Plná poľná 6. 8. 2004

Z Al Hilla si slovenskí vojaci priniesli uznanie a poďakovanie, prešovská mechanizovaná birgáda zasahovala pri povodniach, deti zamestnancov rezortu si užívajú v Smrekovici.

• Dátum: 06.08.2004
• Dĺžka: 8:42 min.
• Veľkosť súboru: 1020.64 kB

Textový prepis relácie:

Slová poďakovania a vysokého uznania zo strany predstaviteľov velenia koaličných síl v misii Iracká sloboda vyprevádzali slovenskú jednotku v tábore Al Hilla pred odchodom domov. Ocenenia sa im dostalo aj v utorok pri privítaní na bratislavskom letisku od štátneho tajomníka ministerstva obrany Martina FEDORA a zástupcu náčelníka Generálneho štábu genmjr. Petra NOVOTŇÁKA. Martin FEDOR označil ich misiu za najťažšiu v histórii slovenských Ozbrojených síl. Slovenskí ženisti pôsobili v mimoriadnej bezpečnostnej situácii, neraz ohrozovaní útokmi teroristov. Odmínovacie práce vykonávali v náročných klimatických podmienkach v 50 stupňových horúčavách. Napriek všetkým ťažkostiam však mohol veliteľ jednotky pplk. Karol NAVRÁTIL po návrate hlásiť, že všetky úlohy splnili. Počas trvania misie príslušníci jednotky odmínovali niekoľkotisíc metrov štvorcových mínových polí, zneškodnili stovky protitankových i protipechotných mín, nevybuchnutej munície. Odborné úlohy plnili slovenskí vojaci na vysokej profesionálnej úrovni a získali si rešpekt a vysoký kredit u predstaviteľov všetkých koaličných jednotiek s ktorými spolupracovali v priestore nasadenia. Pplk. NAVRÁTIL sa úplne samozrejme zmienil aj o troch slovenských ženistoch, ktorí v júni tragicky zahynuli pri mínometnom útoku. V najbližších dňoch sa pôjdu pokloniť ich pamiatke na miesta posledného odpočinku. Deň, keď ich zastihla smrť patrí medzi najčiernejšie dni v živote veliteľa jednotky Karola NAVRÁTILA a "na týchto chlapcov, na týchto hrdinov budem spomínať do konca života", vyznal sa pplk. NAVRÁTIL. Polročná služba ďaleko od domova, odlúčenie od najbližších dá zabrať aj riadnym chlapom a výnimkou nie je ani veliteľ. Aj on sa veľmi teší na svoju rodinu, chce si oddýchnuť a potom, po určitom čase, nastúpi k útvaru do Michaloviec a bude plniť úlohy, ktoré ho čakajú.

Pri presunoch do priestorov nasadenia a pri samotných odmínovacích prácach mali v Iraku slovenskí ženisti svojich anjelov strážnych v podobe príslušníkov čaty prieskumu, obrany a ochrany. Mimoriadna zodpovednosť za zdravie a životy ľudí ležala na pleciach veliteľa čaty, kpt. Radoslava (?) zo žilinského pluku špeciálneho určenia. Úlohy si čata splnila na požadovanej úrovni, aj napriek obmedzeniam v technike i výzbroji a výstroji. Najväčšie obavy mali zo spôsobu vedenia boja protivníka, keď jeho skupiny neútočili priamo, ale prevažne zo zálohy a vopred pripravených miest alebo útočili autami naloženými výbušninami, ktoré sa dajú veľmi ťažko odhaliť aj veľmi dobrým pozorovaním a ostrahou.

Ak v uplynulých dňoch na niekoho platilo porekadlo, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch, tak to boli určite obyvatelia veľkej časti východného Slovenska. Nie po veľmi dlhom čase opäť bojovali s vodným živlom. Tak ako v minulosti aj teraz pomocnú ruku podali vojaci, príslušníci vzdušných síl, ale najmä vojaci prešovskej mechanizovanej brigády zasahovali, kde to bolo najviac potrebné. Z brigády bolo nasadených 274 osôb a technika, plnili vrecia pieskom a ukladali ich. Úlohy si vojaci vzorne splnili, informoval veliteľ brigádny generál Miroslav KOVÁČ.

STORIN