Plná poľná 11. 6. 2004

Smútok, sústrasť, ale aj odhodlanie plniť ťažké úlohy v misiách, také sú reakcie našich vojakov na tragický skon kamarátov v Iraku

• Dátum: 11.06.2004
• Dĺžka: 10:57 min.
• Veľkosť súboru: 1.4 MB

Textový prepis relácie:

8. jún sa čiernymi písmenami zapísal do novodobých dejín slovenských Ozbrojených síl. Dve tragédie, štyria mŕtvi vojaci. Strata kolegov zomkla všetkých slovenských príslušníkov zahraničných misií v Afganistane, Kosove, africkej Eritrei i na Golanských výšinách. Prišlo to ako blesk z jasného neba. Celých 13 rokov brázdili slovenskí ženisti mínové polia v rôznych končinách stále horúcej planéty, vyčistili tisíce kilometrov ciest, zlikvidovali stovky mín a inej nevybuchnutej munície. Ani raz sa nestalo, aby na nich nejaký nezodpovedný šialenec strieľal. Až teraz v Iraku. Napriek tomu, že pravdepodobný granátový útok na pozície ženistov v Iraku zanechal hlboké jazvy na tvári každého misionára, pokúsila sa Plná poľná priblížiť náladu vojakov v slovenských jednotkách.

Podľa slov mjr. Petra KUBIŠA z Kosova správa o tragickej udalosti v mierových misiách v Iraku a na Cypre sa všetkých vojakov pôsobiacich v misii v Kosove hlboko dotkla. Hoci sa počíta s rizikom najmä v Iraku, nikto nepredpokladal, že v jeden deň tragicky zahynie toľko slovenských vojakov. Každý vojak zostal hlboko zarmútený a uvedomoval si veľkú bolesť, ktorú táto správa spôsobila najmä ich najbližším a spolubojovníkom. Takéto správy sa prijímajú veľmi ťažko a aj nikto tomu nechcel prv veriť, nakoniec sa ukázala ich pravdivosť. Na počesť padlých vojakov česko?slovenský prápor KFOR v Kosove mal smútočný nástup, na ktorom veliteľ práporu pplk. GENCER vyslovil pozostalým a slovenským vojakom hlbokú sústrasť. Smrť vojakov si uctili minútou ticha a zvesením štátnych zástav, slovenskej i českej, na pol žrde. Mjr. Peter KUBIŠ tiež konštatoval, že takýmto situáciám sa v misiách nedá predísť a ani ich predvídať, hlavne v krajinách, kde slovenské jednotky pôsobia. Nezostáva len veriť, že tragických udalostí bude čo najmenej a všetci vojaci, brániaci mier vo svete, sa vrátia domov živí a zdraví."

Tragické udalosti ťažko niesli ženisti v misii Trvalá sloboda v Afganistane. Veliteľ slovenskej ženijnej jednotky pplk. TRUSKA uviedol, že o tragických udalostiach slovenských vojakov v Iraku a na Cypre sa dozvedeli po návrate z letiskovej plochy. Všetci príslušníci misie v Afganistane vyjadrili hlbokú ľútosť nad ich úmrtím a úprimnú sústrasť ich rodinám a známym. Na mimoriadnom nástupe slovenskej ženijnej jednotky v Bagrame si uctili pamiatku padlých minútou ticha a zástava Slovenskej republiky v tábore je stiahnutá na pol žrde. Obdobným spôsobom si ich pamiatku uctili aj koaličné jednotky. Slovenská ženijná jednotka v Afganistane naďalej plní úlohy budovania a opráv letiskových plôch a zariadení na letisku v Bagrame podľa požiadaviek a potrieb nadriadeného veliteľstva.

Nad stratou bojových druhov trúchlia aj v ďalekej Eritrei, informoval pplk. Radoslav JELÍNEK. V mene svojom i všetkých vojakov kontingentu mierovej misie vyslovil hlboký zármutok nad tragickým úmrtím slovenských vojakov v misiách. Mnohí ich osobne poznali a priatelili sa s nimi. Rodinám padlých vojakov vyjadril úprimnú sústrasť. Slovenská jednotka po ukončení odmínovávania a ničenia munície začala s prípravou materiálu a techniky na odsun domov, do Slovenskej republiky, a likvidáciou základne.

STORIN