Pochovali ich po rokoch v rodnej krajine

Za účasti štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR Daniela Duchoňa, štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR Vladimíra Čečota a zástupcov miestnej samosprávy sa v utorok 28. 4. 2009 konali pietne akty na Párovskom cintoríne v Nitre a na cintoríne v Podbrezovej.
Predpoludním na cintoríne v Nitre uložili pozostatky tunajšieho rodáka rotmajstra Dalibora Brocharda, letca palubného strelca a radistu 311. československej bombardovacej perute Kráľovských leteckých síl. Šestnásťročný ilegálne opustil Slovensko a stal sa účastníkom protifašistického odboja v Anglicku. Ako príslušník RAF sa zúčastnil mnohých bojov. Počas jedného z bojových letov, pri ktorom ničili nepriateľské ciele a bombardovali prístavy, jeho lietadlo havarovalo. Po havárii pri Azorských ostrovoch ho v marci 1945 pochovali na ostrove Terceire. Jeho meno je vyryté na Pamätníku padlých v 2. svetovej vojne vo Veľkej Británii.
Popoludní sa na miestnom cintoríne v Podbrezovej prítomní rozlúčili s rotmajstrom Bohumilom Votrubom, letcom-stíhačom 312. československej stíhacej perute RAF. Rodák z Podbrezovej, časť Skalica, oddaný vlastenec a bojovník za slobodu sa po vypuknutí 2. svetovej vojny rozhodol opustiť rodnú vlasť a prihlásil sa do protifašistického odboja v Anglicku. Ako stíhací pilot chránil nebo nad Anglickom. Po núdzovom opustení lietadla sa 6. mája 1941 na základňu už nevrátil. Pochovali ho na cintoríne v Causewayahed vo Veľkej Británii.
28. apríl 2009 bol dňom, keď sa na Slovensko vrátili, žiaľ, už iba urny s popolom statočných vlastencov, vojakov, ktorí prispeli k budovaniu novej slobodnej Európy. Urna s pozostatkami rotmajstra Brocharda sa vrátila po 68 rokoch a urna rotmajstra Votrubu po 65 rokoch do rodnej zeme.
Štátny tajomník Daniel Duchoň pripomenul, že aj vďaka statočným Slovákom, ktorí bojovali v zahraničných odbojoch proti fašizmu, dnes nemusíme klásť za slobodu životy. „Nech je aj naďalej odkazom do budúcnosti statočnosť a hrdinstvo Slovákov bojujúcich v 2. svetovej vojne. Aj naďalej je potrebné spomínať a uctievať pamätníky a hroby padlých vo vojne. Životy týchto hrdinov boli často krátke a neľahké, pre dnešné slobodné Slovensko a celú Európu nesmierne dôležité,“ dodal.