Stretnutie s vojakmi, ktorí minulý týždeň prispeli k úspešným majstrovstvám sveta na Donovaloch, ale aj stretnutie so záchrancom života z Irackej púšte...
- Dátum: 18.02.2005
- Dĺžka: 12:50 min.
- Veľkosť súboru: 1.47 MB
K perfektnej atmosfére Majstrovstiev sveta psích záprahov, ktoré sa koncom minulého týždňa uskutočnili na Donovaloch, prispeli tentoraz aj vojaci. Aby sme boli presní, išlo o vojakov našich hostí v sobotňajšom sprievodnom programe Poďte s nami do armády.
Už z názvu programu poznať, že aj tentoraz sme hovorili najmä o profesionalizácii Ozbrojených síl, ale nechýbali ani atraktívne ukážky zo zimného prežitia vojakov prieskumníkov. Ukážky prípravy vojenskej polície alebo zásah služobných psíkov, štvornohých vojakov z Hronseka. O dobrú náladu sa postarali skupina Tramp Song a Jožko Suchý alias Džiga-džiga z hviezdnej roty. Dajme však slovo samotným aktérom.
Svoj stan, takzvané poľné regrutačné stredisko si tu rozložila aj náčelníčka regrutačného strediska Banská Bystrica Lenka Opluštilová. Lenka, ako sa vám podarilo regrutovať tu na Donovaloch?
Lenka Opluštilová, náčelníčka regrutačného strediska Banská Bystrica: "Tak na začiatku ľudia boli takí ostýchaví, ale potom moji ďalší traja spolupracovníci mali čo robiť, museli odpovedať na všetky možné otázky, samozrejme, aj dobré aj zlé, ale myslím, že tých ohlasov kladných bolo oveľa viac a dozvedeli sa uchádzači, čo potrebovali vedieť."
Aj by ste to vedeli vyčísliť, koľko záujemcov ste zaregistrovali?
Lenka Opluštilová, náčelníčka regrutačného strediska Banská Bystrica: "No, tam bol taký nápor ľudí, že ťažko povedať, koľko ich tam nakoniec skončilo. Určite sme všetkých pozvali ku nám do Banskej Bystrice alebo sme ich odporučili na regrutačné strediská, tam kde patria, kde sú príslušníkmi. Takže, všetci sa určite zahlásia na svojich regrutačných strediskách."
Dnes tu vystupoval aj Jozef Suchý z hviezdnej roty a povedali sme, že tak dynamický aký bol jeho spev, také budú aj Ozbrojené sily v roku 2006. Čo si myslíte na takéto spojenie poprípade hudby a dynamiky s Ozbrojenými silami?
Lenka Opluštilová, náčelníčka regrutačného strediska Banská Bystrica: "Tak samozrejme, chceme budovať mladé Ozbrojené sily a patrí to k tým mladým Ozbrojeným silám. Dúfam, že toto spojenie bude šťastné."
Po obrovskom potlesku tisícoch divákov šťastný a usmiaty slovenský Scooter Jožko Suchý prezradil, čo o ňom málokto vedel, že aj on slúžil svojej vlasti 9 mesiacov v rožňavskom útvare. Pravda tam na spev nemal toľko času.
Prvýkrát si teraz naživo spieval s armádou, s Ozbrojenými silami na takejto akcii. Čo na to hovoríš?
Jožo Suchý, spevák z hviezdnej roty programu Slovensko hľadá SuperStar: "Super, sa mi to páčilo."
Myslíš, že z tohto obecenstva, ktoré sme mali by boli správni vojaci? Mal si tú možnosť vidieť iba podľa toho ako sa hýbali?
Jožo Suchý, spevák z hviezdnej roty programu Slovensko hľadá SuperStar: "Dobre sa hýbali, myslím, boli aj dobrí vojaci."
Rovnaký potlesk ako psíci bojujúci o svetové primáty na ťažkých tratiach donovalských kopcov si vyslúžili aj služobné psy z Vojenského kynologického strediska v Hronseku. Na povel ich mal práporčík Ondrej Bihári.
Práporčík Ondrej Bihári: "Vojenské výcvikové kynologické stredisko vzniklo v roku 1996, pôvodne za federálu bolo toto výcvikové stredisko v Čechách v Grabštejne. Po rozdelení, samozrejme, vznikla potreba takéhoto výcvikového strediska aj v Ozbrojených silách vtedy v armáde Slovenskej republiky. Po vzniku výcvikového strediska v Hronseku a po výstavbe kotercov k ustajnenia psov a ubytovacích priestorov pre psovodov sa začal výcvik v Hronseku."
Na čo všetko sú Vaši psíci pripravení, čo dokážu?
Práporčík Ondrej Bihári: "Je potrebné povedať, že na výcvikovom stredisku sú psy určení ako metodická pomôcka a samozrejme, na špeciálne úlohy. Ozbrojené sily Slovenskej republiky využívajú psov v strážnej službe na strážne účely, buď hliadkovým alebo strážnym spôsobom. Iné armády a členské štáty NATO využívajú psov aj na iné úlohy."
Dokázali by naši slovenskí psy zvládnuť napríklad vyhľadávanie mín alebo vyhľadávanie zasypaných ľudí?
Práporčík Ondrej Bihári: "Samozrejme, tak ako psy v iných ozbrojených zložkách a iných štátoch NATO aj naši psy po krátkej alebo po niekoľko týždňovej príprave by samozrejme tieto úlohy boli schopní plniť. Dokonca na výcvikovom stredisku sa rozbehol takýto výcvik, kedy cvičíme psov na vyhľadávanie ľudí v ruinách, v priestore, stratených ľudí. Proste psov, ktorí sa venujú, takej by som povedal, záchranárskej práci."
Atraktívnou ukážkou výcviku zaujali aj vojenskí policajti z Banskej Bystrice. Postarali sa však aj o zabezpečenie nášho presunu do areálu pretekov a tak sme sa mohli poďakovať zástupcovi náčelníka vojenskej polície plukovníkovi Jánovi Matlákovi. Jeho chlapcov čaká náročný rok.
Plukovník Ján Matlák, zástupca náčelníka vojenskej polície: "V podstate výcvikové úlohy pre tento rok sa nejako moc nelíšia od tých bežných. Samozrejme, v tomto roku začíname pripravovať jednotku pre spojenie partnerských cieľov, jednotku vojenskej polície, takže v tom je to len taký rozdiel no a samozrejme, čaká nás, myslím si, že veľmi náročný výber, či už z radov občanov alebo doterajších profesionálov do radov práve tejto jednej jednotky vojenskej polície."
Aktivity vás aj Vašich príslušníkov sú aj situované do takých oblastí ako napríklad hory.
Plukovník Ján Matlák, zástupca náčelníka vojenskej polície: "Myslím si, že horský výcvik ako taký, by mal byť zaradený do takýchto špeciálnych jednotiek ako je vojenská polícia a samozrejme prápor okamžitej reakcie a tak ďalej. Ale čo sa týka konkrétne mňa, tak ja sa venujem tomu horolezectvu tak trošku v širšom poňatí, alebo vyššom skôr. Momentálne pripravujeme expedíciu Himalájí - Anapurna 8091 a cieľom bude, aby práve vojaci - profesionáli z týchto jednotiek, skôr tých špeciálnych, sa zúčastnili expedície a samozrejme, boli na nej úspešní."
Rádio Slovensko
A na jeho vlnách armádny magazín Plná poľná. Pred chvíľkou sme boli na Donovaloch a poďme teraz do Martina a odtiaľ do Irackej púšte. V minulom roku sa tam odohrala tragédia, pri ktorej zahynuli traja slovenskí vojaci a vojaci z Poľska a Litvy.
Obetí by bolo možno viac nebyť odvahy ďalšieho príslušníka slovenskej jednotky vojaka Miroslava Staníka. Vlastným telom zakryl zraneného poľského vojaka a vyniesol ho z ostreľovaného priestoru. Svoj príbeh vyrozprával aj dievčatám, budúcim profesionálnym vojačkám, keď sme si ho pozvali do nášho programu.
Vy ste vyrozprávali o tom, ako sa to všetko stalo. Zrejme takéto situácie nie sú bežné ani pre vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vás táto situácia v tej chvíli nezaskočila? Vedeli ste čo máte robiť?
Miroslav Staník, príslušník slovenskej jednotky: "Zaskočený bol asi každý, lebo nečakali sme niečo takéto a hlavne pri takejto práci, keď sme boli chránení ukrajinskými vojakmi. No a človek tam vtedy už nepozeral na seba alebo na nejaké zranenie, proste, to už bol inštinkt. Nedá sa povedať, že sa to dá nacvičiť, ale takéto veci sme cvičili už tuná na Slovensku, čiže bolo očakávanie, bola možnosť vlastne, že niečo takéto sa tam stane. A vtedy hovorím, človek nepozerá na seba, ale pozerá na kamaráta, s ktorým žije a pôsobí v tejto misii už viac-menej vtedy už bolo polroka."
Vy ako ženista ste boli zrejme zvyknutý na takéto výbuchy.
Miroslav Staník, príslušník slovenskej jednotky: "No ako ženisti boli sme zvyknutí na také výbuchy, ale v takej sile, ako čo tam bolo. Nezažil som ešte taký výbuch vlastne, ako tam bol. Tri tony, ktoré vybuchli, ako nemal som ešte možnosť."
Samozrejme za Váš čin sa Vám dostalo aj spoločenského aj vojenského uznania. Čo Vám osobne takáto misia, ako bola Iracká sloboda, dala?
Miroslav Staník, príslušník slovenskej jednotky: "Vyskúšal som si to, čo som tuná trénoval alebo cvičil už tieto roky. Ja som piaty rok v armáde, mal som možnosť vyskúšať to, čo som sa naučil tuná."
Jedna vec je služba profesionála a druhá vec je rodina, na Vás mysleli Vaši najbližší doma - manželka, dcérka.
Miroslav Staník, príslušník slovenskej jednotky: "No samozrejme, ako človek sa snažil s tou rodinou byť v neustálom kontakte či cez internet alebo cez telefón. Rodinu som sa snažil vynechávať bokom, ako tie veci, čo sa tam stali, tak snažil som sa úplne odviesť tému na inú."
Možno by som sa toto mal opýtať Vašej manželky, ale opýtam sa to Vás: Pustila by Vás ona ešte do misie alebo do vojenskej operácie v zahraničí?
Miroslav Staník, príslušník slovenskej jednotky: "Ako manželka myslím, že nie, ale hovorím, ak bude rozkaz, tak budem musieť ísť, ale s takými kolegami, ako som pôsobil teraz v tejto misii, bez všetkého."
Takže držíme Vám palce, nech sa Vám darí a veľa úspechov vo vojenskej službe profesionála.
Vojak Miroslav Staník je za svoj obetavý skutok navrhnutý na Vojenský čin roka 2004. Do 28. februára môžete aj vy navrhnúť svojich kandidátov na toto ocenenie. Ľudí, ktorí možno vykonali podobné činy, len sa o nich nevie. Podrobnejšie informácie o Vojenskom čine roka získate na internetovej stránke ministerstva obrany www.mod.gov.sk a svoje návrhy môžete poslať na webovú adresu cinroka@mod.gov.sk, opakujem cinroka@mod.gov.sk.
Stalo sa
V utorok na klube ministerstva obrany slávnostne otvorili vernisáž unikátnych archívnych fotografií zachytávajúcich momenty z 2. svetovej vojny. Vernisáž v spolupráci s ministerstvom obrany Slovenskej republiky pripravilo veľvyslanectvo Ruskej federácie pri príležitosti 60. výročia veľkého víťazstva. Hovorí riaditeľ Vojenského historického ústavu Jozef Bystrický:
Jozef Bystrický, riaditeľ Vojenského historického ústavu: "V podstate exponáty, ktoré sú tu vystavené, sú dokumentované fotografie, ktoré sa dajú rozniesť zhruba do takých troch tematických oblastí, keď pozorne prejdeme jednotlivé fotografie, tak zistíme, že sú tu fotografie, ktoré dokumentujú to najťažšie obdobie vojny, to znamená, je tam zachytený ... 41, je tam Leningrad, je tam Sevastopoľ, potom je zachytené to obdobie po prelome, kedy už po stalingradskej bitke postup na západ a to tretie, čo tu je, čo možno mnohých prekvapí vzhľadom na to, že to je výstava k oslobodeniu, tak je pomerne bohaté zastúpenie fotografií viažucich sa k Slovensku. A to či už pokiaľ ide o partizánske hnutie alebo potom o bojovú činnosť sovietskych, hovorím zámerne sovietskych, vzhľadom na vtedajší stav vojsk na území Slovenska. V tom je tá výstava zaujímavá. Len všimne si to ten, kto to pozorne sleduje štruktúru toho zastúpenia."
Sú tu teda fotografie, ktoré napríklad Vy, ste videli prvýkrát?
Jozef Bystrický, riaditeľ Vojenského historického ústavu: "Sú tu, dokonca by som povedal, že zhruba tak 60 % tých fotografií sú originály, ktoré u nás zatiaľ publikované neboli. Tých 40 % je určite známych, jednak z toho čo bolo publikované o veľkej vlasteneckej vojne a o našom partizánskom hnutí, ale oplatí sa vidieť aj tieto."
Výstavu organizátori venovali aj oslavám dňa obrancu vlasti, ktorý si v Ruskej federácii pripomínajú 23. februára. O aký sviatok ide prezradil vojenský pridelenec námorný kapitán Sergej Ľvovič Karagajev.
Sergej Ľvovič Karagajev, vojenský pridelenec námorný kapitán: "Je to náš štátny sviatok, ktorý si veľmi ctíme. Je venovaný predovšetkým vojakom ako obrancom svojej vlasti. Tým, ktorí bránia svojich najbližších, svoje rodiny, deti. V tento deň spomíname aj na všetkých, ktorí pri plnení týchto úloh položili svoje životy."
Nuž a do tretice vernisáž je aj pripomenutím si nadchádzajúceho bratislavského stretnutia prezidentov Georga Busha a Vladimíra Putina. Ocenil to aj vojenský pridelenec Spojených štátov amerických podplukovník John Wallace.
Podplukovník John Wallace, vojenský pridelenec Spojených štátov amerických: "Ja si myslím a súhlasím s tým, že táto vernisáž je veľmi dobrá príprava pre summit medzi prezidentom Bushom a prezidentom Putinom. My sme na americkej ambasáde veľmi vzrušení a nervózni, ale dúfame, že bude veľmi úspešná a ja ako vidím, máme veľmi dobrú ..... spoluprácu s Ruskom aj so Sovietskym zväzom, najmä myslím na druhú svetovú vojnu a ja v to dúfam, že naša dobrá spolupráca bude pokračovať do budúcnosti."
A to je už na dnes všetko. Lúčia sa s vami tvorcovia relácie Juraj Tima, Miroslav Minár, Bernard Roštecký a Petra Repková. Dopočutia o týždeň.
Slovakia Online
