Plná poľná, 20. augusta 2004

Hosťom armádneho magazínu Rádia Slovensko bol známy slovenský diskdžokej Fero Hora. Ako vojak základnej služby bol spolu s kamarátmi pripravený presne pred 36 rokmi brániť svoje kasárne pred okupáciou vojsk Varšavskej zmluvy.

• Dátum: 20.08.2004
• Dĺžka: 12:26 min.
• Veľkosť súboru: 1.42 MB

Relácia bola venovaná 36. výročiu invázie vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československej socialistickej republiky v noci z 20. na 21. augusta 1968 formou spomienok dlhoročného hudobného redaktora Slovenského rozhlasu Fera HORU, ktorý bol v roku 1968, ako 20 ročný, vojakom základnej služby v Rychnově pod Kněžnou. Fero HORA šesťdesiate roky 20. storočia, až do augusta 1968, vníma ako veľmi dobrú dobu. Napätie v spoločnosti sa po tvrdých päťdesiatych rokoch uvoľnilo, doba priala aj kultúre a konkrétne aj moderným hudobným smerom. Dali sa kúpiť platne z produkcie tzv. západných skupín, bolo možné kúpiť si aj dnes populárny mládežnícky časopis Bravo a ďalšie. Medzi najlepšie časopisy tej doby patrili Československý vojak a Zápisník, ktoré si vo veľkom kupovali nielen vojaci, ale aj civili. Vojenčinu mal Fero HORA veľmi dobrú, keďže so zdravotným problémom zlatou žilou bol odvedený k špeciálnemu útvaru v Rychnově. Najprv bol tzv. spojárom, potom tzv. radistom a veľmi sa snažil, aby sa preňho základná vojenská služba stala v prvom rade ulievárňou. Kto bol šikovný, prežil vojenčinu bez ujmy na zdraví, vyslovil jednu zo základných právd mladých mužov Fero HORA. Aj na vojenčine sa venoval svojej záľube, teda hudbe. Na útvare mal dokonca vyčlenenú politruckú miestnosť ako štúdio, hral v útvarovej bigbítovej skupine Flaves Group, ktorá bežne hrávala po kaviarňach a baroch, a v rámci útvaru mal možnosť robiť aj hitparádu. Rozprávková vojenčina sa skončila po 21. auguste 1968. Namiesto hudobných nástrojov či platní, musel aj Fero HORA zobrať do rúk samopal s ostrými nábojmi a na základe rozkazu veliteľa útvaru chrániť kasárne. Až dnes si uvedomujem, čo všetko je schopný človek urobiť, keď je vyburcovaný, boli by sme strieľali, v tú chvíľu nám bolo všetko jedno, povedal Fero HORA. Pohotovosť so zbraňou však trvala maximálne 5 hodín, potom ich odzbrojili poľské vojská, a ako dodal Fero HORA, "potom sme chodili po kasárňach v papučiach". V auguste 1968 pochopil, ako málo stačí, aby sa začala vojna, ale aj to, akú odvahu bojovať človek dostane v priebehu niekoľkých vážnych a osudových chvíľ pre svoju vlasť.

STORIN