Pietny akt pri príležitosti Medzinárodného dňa vojnových veteránov
- Autor: Jaroslav Balocký
- Foto: Jaroslav Balocký
- Dátum: 11.11.2021
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Pri príležitosti Medzinárodného dňa vojnových veteránov sa dňa 10. novembra 2021 o 15:00h konal pietny akt kladenia vencov pri Pamätníku príslušníkov západného odboja na Šafárikovom námestí v Bratislave. Organizátorom pietneho aktu bolo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Veľvyslanectvo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v SR. Po kladení vencov a odznení hymny SR a UK si prítomní minutou ticha uctili pamiatku padlých. K prítomným sa prihovoril Štátny tajomník rezortu obrany Marian Majer, veľvyslanec Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v SR Nigel Marcus Baker a dekan-riaditeľ kancelárie Ústredia EPS kpt. Dávid Vargaeštok. V príhovore poukázal na dôležitosť spomienky a úcty vojnovým veteránom dvoch svetových vojen, ktorá nás môže povzbudiť k horlivosti v službe ľuďom okolo nás. Celý príhovor je uvedený nižšie.
Na záver pietneho aktu zaznela večierka a po nej prítomní mali možnosť zapichnúť do zeme pri Pamätníku symbolický kríž.
Príhovor dekana-riaditeľa kanc.:
Vážení prítomní, vážení spomínajúci!
Jeden z najťažších okamihov života je rozlúčka s milovanou osobou. Všetci vieme, najmä teraz v čase pandémie, ako bolí vyprevádzanie človeka na jeho poslednej pozemskej ceste, veď sme s ním boli spojení priateľstvom, láskou, okamihmi života.
Počas tohto pietneho aktu pri pamätníku príslušníkov západného odboja však môžeme stáť trochu neisto, lebo nie všetci máme osobnú skúsenosť s tými, na ktorých spomíname – vojnovými veteránmi dvoch svetových vojen ale aj iných bojov. Áno, je dôležitá spomienka a úcta voči nim, ale je tu niečo, čo je ešte pálčivejšie a dôležitejšie. A tým je pohľad do svojho vnútra a preskúmanie svojich postojov a presvedčenia voči svojej službe v uniforme a celkovo službe našej vlasti. Tí, ktorí zahynuli v bojoch a službe svojej krajine mali za sebou iný príbeh a okolnosti, než máme dnes my. Vo vypätej situácii človeka napĺňa strach existenčný, ktorý v bežnom mierovom živote veľmi nepociťujeme, hoci pandémia mení aj túto skutočnosť. Úzkosť a napätie, ktoré prežívame napríklad v dôsledku nejakých domnelých sporov, debát alebo aj naštrbených vzťahov, sa v blízkosti smrti javia ako smiešne a hlúpe. Preto obeť padlých vojakov nás môže povzbudiť, aby sme boli odvážnymi ľuďmi slúžiacimi ľuďom okolo nás v pravde a láske aj za cenu straty života. Veď ako hovorí Biblia: Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov. /Jn 15:13/.
V mene Ústredia ekumenickej pastoračnej služby nám všetkým prajem, aby takéto chvíle spomínania naplnili odvahou, posilnili našu vieru a priviedli nás k aktívnemu životu na slávu Boha a pre dobro ľudí okolo nás.
Na záver pietneho aktu zaznela večierka a po nej prítomní mali možnosť zapichnúť do zeme pri Pamätníku symbolický kríž.
Príhovor dekana-riaditeľa kanc.:
Vážení prítomní, vážení spomínajúci!
Jeden z najťažších okamihov života je rozlúčka s milovanou osobou. Všetci vieme, najmä teraz v čase pandémie, ako bolí vyprevádzanie človeka na jeho poslednej pozemskej ceste, veď sme s ním boli spojení priateľstvom, láskou, okamihmi života.
Počas tohto pietneho aktu pri pamätníku príslušníkov západného odboja však môžeme stáť trochu neisto, lebo nie všetci máme osobnú skúsenosť s tými, na ktorých spomíname – vojnovými veteránmi dvoch svetových vojen ale aj iných bojov. Áno, je dôležitá spomienka a úcta voči nim, ale je tu niečo, čo je ešte pálčivejšie a dôležitejšie. A tým je pohľad do svojho vnútra a preskúmanie svojich postojov a presvedčenia voči svojej službe v uniforme a celkovo službe našej vlasti. Tí, ktorí zahynuli v bojoch a službe svojej krajine mali za sebou iný príbeh a okolnosti, než máme dnes my. Vo vypätej situácii človeka napĺňa strach existenčný, ktorý v bežnom mierovom živote veľmi nepociťujeme, hoci pandémia mení aj túto skutočnosť. Úzkosť a napätie, ktoré prežívame napríklad v dôsledku nejakých domnelých sporov, debát alebo aj naštrbených vzťahov, sa v blízkosti smrti javia ako smiešne a hlúpe. Preto obeť padlých vojakov nás môže povzbudiť, aby sme boli odvážnymi ľuďmi slúžiacimi ľuďom okolo nás v pravde a láske aj za cenu straty života. Veď ako hovorí Biblia: Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov. /Jn 15:13/.
V mene Ústredia ekumenickej pastoračnej služby nám všetkým prajem, aby takéto chvíle spomínania naplnili odvahou, posilnili našu vieru a priviedli nás k aktívnemu životu na slávu Boha a pre dobro ľudí okolo nás.
