Pocta hrdinom Dukly - Zomreli za nás!

Medzi význačnými predstaviteľmi štátu a zahraničnými hosťami z Čiech, Poľska, Ruska a iných štátov sa 6. októbra 2010 na slávnostnom akte kladenia vencov k Pamätníku československých vojakov na Dukle a k Pamätníku sovietskej armády vo Svidníku zúčastnil aj generálny duchovný OS SR a OZ SR
plk. Jaroslav Balocký. Príležitosť 66. výročia Karpatsko – duklianskej operácie a Dňa obetí Dukly využil na pripomenutie obetavej hrdinskej smrti stoviek československých a tisícov sovietskych vojakov. Na príklade z obetavého kormidelníka z horiacej lode oživil pocity zachránených ľudí, ktorí majú za čo byť vďační svojim drahým druhom v boji proti fašistickej tyranii a porobe. Položili svoje životy na oltár vlasti, aby sme my mohli byť slobodní a svojprávni. Slová generálneho duchovného uzavrel v ekumenickom duchu modlitbou Pánovou mjr. Dr. Jozef Michalov.

Príhovor generálneho duchovného:

John Majnard bol kormidelníkom na lodi, ktorá sa plavila z Detroidu do Bussala. Počas plavby začala loď horieť. Všetka námaha uhasiť požiar sa ukázala márna. A tak najčastejšia otázka cestujúcich bola: „Ako ďaleko je ešte do Bussala? Za aký čas tam prídeme?“ Kormidelník odpovedal: „Za 45 minút.“
Vydesení cestujúci sa zbehli do bezpečnej, prednej časti lode. Len kormidelník John Majnard ostal verne stáť pri kormidle, hoci sa plameň valil práve zo zadnej časti lode. Napriek neznesiteľnej horúčave z ohňa tam zostal a na volanie kapitána, či môže ešte aspoň 5 minút vydržať uprostred tých hrozných múk povedal: „Chcem, s pomocou Božou.“
Keď sa doplavili do cieľa, kormidelník zakrátko následkom popálenín skonal. Všetci cestujúci zostali, aby sa zúčastnili na jeho pohrebe. Ďakovali mu slzami. Zozbierali peniaze a v Bussale mu postavili pomník, ktorý tam stojí dodnes. Na pomníku sú vytesané slová: „ON ZOMREL ZA NÁS.“
Aj my tu dnes stojíme pri pomníku hrdinov, ktorí zomreli, aby sme my mohli žiť slobodne. My nemôžeme, nevieme a nechceme zabudnúť na ich hrdinské činy, preto v dôstojnej piete a nesmiernej úcte so smútkom na srdci a vďakou na perách na nich spomíname. Vysoko si vážime ich odvahu a statočnosť. Pripomínajú nám, že ako kresťania nemáme zabúdať ani na to, že okrem telesnej slobody môžeme užívať aj duchovnú slobodu, ktorú nám Boh daroval skrze Kristovu smrť na kríži a v Jeho vzkriesení máme dôkaz, že Boh na obete svojich detí nezabúda.
Apoštol Pavol o tom píše v liste Galaťanom takto: „Kristus vás oslobodil“, a dodáva: „Len aby vám sloboda nebola zámienkou povoľovať telu, ale v láske si slúžte vospolok.“
Vážme si slobodu a majme v úcte tých, ktorí nám ju vybojovali!