Čakanie na návrat z Iraku, nominácie na ocenenie v ankete Vojenský čin roka a Medzinárodný deň žien vo vojenských uniformách sú témy, ktorými Vás v Plnej...
- Dátum: 07.03.2005
- Dĺžka: 11:26 min.
- Veľkosť súboru: 1.47 MB
Čakanie na vojakov z Iraku, nominácie v ankete Vojenský čin roka a samozrejme blížiaci sa Medzinárodný deň žien, to všetko tvorí obsah dnešnej Plnej poľnej. Pri jej počúvaní vám príjemnú pohodu pri rádiách želá Petra Repková.
V ďalekom svete, po stopách slovenských ženistov putuje môj kolega Bernard Roštecký. V tejto chvíli nás s ním spájajú telefónne linky.
Dobrý večer poslucháčom armádneho magazínu Plná poľná, v tejto chvíli sa vám už hlásim z tábora Virginia v Kuvajte, kde vojaci končiaci svoju misiu v operácii čakajú na odlet domov. Samotné striedanie tretej a štvrtej rotácie prebehlo bez problémov. Technika, materiál, ale aj úlohy sú už na nových vojakoch, ktorí preberajú štafetu predchodcov. Týmto sa od augusta 2004 podarilo zvládnuť náročné odborné úlohy - odmíňovania, likvidácie munície i budovania opevnenia tábora v Al Hille. Za sedem mesiacov napríklad odmínovali 70 tisíc metrov štvorcových plochy. Na mínovú bezpečnosť preverili vyše 400 tisíc metrov štvorcových terénu a popritom zlikvidovali a zneškodnili vyše 82 ton munície, výbušnín rôznych druhov a kalibrov. Úctyhodný výkon, ktorý zaslúži uznanie. O to väčšie, že úlohy plnili v mimoriadnych podmienkach s možnosťou ohrozenia zo strany militantných skupín, čo vyvolávalo stres a napätie. Dôraz bol položený na ochranu a obranu, čo zvládli príslušníci piateho pluku špeciálneho určenia zo Žiliny. Obranyschopnosť a posilnenie bezpečnosti našich vojakov určite zvýši sedem nových obrnených vozidiel Tatrapan, ktoré jednotka dostala do výbavy. Mohutné vozidlá vzbudzujú rešpekt a osvedčili sa aj pri 600 kilometrových presunoch z Al Hilly do Kuvajtu. Ich prítomnosť ocenil aj nový veliteľ slovenského kontingentu, podplukovník Daniel Zmeko vzhľadom k nestabilnej situácii v krajine. So svojimi ženistami si už prezreli miesta plnenia nových odborných úloh. Veliteľ je presvedčený, že s týmito chlapmi ich zvládnu rovnako ako ich predchodcovia.
Vráťme sa teraz k úspešnému "Verbungu", ktorého sa zúčastnil aj minister obrany Juraj Liška. Prešovským stredoškolákom predvádzali svoje umenie aj prieskumníci z práporu Michala Strenka z Bardejova.
V našom programe vystupovali aj prieskumníci z Bardejova. Slobodník Martin Kopačka, prezraďte poslucháčom Plnej poľnej, čo v prieskumnom prápore Michala Strenka robíte, aká je Vaša úloha.
slobodník Martin Kopačka, prápor Michala Strenka z Bardejova: "Tak našou prvoradou úlohou je vlastne v boji zabezpečovanie informácii ... nepriateľa. Mali by sme tam byť zasadení vlastne pomocou helikoptéry ako vzdušný výsadok. Ďalej sú to informačné úlohy o pohybe nepriateľa, o pohybe vojsk."
Svoje miesto v prápore má aj slobodník Peter Bednár. Mnohí mladí muži Vám závidia vaše miesto, ale prezraďme im, čo všetko musíte zvládnuť a čo cvičíte.
slobodník Peter Bednár, prápor Michala Strenka z Bardejova: "Výcvik spočíva z funkcie vykonávanej. Ostreľovači, samozrejme, musia špičkovo vedieť strieľať. Zdravotníci sa učia ošetrovať, strelci prepadávajú budovy, prieskumníci-špecialisti, starší preiskumníci-pátrači pátracie akcie, topografia, špeciálne úlohy."
Pán rotmajster Jozef Bomboš, Vy ste tu dneska predvádzali takú dynamickú ukážku. Ako dlho trvá, kým sa niekto je schopný takto vycvičiť, pripraviť.
rotmajster Jozef Bomboš, prápor Michala Strenka z Bardejova: "Päť mesiacov, šesť mesiacov, aby zvládol aspoň tie nejaké základné veci."
Pán poručík Miloš Reško, Vy ste velili celej tejto ukážke.
poručík Miloš Reško, prápor Michala Strenka z Bardejova: "Každý sa pripravuje vo svojom voľnom čase, niečo sa robí aj v rámci pracovnej doby, sú to nejaké dolaďovačky. Vrcholom prípravy je reprezentácia útvaru Ozbrojených síl na rôznych súťažiach, napríklad medzinárodná súťaž Antropoid. Na súťaži Antropoid 2004 sa nám podarilo vyhrať, bolo to hlavne zásluhou veliteľa hliadky Petra Šrola(?)."
Rádio Slovensko
cinroka@mod.gov.sk, to bola internetová adresa, na ktorú ste posielali svoje tipy. Všetky boli zaregistrované a predložené nominačnej komisii, ktorá zasadala v stredu. Vítam v štúdiu zástupcu nominačnej komisie Miroslava Minára, otca myšlienky ankety Vojenský čin roka a v súčasnosti riaditeľa Vojenskej informačnej agentúry ministerstva obrany Slovenskej republiky, dobrý večer.
Miroslav Minár, zástupca nominačnej komisie, riaditeľ Vojenskej informačnej agentúry ministerstva obrany SR: "Dobrý večer."
K akému rozhodnutiu komisia dospela?
Miroslav Minár, zástupca nominačnej komisie, riaditeľ Vojenskej informačnej agentúry ministerstva obrany SR: "To je najpodstatnejšie je, že anketa Vojenský čin roka sa vracia k svojmu prvému ročníku, to znamená, aj k svojej tej základnej podstate, nájsť a vytipovať ľudí, ktorí urobili niečo výnimočné, čo presahovalo rámec ich služobných povinností, ale len zo skromnosti o týchto svojich šľachetných činoch mlčali. Myslím, že toto sa podarilo."
V prvých rokoch bolo možno menej tých nominácií, koľko tipov ste dostali tento rok?
Miroslav Minár, zástupca nominačnej komisie, riaditeľ Vojenskej informačnej agentúry ministerstva obrany SR: "Tak tento rok sa na náš stôl dostalo 44 návrhov, vybrať z nich v každej kategórii tri, tak to bola úloha pre devätnásťčlenný nominačný výbor, ale myslím si, že keď prejdeme niektoré z tých tipov, tak naozaj sa nám podarilo vybrať také, ktoré si zaslúžia ocenenie celej spoločnosti."
Teda prezraďme, ktorí kandidáti sa budú uchádzať o titul laureát Vojenského činu roka?
Miroslav Minár, zástupca nominačnej komisie, riaditeľ Vojenskej informačnej agentúry ministerstva obrany SR: "Povedzme si najskôr to, že jednotlivé kategórie sa rozšírili, pridali sme dve kategórie - mimoriadna cena a priateľ armády. V kategórii záchrana života, tak tam to bolo veľmi zaujímavé, pretože boli tam štyri tipy na ľudí, ktorí zachránili životy svojim buď spoluobčanom alebo spolubojovníkom. Ako napríklad v prípade vojaka Mira Staníka, ktorý slúžil v operácii Iracká sloboda a v čase tragického júnového mínometného útoku na pozície našich ženistov vlastným telom zachránil život poľskému vojakovi. Ale máme aj rotného Martina Karasa, ten zasa neváhal a pri dopravnej nehode vyskočil z autobusu a doslova s ohrozením vlastného života, lebo pred tým autobusom horelo auto, vrazil, vletel do toho auta a vytiahol zdecimovaného vodiča a vlastne zachránil mu život. Keby sme mali hodnotiť pomoc verejnosti, tak aj tu boli tipy, ktoré skutočne stáli za pozornosť a úctu nás všetkých, či už to boli povodne na východe Slovenska, ale najmä prírodná katastrofa vo Vysokých Tatrách, kde napríklad pán Erik Dianiš(?) z Novej Polianky, z nášho liečebného ústavu, pomáhal v rámci dobrovoľníckeho zboru vyslobodzovať zranených, zabezpečoval ich odsun do bezpečných priestorov."
Máte Vy nejakého favorita?
Miroslav Minár, zástupca nominačnej komisie, riaditeľ Vojenskej informačnej agentúry ministerstva obrany SR: "No, mám ich viac a som rád, že trebárs tie moje tipy z tých celkových 44, tak vyšli na 60 %, no ale aký by som to bol patriot, prvýkrát bude ocenený priateľ armády a myslím si, že tak ako to odznelo aj na tom nominačnom výbore v stredu, tak jednoznačne favoritom číslo jeden je v tejto oblasti práve náš Slovenský rozhlas za to, že výnimočným spôsobom spolupracuje s ministerstvom obrany a pomáha vlastne objasňovať občanom bezpečnostnú a obrannú politiku štátu a vytvára pozitívny imidž rezortu obrany."
Kedy bude teda Vojenský čin roka a kde?
Miroslav Minár, zástupca nominačnej komisie, riaditeľ Vojenskej informačnej agentúry ministerstva obrany SR: "Všetko to smeruje už k tomu, aby sme 31. marca v divadle Aréna pripravili jeden veľkolepý galaprogram."
Ďakujem za rozhovor. Laureátu si predstavíme deň po galaprograme v Plnej poľnej 1. apríla.
8. marec je Medzinárodný deň žien, oslavovať ho budú aj dámy v zelených rovnošatách. To, kedy si prvá žena obliekla uniformu sa nám nepodarilo zistiť. Predsedníčky Združenia žien v armáde, nadporučíčky Alexandry Števaňákovej sme sa opýtali, odkedy študujú slovenské ženy na vojenských školách.
nadporučíčka Alexandra Števaňáková, predsedníčka Združenia žien v armáde: "Chcem povedať, že od roku 1987 môžu študovať ženy na Slovensku v náročných vojenských práporčíckych kurzoch a na vysokej škole v Liptovskom Mikuláši, ale slovenské ženy do roku 1987 mali možnosť študovať napríklad v Prahe alebo vo Vyškove.
Aký je teda záujem žien o vojenské školy, viete to nejak?
nadporučíčka Alexandra Števaňáková, predsedníčka Združenia žien v armáde: "Áno, záujem žien práve niekoľko stonásobne prevyšuje tie možnosti, ktoré vojenské školy majú. U žien je vždy väčší záujem ako u mužov, nakoľko dnes už je tá možnosť tých žien trošku iná, ako bola voľakedy pred tým boli prísne špecifikované odbory a zaradenia u žien a dnes máme napríklad strelkyne, mechaničky, ... dokonca máme strelkyne-operátorky na obrnenom transportéri. Predtým väčšina žien pracovala v administratíve a ako spojárky, šifrantky, v spisovej a administratívnej službe. Takže nebolo to možno také atraktívne ako to je dneska a ako to dneska ide do popredia tá skúsenosť niečo poznať, ísť von, reprezentovať možno tie Ozbrojené sily. Myslím si, že toto tie ženy láka dneska a preto ten záujem tak rapídne zrástol."
Alexandra, znamená to, že teda sa zmenilo aj vnímanie pozície žien?
nadporučíčka Alexandra Števaňáková, predsedníčka Združenia žien v armáde: "To je taká záludná otázka, vnímanie žien sa určite mení a ako sa mení vôbec celá spoločnosť. Pre nás je podstatné či sa trošku bude meniť aj to ponímanie mužov, ktorí by si mali zvyknúť na to, že tie ženy, keďže sme už v NATO, môžu pôsobiť na všetkých takýchto funkciách a nemali by tak dramaticky sa k tomu stavať, keď sa žena prediera do popredia na vedúce funkcie. Ale našťastie máme už pomaličky vedúce oddelení, máme vedúcu odboru."
Najvyššia funkcia alebo najvyššia hodnosť, ktorú má žena v armáde, je plukovníčka. Vedeli by ste povedať, koľko je tých plukovníčiek?
nadporučíčka Alexandra Števaňáková, predsedníčka Združenia žien v armáde: "Bola jedna plukovníčka a momentálne máme 5 podplukovníčiek, ak sa nemýlim."
Aké aktuálne problémy rieši Vaše združenie žien v armáde?
nadporučíčka Alexandra Števaňáková, predsedníčka Združenia žien v armáde: "Naše združenie sa venuje hlavne profesionálnym vojačkám a mladým zamestnankyniam, ktoré prichádzajú do armády a musia sa vysporiadať vlastne s vojenským prostredím. Pretože aj keď tu pracujú občianske zamestnankyne, tak niektoré tie vojenské veci, aj keď nie sú v uniforme, sa ich bezprostredne dotýkajú. My vlastne tento rok sme pripravili jeden medzinárodný seminár na jeseň, kde sme si pozvali niektoré partnerky naše z NATO aj z iných okolitých štátov. A budeme sa na tomto medzinárodnom seminári venovať kvalite života žien v Ozbrojených silách. Budeme porovnávať pracovné podmienky, možnosti žien v iných armádach, vlastne vplyv toho povolania na život a rodinu profesionálnej vojačky, alebo aj tej civilnej zamestnankyne a budeme sa venovať, samozrejme, novým zákonom a profesnému rastu žien."
