svete nejestvuje žiadne zahraničie, kde by nás tieto vplyvy nezasiahli. Nepomôže asi nič iné, ako vybudovanie si obranných mechanizmov a vlastným sebaovládaním musíme dokázať ignorovať zlé mediálne vplyvy, správnym poradím hodnôt musíme uprednostniť hodnoty zdravého rodinného života pred zvodnými ponukami hmotného blahobytu a užívania, ktoré sa nám ponúkajú  za cenu obetovania našich záväzkov voči rodine.
V prípade Svätej rodiny konali Jozef a Mária v úplnej zhode, prijímali spoločne cestu do exilu, lebo vedeli, že tá obeta je potrebná pre vyšší cieľ; podobne je nevyhnutná jednota a vzájomné pochopenie medzi manželmi, ak si má rodina chrániť svoje hodnoty a odmietať nezdravé mediálne či materiálne vplyvy.
 
Všetko to bolo kvôli Ježišovi
 
Utekali do Egypta preto, aby chránili jeho, aby On raz mohol plniť svoje poslanie...
Manželia, ktorí uzavreli sviatostné manželstvo sú na tom podobne: Veď sám Ježiš povedal: „Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ . Kresťanská rodina spĺňa túto podmienku jeho prítomnosti. Veď krstom boli manželia povolaní za nasledovníkov Ježiša Krista. Keď sa ako pokrstení rozhodli pre celoživotnú vzájomnú lásku, tak to má byť láska na Kristovej úrovni, o ktorej povedal: „Mojím prikázaním je, aby ste sa milovali, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku, ako ten, čo položí život za svojich priateľov“. A On položil za nás svoj život, aby sme mohli mať plný život tu i vo večnosti. Sviatosť manželstva znamená, že kým sa manželia snažia o vzájomnú lásku na tejto úrovni, kým sa usilujú plniť záväzky, ktoré prijali pred Bohom, dovtedy môžu vždy počítať aj s Kristovou duchovnou pomocou – s ktorou môžeme zvládnuť všetko, čo Boh od nás žiada.
Preto by bolo treba veľmi dbať na to, aby Ježiš Kristus mohol byť – duchovne, ale skutočne – prítomný v každej kresťanskej rodine. Vytvárajme si priestor pre každodennú, osobnú ale i spoločnú modlitbu, zúčastňujme sa pravidelne na nedeľnej bohoslužbe, prijímajme Božie odpustenie vo sviatosti pokánia a v Eucharistickom prijímaní sa zjednocujme s Ježišom Kristom, ktorý sa pre nás stal človekom, zomrel za nás na kríži a zmŕtvychvstaním dokázal večné víťazstvo opravdivej lásky a života.
V manželstve je ešte jeden veľmi dôležitý spôsob prijatia Krista: On povedal: „Kto prijme jedno také dieťa v mojom mene, mňa prijíma“. Veľkodušným prijímaním detí a ich svedomitou výchovou sa môže každá naša rodina podobať Svätej rodine...
Môže sa stať, že niekto si pri čítaní týchto riadkov uvedomí, že v jeho manželstve či rodine to nie je v poriadku a je bezradný. Odporúčam Vám obrátiť sa na kňaza – či už ordinariátneho alebo civilného – a v osobnom rozhovore si objasniť situáciu a hľadať možnosti riešenia.
 
Milí priatelia, všetkým Vám: vojakom – doma i v misiách, policajtom, záchranárom, pracovníkom väzenstva i finančnej a colnej správy, i Vám, ktorí sa nachádzate vo väzení, Vašim rodinám, úprimne želám, aby ste prežili sviatky Narodenia Pána v pokoji a vzájomnej láske a posilnení vo viere ste s Božou pomocou dokázali skvalitňovať rodinné vzťahy počas všetkých dní budúceho roka!
A myslime aj na tie mnohé rodiny v dnešnom svete, ktoré sú nútené reálne utekať zo svojich domovov a musia žiť ako utečenci v ťažkých podmienkach. Ak nemôžeme pre nich urobiť iné, aspoň sa za nich modlime a zodpovedne využívajme naše priaznivé okolnosti na dobrý rodinný i osobný  život.
S uistením o modlitbe za Vás i Vaše rodiny každého a každú z Vás s úctou pozdravuje
 
                          +František Rábek, biskup-ordinár OS a OZ SR