Pevný bod v meniacom sa svete - zamyslenie na 6. týždeň v roku 2024
„Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána Krstiteľa a šli za Ježišom, bol Ondrej, brat Šimona Petra. Ten našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Pomazaný. Priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, Jánov syn. Budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter. “ (Ján 1, 40 – 42)
Albert Eistein vraj povedal: „ Všetko je relatívne. Všetko je inak.“ Ak to povedal, tak to myslel len na priestor a čas, a nie na morálne hodnoty. O morálnych hodnotách by to nepovedal. On, ako vedec, hľadal celý život pravdu a istotu, a túto istotu našiel v Bohu. O mravnom relativizme vedel to, čo pred ním povedal Dostojevskij: „ Kde niet Boha, tam je všetko dovolené. “
Tam, kde je mravnosť relatívna, tam sa hriech nazýva zaváhaním a chvíľkovou slabosťou, alebo sa nazýva dokonca cnosťou a chválou; tam sa veci nepomenujú svojimi pravými menami.
A kde sa veci nepomenujú pravými menami, tam sa ťažko hľadá riešenie, prípadne sa všetko zvalí na temnú silu podvedomia, alebo neosobnú silu spoločenského vedomia. Ale tento mravný marazmus nie je len teraz! Toto v rôznej forme bolo vždy!
Prorok Izaiáš pred viac ako 2600 rokmi povedal: „Beda tým, čo na zlé povedia: dobré, a na dobré zlé, ktorí tmu menia na svetlo a svetlo na tmu, trpké na sladké a sladké na trpké. Beda tým , ktorí sú múdri vo vlastných očiach a sami pred sebou sú nerozumní. “ (Izaiáš 5, 20-21)
Kde je však cesta z tejto neistoty a relativizmu von?! To svetlo v tme je Kristus. On je ten orientačný bod. On je orientačný bod v tmavom bludisku ľudských vzťahov plnom bezradnosti, neúspešnosti, či dokonca nespravodlivosti.
On je orientačný bod nielen pre vonkajší svet, ale aj pre ten náš vnútorný. Pre bludisko zúfalstva a slabosti.
On prináša istotu, ktorá aj nás mení a formuje, tak zmenila aj apoštola Šimona, ktorému dal Ježiš meno Kéfas – Peter – Skala. Meno Šimon by sa dalo preložiť rozdvojený – teda neistý – ľahko formovateľný – aké to bolo symbolické v jeho prípade?! Tak ako pomohol Petrovi, tak pomáha aj nám nájsť hranicu medzi zodpovednosťou a bezohľadnosťou; oddeliť spravodlivosť od tvrdosti; nemýliť si dôvtip s chytráctvom; byť prívetivý a nie pokrytecký; nemiešať česť s pýchou; vieru s fanatizmom a leňošenie s odpočinkom.
Ak rozmýšľaš, či má skutočne takúto moc aj pri tebe, možno ťa presvedčí svedectvo Isaaca Newtona: „Keď bol dieťaťom, znepokojil kráľov, keď bol chlapcom, žasli nad ním mudrci, keď mužom, otriasol celým národom aj základmi rímskej ríše. Nenapísal ani jednu knihu, ale do najväčších knižníc by sa nevošli všetky knihy, ktoré boli napísané o ňom. Nezložil ani jednu báseň, ale svojou odpúšťajúcou láskou rozozvučal piesňami viac než všetci básnici sveta. Nezaložil náboženskú školu, vedecký ústav, ani seminár, ale všetky školy sveta sa nemôžu pochváliť toľkými žiakmi, ktorých mal on. Nezariadil si žiadnu lekársku ordináciu, ale predsa uzdravil viac nemocných duší a tiel.
Ovládal zákony prírody, chodil po vlnách mora, utíšil búrku, liečil bez liekov.. kriesil mŕtvych. Nepriatelia ho nemohli premôcť,, satan ho nemohol zničiť, ani hrob ho nezadržal. Nad všetkým zvíťazil.
Veľkí mužovia prišli a odišli, všetci ľudia sklamali, ale On nikdy nikoho. Všetci ľudia zhrešili, ale On jediný zostal svätý, večný a dokonalý, najkrásnejší medzi ľudskými synmi.“ Kristus má moc všade a bude mať aj Tvojím životom, ak mu to dovolíš. Amen
Modlitba
Pane, v tomto svete, kde sa všetko mení, buď naša nemeniaca sa istota. Daj, nech Tvoj život je orientačným bodom pre náš život. Amen
Albert Eistein vraj povedal: „ Všetko je relatívne. Všetko je inak.“ Ak to povedal, tak to myslel len na priestor a čas, a nie na morálne hodnoty. O morálnych hodnotách by to nepovedal. On, ako vedec, hľadal celý život pravdu a istotu, a túto istotu našiel v Bohu. O mravnom relativizme vedel to, čo pred ním povedal Dostojevskij: „ Kde niet Boha, tam je všetko dovolené. “
Tam, kde je mravnosť relatívna, tam sa hriech nazýva zaváhaním a chvíľkovou slabosťou, alebo sa nazýva dokonca cnosťou a chválou; tam sa veci nepomenujú svojimi pravými menami.
A kde sa veci nepomenujú pravými menami, tam sa ťažko hľadá riešenie, prípadne sa všetko zvalí na temnú silu podvedomia, alebo neosobnú silu spoločenského vedomia. Ale tento mravný marazmus nie je len teraz! Toto v rôznej forme bolo vždy!
Prorok Izaiáš pred viac ako 2600 rokmi povedal: „Beda tým, čo na zlé povedia: dobré, a na dobré zlé, ktorí tmu menia na svetlo a svetlo na tmu, trpké na sladké a sladké na trpké. Beda tým , ktorí sú múdri vo vlastných očiach a sami pred sebou sú nerozumní. “ (Izaiáš 5, 20-21)
Kde je však cesta z tejto neistoty a relativizmu von?! To svetlo v tme je Kristus. On je ten orientačný bod. On je orientačný bod v tmavom bludisku ľudských vzťahov plnom bezradnosti, neúspešnosti, či dokonca nespravodlivosti.
On je orientačný bod nielen pre vonkajší svet, ale aj pre ten náš vnútorný. Pre bludisko zúfalstva a slabosti.
On prináša istotu, ktorá aj nás mení a formuje, tak zmenila aj apoštola Šimona, ktorému dal Ježiš meno Kéfas – Peter – Skala. Meno Šimon by sa dalo preložiť rozdvojený – teda neistý – ľahko formovateľný – aké to bolo symbolické v jeho prípade?! Tak ako pomohol Petrovi, tak pomáha aj nám nájsť hranicu medzi zodpovednosťou a bezohľadnosťou; oddeliť spravodlivosť od tvrdosti; nemýliť si dôvtip s chytráctvom; byť prívetivý a nie pokrytecký; nemiešať česť s pýchou; vieru s fanatizmom a leňošenie s odpočinkom.
Ak rozmýšľaš, či má skutočne takúto moc aj pri tebe, možno ťa presvedčí svedectvo Isaaca Newtona: „Keď bol dieťaťom, znepokojil kráľov, keď bol chlapcom, žasli nad ním mudrci, keď mužom, otriasol celým národom aj základmi rímskej ríše. Nenapísal ani jednu knihu, ale do najväčších knižníc by sa nevošli všetky knihy, ktoré boli napísané o ňom. Nezložil ani jednu báseň, ale svojou odpúšťajúcou láskou rozozvučal piesňami viac než všetci básnici sveta. Nezaložil náboženskú školu, vedecký ústav, ani seminár, ale všetky školy sveta sa nemôžu pochváliť toľkými žiakmi, ktorých mal on. Nezariadil si žiadnu lekársku ordináciu, ale predsa uzdravil viac nemocných duší a tiel.
Ovládal zákony prírody, chodil po vlnách mora, utíšil búrku, liečil bez liekov.. kriesil mŕtvych. Nepriatelia ho nemohli premôcť,, satan ho nemohol zničiť, ani hrob ho nezadržal. Nad všetkým zvíťazil.
Veľkí mužovia prišli a odišli, všetci ľudia sklamali, ale On nikdy nikoho. Všetci ľudia zhrešili, ale On jediný zostal svätý, večný a dokonalý, najkrásnejší medzi ľudskými synmi.“ Kristus má moc všade a bude mať aj Tvojím životom, ak mu to dovolíš. Amen
Modlitba
Pane, v tomto svete, kde sa všetko mení, buď naša nemeniaca sa istota. Daj, nech Tvoj život je orientačným bodom pre náš život. Amen