Audit ministerstva obrany, zdravotné spôsobilosti vojakov profesionálov, ale aj unikátny projekt vojenského folklórneho súboru Jánošík, historické ...
- Dátum: 15.04.2005
- Dĺžka: 11:18 min.
- Veľkosť súboru: 1.29 MB
Textový prepis relácie:
Audit ministerstva obrany, zdravotné spôsobilosti vojakov profesionálov, ale aj unikátny projekt vojenského folklórneho súboru Jánošík, historické okienko a niekoľko aktualít z diania v rezorte obrany.
To vám ponúka dnešné vydanie armádneho magazínu Plná poľná. Nerušené počúvanie vám želá Bernard Roštecký a Petra Repková.
Na stretnutí so zamestnancami informoval minister obrany Juraj Liška o ukončení auditu, ktorý v uplynulom období prebiehal na ministerstve obrany. My sme sa na niektoré aspekty samotného auditu opýtali riaditeľa kancelárie ministra obrany a vedúceho pracovnej skupiny na implementáciu výsledkov auditu Štefana Škultétyho.
Pán riaditeľ, aké boli hlavné motívy vykonania auditu tu na ministerstve obrany?
Štefan Škultéty, riaditeľa kancelárie ministra obrany a vedúci pracovnej skupiny na implementáciu výsledkov auditu: "Jedným z hlavných cieľov, s ktorými prišiel minister Juraj Liška na rezort bolo vybudovanie ministerstva, ktoré by nielen plnilo svoje úlohy vyplývajúce z kompetencií, ktoré má z programového vyhlásenia vlády, ale aby vytvoril ministerstvo, ktoré by fungovalo omnoho efektívnejšie, transparentnejšie, aby platili nové jasné pravidlá, aby bola jasná zodpovednosť, aby sa vytvorili štruktúry, ktoré omnoho efektívnejšie budú reagovať na nové výzvy, ktoré prichádzajú so zmenou bezpečnostného prostredia. Nevyhnutným predpokladom na vytvorenie takéhoto ministerstva obrany je komplexný audit, či už z hľadiska organizačných štruktúr, informačných tokov, procesov a personálu. Audítori prezentovali záverečnú správu ministerstva obrany a dnes je našou úlohou implementovať tieto závery do štruktúr ministerstva obrany Generálneho štábu."
Na čo poukazuje táto analýza, ktorá je spracovaná?
Štefan Škultéty, riaditeľa kancelárie ministra obrany a vedúci pracovnej skupiny na implementáciu výsledkov auditu: "Poukazuje na to, čo už mnohí zamestnanci rezortu tušili, že v mnohých prípadoch tu dochádza k mnohým duplicitným činnostiam, že nie jasne definovaná zodpovednosť niektorých útvarov celkových štruktúr ako aj ľudí pracujúcich na týchto oddeleniach. Ďalej že mnohí ľudia nie sú motivovaní k tomu, aby odvádzali také výkony, respektíve tá motivácia nie je adekvátna k zodpovednosti, ktorú majú a samozrejme v niektorých prípadoch sú tu štruktúry, ktoré sú predimenzované počtom ľudí, ale sú tu aj štruktúry, ktoré sú poddimenzované. To je prvá vec, na druhej strane ukazuje aj možné riešenia. Minister obrany rozhodol zriadiť takzvanú pracovnú skupinu, ktorá by detaily tejto záverečnej správy ešte vykonzultovala s audítorskou spoločnosťou a v druhej fáze by bola zodpovedná za implementáciu všetkých tých dobrých návrhov, ktoré audítori priniesli do vnútra ministerstva obrany a Generálneho štábu."
Keď sa povie audit, mnohí ľudia si pod tým predstavujú zoštíhlenie štruktúr, prepúšťanie. V prípade ministerstva obrany však audit sledoval aj iné ciele.
Štefan Škultéty, riaditeľa kancelárie ministra obrany a vedúci pracovnej skupiny na implementáciu výsledkov auditu: "Primárnym cieľom je optimalizovať procesy, nastaviť ich tak, aby ministerstvo obrany a Generálny štáb fungovali efektívnejšie. Pri vybudovaní takéhoto ministerstva nemôžeme obísť ani otázku redukcie počtov. Či už z redukcií počtov ľudí, teda personálu alebo útvarov oddelení. Na druhej strane audit poodhaľuje aj skutočnosti, že niektoré oddelenia sú poddimenzované a nemôžu plniť tie úlohy, ktoré zo zákona respektíve z programového vyhlásenia sú im zadané. Aj preto, keďže si uvedomia, že to je veľmi citlivá otázka redukcia počtov, minister obrany zriadením svojej pracovnej skupiny dáva veľký priestor na diskusiu s audítormi, aby sme tento problém a veľmi citlivý problém vyriešili tak, aby bol zachovaný chod ministerstva obrany a aby všetci zamestnanci boli permanentne informovaní o tom, čo sa bude diať v nastávajúcom období na rezorte. S tým, že je zámerom, aby všetky zmeny, ktoré súvisia so závermi auditu, boli realizované do konca roka 2005, aby nové ministerstvo obrany, skutočné integrované ministerstvo obrany začalo fungovať od 1.1.2006."
Profesionalizácia Ozbrojených síl kladie vyššie nároky aj na všestrannú zdravotnú spôsobilosť ich príslušníkov, profesionálnych vojakov. Nejde pri tom iba o fyzické zdravie, ale aj o psychické predpoklady zvládnuť náročné povolanie. Porozprávali sme sa o nich s Máriou Odehnalovou, psychologičkou Nemocnice ministerstva obrany.
Pani doktorka, vysvetlime najprv, čo je to to psychické zdravie?
Mária Odehnalová, psychologička Nemocnice ministerstva obrany: "Psychické zdravie, to je vlastne taký stav našej mysle, cítenia, vnímania nášho vedomia, kedy sa cítime vnútorne spokojní a kedy máme určitú schopnosť vyrovnať sa aj s nepríjemnými životnými situáciami prípadne zvládnuť niektoré krízové obdobia vlastnými silami."
Ako sú na tom vojaci? Vojaci základnej služby ale predovšetkým profesionáli.
Mária Odehnalová, psychologička Nemocnice ministerstva obrany: "Vojaci základnej služby sú na tom relatívne, podčiarkujem relatívne horšie, pretože nastupujú do vojenskej služby v situácii, kedy na to psychicky väčšinou nie sú pripravení, sú zaskočení určitým tým drilom, výcvikom, ktorý ich čaká najmä v prvých týždňoch a tí, ktorí sú citlivejší, tak môžu zareagovať niektorými prípadnými neurotickými symptómami ako je nejaká úzkosť, alebo taká zvýšená psychická rozladenosť, prípadne nejaká plačlivosť, bolesti hlavy a podobne. Profesionáli to majú z tohto pohľadu lepšie, pretože prechádzajú určitým výberom, sami sa rozhodli pre toto povolanie a vlastne v rámci psychologických testov, ktoré absolvujú, tak už sa do určitej miery odhalia ľudia, ktorí nie sú psychicky vyrovnaní a tí sa do tej armády ani nedostanú. Takže pri vstupe do armády by tam určitá vyrovnanosť mala byť. Neskôr sa to ale môže zmeniť samozrejme, lebo aj vojaci sú ľudia, aj keď majú v tej práci určité sociálne istoty, tak môžu u nich nastať problémy v osobnom živote, tam vlastne reagujú ako my všetci."
Starajú sa vojaci o svoje psychické zdravie? Aké máte skúsenosti?
Mária Odehnalová, psychologička Nemocnice ministerstva obrany: "Samozrejme, niektorí sa starajú, niektorí menej, ale je tam výrazný rozdiel medzi ľuďmi, ktorí nás vyhľadajú, pretože cítia, že niečo s nimi nie je v poriadku. Platí, že v ozbrojených zložkách ľudia ťažšie vyhľadajú psychológa. Panuje medzi vojakmi také vedomie, že nie je chlapské navštíviť odborníka a je sa treba s tým vysporiadať sám. Našťastie aj toto sa postupne začína meniť, pretože práve u týchto ozbrojených zložiek je časté, že si riešia tieto problémy trebárs tým, že nadmerne v nejakých krízových situáciách začnú brať alkohol alebo sa odreagovávajú nie vždy najšťastnejšími spôsobmi inými."
Počúvate Rádio Slovensko.
Vojenskému folklórnemu súboru Jánošík sa podarilo uviesť do života unikátny projekt tanečné divadlo s názvom Husári. Pred premiérou sme oslovili riaditeľa súboru Ondreja Slivku.
Pán riaditeľ, je to trošku neobvyklý, veľmi náročný projekt. Mal Jánošík odvahu ísť do toho?
Ondrej Slivka, riaditeľ súboru Jánošík: "Tak Jánošík sa dlho pripravoval na tento projekt, vyše roka. Proste od scenára, scény, réžie, obsadenie, aby sme si zabezpečili a chystali sme sa samozrejme. Sú v tom i finančné prostriedky, ktoré súbor musel získať, buď od sponzorov, samozrejme z ministerstva obrany tak, aby sme boli schopní dnes prvého apríla uskutočniť premiéru tanečného divadla Husári."
Príznačný vojenský názov. Spolupracovali na tom také osobnosti ako Dušan Cinkota, choreograf pán Urban. Spolupráca - ako ju Vy hodnotíte zo svojho pohľadu?
Ondrej Slivka, riaditeľ súboru Jánošík: "Tak je to kolektív mladých ľudí, ktorých spojilo teda spoločné dielo, ktoré si myslím, že je krásne, je to niečo ojedinelé. Profesionálny tanečný folklórny súbor spojil proste formu s divadlom a tým vzniklo tanečné divadlo Husári s tematikou, ktorá je nám blízka."
Váš súbor nemusí presvedčovať o tom, že vie tancovať, vie hrať, vie spievať, ale predsa len, toto je už iná úroveň, je to tanečné divadlo, budete v tomto pokračovať, alebo si to najprv vyskúšate s Husármi a potom sa zamyslíte nad budúcnosťou?
Ondrej Slivka, riaditeľ súboru Jánošík: "Samozrejme, že to vyskúšame. Je to nová forma. Po skončení premiéry sa chystáme na celoslovenskú šnúru s týmto programom. Do Prešova, Trenčína, Žiliny, tak aby sme si vyskúšali, či je záujem o takúto formu. My si myslíme z nášho hľadiska, že určite bude."
Uvidia vás aj vojaci?
Ondrej Slivka, riaditeľ súboru Jánošík: "Samozrejme, že nás uvidia aj vojaci. Toto tanečné divadlo sme pripravili aj pre regrutačné strediská, je plne k dispozícii tak, aby sa využilo i k propagácii profesionálnej armády." Ja verím, že to Vaši Husári dokážu, želám Vám aj Vášmu tanečnému divadlu a súboru Jánošík veľa úspechov.
Stalo sa
Minister obrany Juraj Liška tento týždeň absolvoval oficiálnu návštevu Dánskeho kráľovstva, so svojím partnerom dánskym ministrom obrany Sorenom Gadeom rokoval o vzájomnej spolupráci v oblasti obrany a bezpečnosti po vstupe Slovenska do NATO.
Náčelník Generálneho štábu generálmajor Ľubomír Bulík spolu s kolegami, náčelníkmi štábov krajín Európskej únie na zasadnutí vojenského výboru v Bruseli zase hodnotili dosiahnuté výsledky vo vojenskej spolupráci v rámci únie. Išlo najmä o vytváranie vojenských spôsobilostí, budovanie spoločných bojových jednotiek a ďalšie otázky v oblasti bezpečnosti a obrany.
Na záver ešte otvoríme naše historické okienko. S archeológom Vladimírom Turčanom vám tentoraz predstavíme keltského bojovníka.
Vladimír Turčan, archeológ: "Keltský bojovník bol už skutočne špecializovaný cvičený bojovník. Nakoniec Kelti dobili aj Rím, čo svedčí o tom, že to boli skutočne vynikajúci bojovníci. Hlavnou zbraňou Keltov popri lukoch a povedzme bojových nožoch boli aj meče. Tým, že Kelti už vedeli spracovávať železo a vedeli vyrobiť veľmi kvalitné železné predmety, tak aj železné zbrane boli skutočne účinné a efektívne a v podstate každý keltský bojovník bol vyzbrojený mečom. Už to nebolo také drahé ako povedzme za doby bronzovej. Poznáme niekoľko typov mečov a tie sa delia predovšetkým podľa rukovätí. Kým tie jednoduché bojovnícke meče mali aj obyčajnú rukoväť, u náčelníckych alebo mečoch, ktoré používala šľachta, tak je zdobená vyslovene umelecky alebo umelecko-remeselne zdobená rukoväť, takže to sú skutočne šperky. Tie ale neslúžili ani tak na boj, ale symbolizovali postavenie svojho majiteľa. No a súčasťou keltskej výzbroje bol aj odev, aj keď niektoré správy hovoria, že Kelti bojovali aj nahí, že niekedy sa tak rozpálili, že nepotrebovali ani odev, že im bolo aj tak teplo."
Aké boli tie armádne taktiky?
Vladimír Turčan, archeológ: "No ešte stále sa bojovalo viac-menej tak, že sa povedalo "Hurá" a týmto hurá-systémom sa nabehlo na nepriateľa, ale keď už mali istú organizáciu v spoločnosti a to sa muselo nutne prejaviť aj v bojoch. Nevieme to príliš rekonštruovať, pretože správy o ich taktike a stratégii boja máme od Rimanov, teda ich odvekých nepriateľov a samozrejme, tí nemali záujem priznať, že Kelti sú vynikajúci bojovníci. Oni sa tvárili, že len Rimania vedia, čo to je stratégia a taktika. No ale z kontextu tých správ je nám jasné, že Kelti si vedeli zorganizovať nielen existenciu v spoločnosti, ale aj existenciu a fungovanie armády."
A to už je na dnes naozaj všetko. Lúčia sa s vami tvorcovia relácie Juraj Tima, Miroslav Minár, Petra Repková a Bernard Roštecký. Dopočutia o týždeň.
