Laureáti Vojenského činu roka, riaditelia Slovenského a Českého rozhlasu, náčelníci vojenskej polície, ale aj bojovníci doby bronzovej. To je exkluzívna ...
- Dátum: 04.04.2005
- Dĺžka: 10:37 min.
- Veľkosť súboru: 1.22 MB
Textový prepis relácie:
Laureáti Vojenského činu roka, riaditelia Slovenského a Českého rozhlasu, náčelníci vojenskej polície, ale aj bojovníci doby bronzovej. To je exkluzívna spoločnosť, ktorú k vám v tejto chvíli do vašich domovov prináša armádny magazín Plná poľná.
Samozrejme s nimi prichádzajú aj interpreti domácich a zahraničných pesničiek a nám tak neostáva nič iné iba vám zaželať príjemný piatkový večer s Rádiom Slovensko. Vašimi spoločníkmi v nasledujúcich minútach budú Bernard Roštecký a Petra Repková.
Krásny a dôstojný večer v bratislavskom divadle Aréna patril včera ľuďom činu. Anketa Vojenský čin roka, osemročné dieťa Slovenského rozhlasu a našej redakcie, vyvrcholila slávnostným galaprogramom, na ktorom ocenili vojakov, zamestnancov rezortu obrany, ktorí v uplynulom roku zachraňovali životy a nezištne pomáhali, ale aj ľudí a inštitúcie, ktoré pomohli našim Ozbrojeným silám naplniť ich ciele.
Za rok 2004 bolo na ocenenie nominovaných vyše 40 ľudí a kolektívov. V kategórii Záchrana života sa laureátom stal vojak Miroslav Staník, ktorý zachránil život poľskému vojakovi počas raketového útoku v Iraku. V kategórii Pomoc verejnosti sa najvyššej pocty dostalo slovenskému kontingentu z misie KFOR v Kosove a za nezištnú dlhoročnú pomoc deťom z detského domova bola ocenená pani Viola Pelánová z Národnej akadémie obrany Liptovský Mikuláš. Pani Pelánová, aký je to pocit stať sa laureátom Vojenského činu roka?
pani Viola Pelánová, laureát Vojenského činu roka: "Viete, že ani neviem? Ešte som si to nestačila vychutnať. Ale určite je to nielen pocit pre mňa, pretože ako hovorí klasik: Jeden je nič, dvaja sú kolektív. Takže u nás je to niekoľko desiatok ľudí, ktorí prispievajú do týchto zbierok, takže toto ocenenie jednoznačne patrí im."
Nominovali Vás kurátorka a pán riaditeľ z detského domova. Pôjdete si užiť tento svoj pocit aj spolu s deťmi?
pani Viola Pelánová, laureát Vojenského činu roka: "Určite, v každom prípade, musia o tom vedieť, že nás ocenili a že si všimli aj ich, nielen nás, že my ich obdarovávame, ale že je to na celé Slovensko. Lebo mnoho ľudí na Slovensku obdarováva detské domovy a pomáha fyzicky alebo mentálne slabým ľuďom alebo deťom a tak ďalej, takže to nie je naozaj len o mne, to je o všetkých ľuďoch."
Vy ste zamestnankyňou Národnej akadémie obrany. Darí sa Vám týmto deťom prenášať aj niečo z umenia vojenstva alebo poprípade z toho ako brániť sám seba alebo krajinu?
pani Viola Pelánová, laureát Vojenského činu roka: "V takomto zmysle až nie, pretože väčšinou my tam ideme buď sa s nimi porozprávať alebo ich teda obdarovať. Ale oni zas na druhej strane to vnímajú a všímajú si to, či už v televízore alebo si to všímajú alebo aj v rádiách, pretože dostávame hodne obrázkov od nich s maľbami vojakov a tak ďalej. Viete, ono armáda, ju vidno len ako uniformu, maskáč, zbraň, ale ja som veľmi rada, že armáda sa prezentovala aj takýmto spôsobom."
Všetkým ocenením zablahoželal a poďakoval minister obrany Juraj Liška.
Juraj Liška, minister obrany: "Pri poďakovaní našim príslušníkom v kategórii Záchrana života som si cestou na pódium spomenul na film Schindlerov zoznam, ktorý som už veľa rokov nevidel a kde na konci tohto filmu pánovi Schindlerovi je ľúto, že nezachránil viac Židov. Zachránil ich 1 100, na tomu židovský priateľ vraví: Keď zachrániš aspoň jeden ľudský život, ako keby si zachránil celý svet. A to patrilo našim vojakom a chcel by som, aby si to pamätali nielen oni ale aj všetci, čo boli dnes v tejto sále, lebo myslím si, že aj o tom je ten život. Samozrejme, neďakujem len laureátom ankety Záchrana života. Všetkým tým, ktorí priamo aj nepriamo zachránili životy, darcom krvi, lekárom, ale všetkým príslušníkom Ozbrojených síl, ktorí dobrovoľne chodia do misií ale aj ..., ktorí sa na tieto misie pripravujú a bude ich čoraz viac. A tých misií vidíme už dneska, že je dosť veľa a je veľmi veľa nebezpečných misií. Ja by som si želal do budúcnosti, aby bolo čo najmenej a aby to, čo sa nám stalo minulý rok, aby sa už nezopakovalo. Aby sme sa vždy všetci tí, ktorí odchádzajú do ... misií aj šťastne vrátili domov."
Anketa Vojenský čin roka vznikla na pôde Slovenského rozhlasu a včera to bol práve Slovenský rozhlas, ktorému sa tiež dostalo najvyššieho ocenenia. Porota ocenila jeho dlhoročnú spoluprácu s Ozbrojenými silami i pomoc, ktorú im v reformných procesoch objektívnym informovaním verejnosti poskytuje. Potlesk patril generálnemu riaditeľovi rozhlasu Jaroslavovi Rezníkovi, ktorý na galavečer prišiel s kolegom programovým riaditeľom Českého rozhlasu Josefom Havlom.
Jaroslav Rezník, generálny riaditeľ Slovenského rozhlasu: "Musím povedať, že som naozaj poctený, je to pocta pre Slovenský rozhlas, pre vás, mojich kolegov. Ja som ten, ktorý ho bol prevziať na pódiu. Je to ocenenie vašej viac ako 10-ročnej práce, lebo ja si veľmi dobre pamätám, ako vznikala anketa Vojenský čin roka. Koľko rokov bola na pôde Slovenského rozhlasu a akým spôsobom sa vypracovala z maličkého podujatia na jedno prestížne podujatie, ktoré dneska vníma veľmi pozitívne nielen vojenská ale aj laická verejnosť. A musím povedať, že ma to veľmi teší."
Dnes ste tu boli so svojím kolegom z Českého rozhlasu takisto pánom riaditeľom.
Josef Havel, programový riaditeľ Českého rozhlasu: "Viete, ja vám poviem dve veci. Jednak závidím tú peknú akciu, na ktorej som bol, pretože neviem o tom, že by v Českej republike sa poriadala podobná akcia s ocenením významných spolupracovníkov ministerstva obrany. A potom závidím Slovenskému rozhlasu, že sa tak dobre k problematike armádneho vysielania stavia. My sa snažíme, ale v tomto sme naozaj druhí."
Počúvate Rádio Slovensko.
A na jeho vlnách armádny magazín Plná poľná, ktorá bola tento týždeň aj pri vymenovaní nového náčelníka vojenskej polície. Minister obrany do tejto funkcie vymenoval plukovníka Stanislava Bera(?). Poďakovanie za prácu však patrilo doterajšiemu veliteľovi Františkovi Zemkovi.
František Zemko, bývalý náčelník vojenskej polície: "Ja si myslím, že v celku za tie dva roky a niekoľko mesiacov si vojenská polícia počínala pomerne úspešne. Úspešne z toho dôvodu, že sa nám podarili niektoré veci, napríklad Modely 2010 sme hovorili o počte 285 vojenských policajtov, v súčasnej dobe novelizovaná táto verzia respektíve Model 2015 nám hovorí o možných počtoch až okolo 519 vojenských policajtov. Približujeme sa štandardom Európskej únie, čo znamená 3 až 4 % v rámci Ozbrojených síl tvoria práve vojenskí policajti."
Najmä v súvislosti s Európskou úniou vyvstáva otázka potrebnosti a vyčlenenia príslušníkov vojenskej polície do misií pod patronátom a velením Európskej únie. Ako sa podarilo túto úlohu naplniť?
František Zemko, bývalý náčelník vojenskej polície: "Túto úlohu budeme napĺňať pod velením nového náčelníka vojenskej polície pána plukovníka Bera. Pretože termíny sú tu stanovené na mesiac máj v roku 2005, respektíve potom v roku 2006. V roku 2005 je to začať s prípravou čaty vojenskej polície, v roku 2006 začať s prípravou v rote vojenskej polície pre plnenie úloh v rámci Cieľov Síl."
Čo by ste chceli odkázať a zanechať svojmu nástupcovi?
František Zemko, bývalý náčelník vojenskej polície: "Tak ja si myslím, že vojenská polícia už nejaké ... preberá, ale bola dobre rozbehnutá, bola jedna z prvých útvarov, ktoré boli plne profesionálne. Čiže to je dobrý základ. No a aby sme našich policajtov dobre vyškolili, dobre vycvičili, aby nám plnili úlohy veľmi zodpovedne nielen na území Slovenskej republiky ale aj mimo v zahraničí a vzorne reprezentovali vojenskú políciu a Ozbrojené sily Slovenskej republiky."
Pán plukovník, veril by ste, že to sú jasné vízie pre Vás, nie nové, pretože v podmienkach vojenskej polície ste už teda pracovali nejaký ten deň. Ako teda prijímate tieto výzvy?
plukovník Stanislav Bero, náčelník vojenskej polície: "Chcem sa poďakovať v prvom rade svojmu predchodcovi za vykonanú činnosť. Myslím si, že sa skutočne nemá za čo hanbiť. Sám som sa presvedčil v praxi, napríklad na summite Bush - Putin, že vojenskí policajti sú policajti skutočne profesionálni. Tie začiatky budú možno ťažké len tým, že bude tam treba niekoľko organizačných zmien. Ale pevne verím, že je na čo nadväzovať a verím, že sa Ciele Síl podarí splniť."
Pred dvoma týždňami sme vás pozvali do bratislavského Archeologického múzea na novú expozíciu výstavy mečov. A dnes ako sme sľúbili začíname výlet do vojenskej histórie. Naším sprievodcom bude archeológ Vladimír Turčan, ktorý nám tentoraz sprostredkuje stretnutie s bojovníkom doby bronzovej.
Vladimír Turčan, archeológ: "Na výstave máme rekonštruovanú figurínu bojovníka ale nie hocijakého, pretože vidíte, že má meč, má pancier a má štít, má prilbu. To vtedy bolo veľmi drahé, takže si to mohli dovoliť len príslušníci vládnej elity. Bojovníci boli síce obrnení doslova, ale rukávy mali krátke. Takisto neviem ako to bolo s nohavicami, zrejme nohavice nemali, ale na holeniach mali také ochrany pred údermi mečom. Bojovník drží v ruke bronzový meč, zároveň má štít. To veľmi súviselo. Akonáhle sa začala vyvíjať nejaká zbraň, tak okamžite sa vyvinula aj protizbraň a protizbraň oproti meču je štít. Skúšali sme, ako sa dali zachytávať rany mečom a zistili sme, že keď človek pochopí, kam smerujú údery, akým spôsobom ten meč môže zasadiť úder, tak štít je veľmi účinná ochrana proti úderom mečom. Keď to chytil na stret, to bola taká bronzová puklica, tak mu nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Naopak, jeho súper bol v tom momente ochromený. Tá rekonštrukcia ukazuje nielen bojovníka ako aktívneho bojovníka ale aj jeho pasívnu ochranu."
Máte nejakú predstavu o tom, ako vyzerala v dobe bronzovej armáda, poprípade aké boli taktiky boja?
Vladimír Turčan, archeológ: "Armáda bola už v tejto dobe do istej miery profesionálna. Teda už vznikala alebo formovala sa vrstva profesionálnych bojovníkov, ktorí sa neživili ničím iným len tým, že tvorili bojovú družinu náčelníka a samozrejme v čele stál niektorý z príslušníkov vládnuceho rodu. Neboli to veľké armády, zrejme stačilo, keď ten náčelník mál niekoľko desiatok takto kvalitne vyzbrojených mužov. No a samozrejme k nim sa potom v prípade ohrozenia alebo nejakého útoku na cudzí región pripájali aj miestni obyvatelia, ktorí už tvorili takzvanú ľudovú, čiže slabšie vyzbrojenú aj slabšie vycvičenú armádu."
O týždeň navštívime Keltov a s týmto avízom sa pre dnešok s vami lúčime. Na výrobe relácie spolupracovali Juraj Tima, Miroslav Minár, Bernard Roštecký a Petra Repková. Dopočutia o týždeň.
