Pietna spomienka na M. R. Štefánika v Bratislave
- Autor: Jana Nunvářová, Viktor Sabo
- Foto: Ján Juráš
- Dátum: 06.05.2022
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Štefánik - muž, ktorý mal blízko k "hviezdam" a víťaz ankety Najväčší Slovák. V deň 103. výročia jeho tragického úmrtia - v stredu 4. mája položili predstavitelia štátu a spoločnosti vence k jeho pamätníku na Nábreží M. R. Štefánika v Bratislave. A keďže sa Štefánik narodil na evanjelickej fare v Košariskách, na pietnom akte sa zúčastnili aj predstavitelia Evanjelickej cirkvi a. v. - generálny biskup Ivan Eľko, biskup VD Peter Mihoč a generálny duchovný EPS Viktor Sabo. Podujatie sa konalo za účasti predstaviteľov vlády SR a pod organizačnou záštitou Nadácie M. R. Štefánika.
Generálny biskup ECAV Ivan Eľko napísal pri tejto príležitosti pár slov:
Komu a čomu všetkému vzdávame úctu, keď vzdávame úctu generálovi Dr. Milanovi Rastislavovi Štefánikovi? Otázka naznačuje, že Štefánika môžeme považovať za povestný vrchol ľadovca. Bol vzácnym ovocím, ktoré sa urodilo v kopaničiarskom kraji medzi Brančom, Javorinou a Bradlom.
Odpoveď začnime hľadať u Štefánikovho starého otca Pavla Štefánika, od roku 1822 evanjelického farára v Krajnom. Bol rodákom zo Senice a za manželku mal Ľudoviku Šulekovú zo Sobotišťa. Jej brata – študenta evanjelického lýceu v Prešporku Vilka Šuleka – na jeseň 1848 práve v Krajnom zajali maďarskí vojaci a popravili ho pri Leopoldove ako jedného z vodcov Slovenského povstania.
Evanjelickému farárovi Pavlovi Štefánikovi sa v Krajnom narodil syn Pavel. Jeho krstným otcom nebol nikto iný, ako rodinný priateľ, farár z Hlbokého, Jozef Miloslav Hurban. Ten Hurban, ktorý na jar 1848 na Brezovej predniesol jeden z prvých politických programov Slovákov - Nitrianske žiadosti. Bol najvýznamnejším vodcom Slovenského povstania, váženým farárom a publicistom Evanjelickej cirkvi.
Pavlov syn Pavel sa stal tiež evanjelickým farárom. No napriek žiadostiam Krajňancov nezostal po otcovi v Krajnom. Odišiel na susedné Košariská, kde sa práve cirkevný zbor osamostatnil od Brezovej. Pavel Štefánik ml. sa stal v tejto neľahkej etape jeho prvým farárom. Bol prototypom múdreho, skromného, statočného človeka, úprimne veriaceho a národne cítiaceho. Vzostupu svojho syna, ani jeho tragickej smrti sa už nedožil.
O tomto všetkom Milan Rastislav Štefánik vedel, bolo to súčasťou jeho životnej výbavy. Vedel o starom otcovi Pavlovi, o bratovi starej matky Vilkovi Šulekovi, o krstnom otcovi svojho otca Jozefovi Hurbanovi. Vedel o Slovenskom povstaní, o skvelých rodinách vlastencov z Myjavy Jurenkovcoch po matke Albertíne, o Kolényovcoch, Jurkovičovcoch a o mnohých ďalších. Jeho poznanie siahalo určite až k veľkému Danielovi Krmanovi ml. z Myjavy z konca 17. storočia, obrovskej postave duchovných dejín Slovenska. Či k väzňom z hradu Branč, smerujúcim na galeje, trpiacim pre svoje protestantské vyznanie.
To, čo sa už Štefánik nedozvedel bolo, ako sa práve jeho, podbradliansky kraj, aj vďaka spomienke na neho a úcte k nemu stal baštou medzivojnovej demokracie. Ako sa množstvo Štefánikových rovesníkov a ich synov zapojilo do Slovenského národného povstania proti fašizmu. A ako práve obyvatelia tohto kraja veľmi aktívne ukrývali Židov po vyhlásení protižidovských zákonov.
Komu a čomu teda vzdávame úctu, keď vzdávame úctu Milanovi Rastislavovi Štefánikovi? Okrem skvelej plejády jeho príbuzných a mnohých ďalších osudom spriaznených duší, ktorých dedičstvo si niesol v génoch, vzdávame úctu tomu, čím boli títo ľudia naplnení, pre čo žili: náboženskej slobode, slobode svedomia, tradícii demokracie, ľudských práv, vzdelanosti, pokroku, kresťanskej viery a morálky, vlastenectva. Z ich krvi a obetí toto všetko rástlo. Nech je česť ich pamiatke!
Príhovor generálneho duchovného OS a OZ SR plk. Viktora SABA:
„Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho svätému menu! Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia!" Žalm 103,1-2
“Priateľ miluje v každom čase a brat sa rodí na čas súženia.“ Príslovia 17,17
Drahí prítomní bratia a sestry!
Žijeme v demokratickom svete, ktorý je otrasený hlavne udalosťami vojny na Ukrajine. Otrasy vojny prežíval aj náš generál M. R. Štefánik. A to nielen z počutia, ale priamo bol zapojený aj do vojnových akcií. Bol dokonca zranený na fronte v Srbsku a vtedy mu pomohol cudzinec - vojak Louise Paulhane. Odvaha a statočnosť sa meria tým, kto ti pomôže a je pri tebe. A nie tým, kto ti odpíše, alebo ťa lajkne, či hejtne na internete.
Louis Paulhan pomohol a zachránil Štefánika, keď bol počas prvej svetovej vojny na fronte v Srbsku zranený.
Dnes je tento hrdinský čin príkladom pre všetkých nás - že o láske sa nemá len rozprávať, ale lásku treba žiť. A to tak, že zo svojho času darujem pomoc človeku, ktorý je v núdzi alebo chorobe či v ohrození života. A to aj tým, že som pripravený nasadiť aj svoj život. Pomôcť ľuďom utekajúcim z Ukrajiny pred bombami a náletmi lietadiel.
„Nech každý z nás je dnes lepší, ako bol včera a vlasť naša bude veľká a slávna.“
Tento odkaz generála Štefánika je aktuálny aj dnes pre nás. Byť lepší, nie je byť verejne vulgárny, zatínajúci päste a demonštrovať tak svoju silu a moc. Kričať a burcovať. Pokoj, láska a pomoc, toto sú veci, ktoré by mali rásť, a ktoré by sme mali pestovať v našich srdciach. Lebo len tak vykoreníme nenávisť, nadradenosť ultranacionálnosť a predstavu, že sme viac ako človek vedľa mňa.
Len takto bude aj naša vlasť bezpečná, kultúrna a rozkvitnutá kvetmi v záhrade tohto sveta, Božieho sveta, ktorý bol stvorený v plnej harmónii s dobrom. Kiež by takýchto Paulhanov bolo vo svete viac.
Sem sa hodia ako spojítko medzi nami, práve tieto starozmluvné slová múdreho kráľa Šalamúna: "Priateľ miluje v každom čase a brat sa rodí na čas súženia.“
A ja dodám aj v čase vojny aj v čase pomoci a núdze.
Milan Rastislav Štefánik
Generálny biskup ECAV Ivan Eľko napísal pri tejto príležitosti pár slov:
Komu a čomu všetkému vzdávame úctu, keď vzdávame úctu generálovi Dr. Milanovi Rastislavovi Štefánikovi? Otázka naznačuje, že Štefánika môžeme považovať za povestný vrchol ľadovca. Bol vzácnym ovocím, ktoré sa urodilo v kopaničiarskom kraji medzi Brančom, Javorinou a Bradlom.
Odpoveď začnime hľadať u Štefánikovho starého otca Pavla Štefánika, od roku 1822 evanjelického farára v Krajnom. Bol rodákom zo Senice a za manželku mal Ľudoviku Šulekovú zo Sobotišťa. Jej brata – študenta evanjelického lýceu v Prešporku Vilka Šuleka – na jeseň 1848 práve v Krajnom zajali maďarskí vojaci a popravili ho pri Leopoldove ako jedného z vodcov Slovenského povstania.
Evanjelickému farárovi Pavlovi Štefánikovi sa v Krajnom narodil syn Pavel. Jeho krstným otcom nebol nikto iný, ako rodinný priateľ, farár z Hlbokého, Jozef Miloslav Hurban. Ten Hurban, ktorý na jar 1848 na Brezovej predniesol jeden z prvých politických programov Slovákov - Nitrianske žiadosti. Bol najvýznamnejším vodcom Slovenského povstania, váženým farárom a publicistom Evanjelickej cirkvi.
Pavlov syn Pavel sa stal tiež evanjelickým farárom. No napriek žiadostiam Krajňancov nezostal po otcovi v Krajnom. Odišiel na susedné Košariská, kde sa práve cirkevný zbor osamostatnil od Brezovej. Pavel Štefánik ml. sa stal v tejto neľahkej etape jeho prvým farárom. Bol prototypom múdreho, skromného, statočného človeka, úprimne veriaceho a národne cítiaceho. Vzostupu svojho syna, ani jeho tragickej smrti sa už nedožil.
O tomto všetkom Milan Rastislav Štefánik vedel, bolo to súčasťou jeho životnej výbavy. Vedel o starom otcovi Pavlovi, o bratovi starej matky Vilkovi Šulekovi, o krstnom otcovi svojho otca Jozefovi Hurbanovi. Vedel o Slovenskom povstaní, o skvelých rodinách vlastencov z Myjavy Jurenkovcoch po matke Albertíne, o Kolényovcoch, Jurkovičovcoch a o mnohých ďalších. Jeho poznanie siahalo určite až k veľkému Danielovi Krmanovi ml. z Myjavy z konca 17. storočia, obrovskej postave duchovných dejín Slovenska. Či k väzňom z hradu Branč, smerujúcim na galeje, trpiacim pre svoje protestantské vyznanie.
To, čo sa už Štefánik nedozvedel bolo, ako sa práve jeho, podbradliansky kraj, aj vďaka spomienke na neho a úcte k nemu stal baštou medzivojnovej demokracie. Ako sa množstvo Štefánikových rovesníkov a ich synov zapojilo do Slovenského národného povstania proti fašizmu. A ako práve obyvatelia tohto kraja veľmi aktívne ukrývali Židov po vyhlásení protižidovských zákonov.
Komu a čomu teda vzdávame úctu, keď vzdávame úctu Milanovi Rastislavovi Štefánikovi? Okrem skvelej plejády jeho príbuzných a mnohých ďalších osudom spriaznených duší, ktorých dedičstvo si niesol v génoch, vzdávame úctu tomu, čím boli títo ľudia naplnení, pre čo žili: náboženskej slobode, slobode svedomia, tradícii demokracie, ľudských práv, vzdelanosti, pokroku, kresťanskej viery a morálky, vlastenectva. Z ich krvi a obetí toto všetko rástlo. Nech je česť ich pamiatke!
Príhovor generálneho duchovného OS a OZ SR plk. Viktora SABA:
„Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho svätému menu! Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia!" Žalm 103,1-2
“Priateľ miluje v každom čase a brat sa rodí na čas súženia.“ Príslovia 17,17
Drahí prítomní bratia a sestry!
Žijeme v demokratickom svete, ktorý je otrasený hlavne udalosťami vojny na Ukrajine. Otrasy vojny prežíval aj náš generál M. R. Štefánik. A to nielen z počutia, ale priamo bol zapojený aj do vojnových akcií. Bol dokonca zranený na fronte v Srbsku a vtedy mu pomohol cudzinec - vojak Louise Paulhane. Odvaha a statočnosť sa meria tým, kto ti pomôže a je pri tebe. A nie tým, kto ti odpíše, alebo ťa lajkne, či hejtne na internete.
Louis Paulhan pomohol a zachránil Štefánika, keď bol počas prvej svetovej vojny na fronte v Srbsku zranený.
Dnes je tento hrdinský čin príkladom pre všetkých nás - že o láske sa nemá len rozprávať, ale lásku treba žiť. A to tak, že zo svojho času darujem pomoc človeku, ktorý je v núdzi alebo chorobe či v ohrození života. A to aj tým, že som pripravený nasadiť aj svoj život. Pomôcť ľuďom utekajúcim z Ukrajiny pred bombami a náletmi lietadiel.
„Nech každý z nás je dnes lepší, ako bol včera a vlasť naša bude veľká a slávna.“
Tento odkaz generála Štefánika je aktuálny aj dnes pre nás. Byť lepší, nie je byť verejne vulgárny, zatínajúci päste a demonštrovať tak svoju silu a moc. Kričať a burcovať. Pokoj, láska a pomoc, toto sú veci, ktoré by mali rásť, a ktoré by sme mali pestovať v našich srdciach. Lebo len tak vykoreníme nenávisť, nadradenosť ultranacionálnosť a predstavu, že sme viac ako človek vedľa mňa.
Len takto bude aj naša vlasť bezpečná, kultúrna a rozkvitnutá kvetmi v záhrade tohto sveta, Božieho sveta, ktorý bol stvorený v plnej harmónii s dobrom. Kiež by takýchto Paulhanov bolo vo svete viac.
Sem sa hodia ako spojítko medzi nami, práve tieto starozmluvné slová múdreho kráľa Šalamúna: "Priateľ miluje v každom čase a brat sa rodí na čas súženia.“
A ja dodám aj v čase vojny aj v čase pomoci a núdze.
Milan Rastislav Štefánik
