Pocta britským hrdinom

Pri pamätníku padlých britských letcov v Čunove si 5. októbra predstavitelia rezortu obrany a britskej ambasády pripomenuli úmrtie posádky bombardéra, ktorá tu pred 67. rokmi plnila bojové úlohy.

„Dovoľte mi vyjadriť moju vďaku a úctu tejto posádke a mnohým ďalším letcom a vojakom, ktorí počas 2. svetovej vojny bojovali za slobodu,“ povedala Susannah Montgomeryová, veľvyslankyňa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Slovensku.

Bombardér Wellington 40. perute Kráľovského letectva dostal za úlohu nadránom 5. októbra 1944 zhodiť do Dunaja míny. Cieľom bolo zabrániť plavbe nepriateľských lodí. Lietadlo vylietalo zo severotalianskej základne Foggia. Spomedzi piatich členov posádky Royal Air Force neprežil nikto. Z rieky sa podarilo vyloviť iba telo rotmajstra Charlesa Herberta Gunbyho, operátora. Je pochovaný na britskom vojenskom cintoríne v Prahe. Ďalšími členmi posádky boli kapitán lietadla a pilot Arthur Leslie Mayers, navigátor let. seržant Vallance McCall, bombometčík seržant Harry Walker Hesketh a strelec seržant Robert Cummin Johnson.

„Týmto odvážnym mužom patrí vďaka a úcta. Ako príslušníci slovenských vzdušných síl sme zároveň hrdí na to, že aj českí s slovenskí vojaci bojovali v leteckej Bitke o Britániu a tak naše priateľstvo má pevné historické korene,“ povedal veliteľ Vzdušných síl OS SR generálmajor Martin Babiak. Vysoko ocenil aj spoluprácu s britskými Royal Air Force po roku 1989. Mimochodom, on sám v roku 1992 ako vôbec prvý dôstojník vtedy ešte federálnej armády nastúpil na štúdium Kráľovskej leteckej štábnej školy vo Veľkej Británii.

„Som šťastná, že na rozdiel od rokov totality si môžeme uctiť aj britských hrdinov, ktorí bojovali proti nacizmu a padli na Slovensku,“ povedala Ailsa Domanová, pôvodne Britka, vdova po plukovníkovi v.v. Alexandrovi Domanovi. Tohto príslušníka východného aj západného odboja po nástupe totality prepustili z armády a spolu s rodinou perzekvovali.

Okrem iného aj preto, lebo odmietol vstúpiť do komunistickej strany a rozviesť sa so svojou britskou manželkou. Pani Domanová dodala: „Ja som sa cez vojnu poznala s veľa vojakmi. Preto vám môžem povedať, že celá táto posádka by bola hrdá, že aj toľko rokov po vojne na nich stále spomíname. Bude to tak aj v budúcnosti. Oni si to zaslúžia."