Armádny magazín vám dnes prezradí z čoho majú najväčšie obavy budúci profesionálni vojaci, dozviete sa z čoho majú strach aj generáli a čo teší náčelníka regrutačného strediska.
- Dátum: 29.10.2004
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Textový prepis relácie:
PLNÁ POĽNÁ, SLOVENSKÝ ROZHLAS, 29. októbra 2004
(21.05; 25 min.; REPKOVÁ Petra)
Po takmer dvojhodinovom programe zameranom k profesionalizácii Ozbrojených síl, ktorého sa v Dome armády v Trenčíne zúčastnilo vyše 500 študentov stredných škôl, navštívila Plná poľná miestne Regrutačné stredisko. Ako uviedol jeho náčelník npor. Marián FILIP, k 01.10.2004 prijali do radov OZ SR 173 uchádzačov. Od januára tohto roku o službu v slovenskej armáde prejavilo záujem 1416 ľudí, žiadosť o prijatie do služobného pomeru vojaka profesionála podalo 727 uchádzačov. Samozrejme, že nemožno prijať všetkých a nie všetci sú schopní splniť požadované kritériá. Prijímacie kritériá pozostávajú z psychodiagnostických testov i fyzickej previerky a v neposlednom rade je to aj zdravotné vyšetrenie vo Vojenskej nemocnici. Podľa slov npor. Jaroslava FILIPA je v trenčianskom regióne veľký záujem o službu v armáde, najmä z miest Prievidza, Handlová, Bánovce nad Bebravou či Partizánske. Aj cestou Plnej poľnej pozval ďalších mladých ľudí na výberové konania, ako dodal, netreba sa ničoho báť, treba to skúsiť. Potvrdil to aj jeden z nich, Pavol MUTALA z Dubnice nad Váhom, ktorému sa tento cieľ podarilo dosiahnuť. Osobne mal najväčšie problémy po psychickej stránke, pridať musí aj po fyzickej stránke. Predtým, než že sa rozhodol stať sa profesionálnym vojakom, pracoval v Českej republike, po návrate na Slovensko, ako povedal, iná možnosť nebola a vstúpil do Ozbrojených síl. Ako potvrdila Soňa SIVÁKOVÁ z trenčianskeho Regrutačného strediska, regrutantov najviac zaujímajú finančné otázky služby v armáde a potom aj to, čo iné im ozbrojené sily po prijatí do svojich radov môžu ponúknuť.
V ďalšej časti relácie Plnej poľnej bol hosťom šéf zlatomoraveckej rockovej skupiny Formax Vladimír RAČEK, ktorý porozprával o svojom vzťahu k armáde i čo v nej, ako vojak základnej služby, zažil. Ako hudobník sa na vojenčine "nemal zle" a na útvare kde slúžil, tak ako vraj takmer v každom inom útvare, mali aj povestného "mjr. HALUŠKU." Myslí si, že teraz, po profesionalizácii armády, v nej bude Haluškovcov podstatne menej a chlapi nebudú na vojnu chodiť len zdierať zelené uniformy. Veľmi dobré spomienky na vojenčinu má aj ďalší člen skupiny Formax, zubný lekár MUDr. Ivan VELICA, ktorý väčšinu času strávil na ošetrovni a vojnu mu pripomínala len uniforma popoludní, ktorú si musel obliecť, keď vyzliekol lekársky biely plášť. Profesionalizáciu armády podporuje, bez nej sa armáda neskvalitní.
Začiatkom mesiaca sa v misii Trvalá sloboda v Afganistane vystriedali príslušníci slovenského ženijno stavebného kontingentu, ktorý patrí medzi hlavné podporné jednotky koaličných síl na letisku v Bagrame. Veliteľ kontingentu mjr. Vladimír KUCHÁR informoval, že všetci príslušníci jednotky sú v poriadku a začali s plnením odborných úloh. Momentálne pracujú na výstavbe prevádzkovej stojanky pre bojové lietadlá a vrtuľníky. V prepočte ide o 20 tisíc metrov štvorcových plochy, k dnešnému dňu majú hotových cca 15 %, celý projekt by mali ukončiť v januári 2005.
STORIN
