Policajti a Hasiči na Jahňacom štíte (2229 m)

Počas víkendu 23.-25.9.2011 sa uskutočnil v poradí 3. ročník policajného a hasičského výstupu vo Vysokých Tatrách. Tento krát bol cieľ cesty Jahňací štít so svojim vrcholom vo výške 2229 m.n.m.
V piatok večer sa v rekreačnom zariadení MV SR Kremenec v Tatranskej Lomnici, uskutočnilo stretnutie s duchovnými úradu ekumenickej pastoračnej služby MV SR, na ktorom za zúčastnil a prítomných pozdravil aj generálny duchovný ústredia ekumenickej pastoračnej služby v OS a OZ SR pplk. Mgr. Miroslav Táborský. Riaditeľ úradu EPS MV SR mjr. Mgr. Milan Petrula sa prítomným prihovoril na tému hodnôt v živote človeka, kde poukázal na dôležitosť lásky nielen ľudskej, ale aj Božej pre pokojný a vyrovnaný život, v ktorom sa objavujú popri pekných chvíľach aj rozličné starosti a problémy. Po duchovnom príhovore nasledovali inštrukcie k výstupu. Na záver bol prezentovaný krátky šot z cvičenia dopravnej nehody - SENEC.
V sobotu ráno o 6.15 začína na parkovisku Biele vody prezentácia účastníkov a prevzatie tričiek a pamätných listov k výstupu. Celkové číslo prihlásených je 224, čo je doposiaľ najväčší počet zo všetkých ročníkov.
Krátko po pol ôsmej odchádza posledná skupinka smerom na Chatu pri Zelenom Plese. Cestou sa pred nami otvára krásna dolina Bielej vody s majestátnymi štítmi Tatier. Počasie je rozprávkové. Modrá obloha, slnečné lúče, pokoj a malebná scenéria tatranskej prírody nám dodávajú radosť a nadšenie zdolať vrchol Jahňacieho štítu. Pri chate robíme spoločnú fotku a pod Slovenskou zástavou spievame našu národnú hymnu: Nad Tatrou sa blízka..... Mohutný spev sa ozýva dolinou. O 10.00 hod sa postupne v skupinkách vydávame k vrcholu. Cestou nás sprevádzajú Horskí záchranári, z Horskej záchrannej služby. Cesta na vrchol je náročná, reťaze, stúpania, no túžba byť hore a vychutnať si ten nádherný pohľad je hnacím motorom , ktorý nám dáva silu isť vpred. Z hora je nádherný pohľad. Lomnický štít na jednej strane, Žiarske vidly na druhej, celá panoráma Tatier zaliata slnkom. Hovorím, vďaka Pánu Bohu za takto krásny čas, za možnosť vidieť časť Jeho stvorenia v tak nádhernej atmosfére farieb a svetla. Myslím, že každý kto sa ocitne v lone prírody si položí otázku, ako vznikla takáto nádhera, je to vôbec možné, aby to bolo dielo náhody? Aj pohľad na krásu prírody môže človeka priviesť k tomu, že na počiatku musel byť Stvoriteľ, ten ktorý to takto naplánoval a spolu s majstrom Milanom Rúfusom vyznávam: Viem jedno hniezdo. Rád ho mám. V ňom ako v Božej sieti je mnoho otcov, mnoho mám mnoho, mnoho detí. To hniezdo uvil Stvoriteľ. A sám aj určil, komu, koho tam pozve prebývať do človečieho domu. Viem jedno hniezdo. Rád ho mám. Hreje ma dňom i nocou, vystlané mäkkou vravou mám a mozoľami otcov. Môj dobrý Bože, zhliadni naň. Stráž nám ho neustále. A aspoň ty ho, Veľký chráň, keď si ho stvoril malé.

Hoci malé je Slovensko, predsa toľko krás je v ňom. Zostupujeme z vrcholu na chatu, kde nás čaká teplá polievka a tekuté osvieženie. Čaká nás ešte dvojhodinová cesta na parkovisko.
Sobotný výstup sme úspešne zakončili, plní radosti a dobrého pocitu z absolvovaného výstupu.
Náš program však pokračuje. Nedeľa ráno 8.45 po raňajkách sa stretávame pri Božom slove v evanjelickom chráme v Tatranskej Lomnici. Domáci brat farár, Pavol Kušnír nás srdečne privítal a porozprával históriu chrámu, ktorý oslavoval svoje 109. výročie postavenia. Téma nedele hovorí o vďačnosti. Príhodná téma, lebo bolo za čo ďakovať, nielen za krásny čas, ktorý nám bol dopriaty, ale aj za spoločenstvo ľudí, ktoré sa zišlo pri výstupe, za spoločné rozhovory, za to, že sa nikomu pri výstupe nič zlé nestalo. No nielen to, chceli sme Pánu Bohu poďakovať za dar Jeho lásky, za Jeho slovo, z ktorého môžeme čerpať povzbudenie a múdre rady pre náš život. Poďakovať sa patrí, to učíme naše deti, bez rozdielu toho, či je niekto veriaci alebo nie. Z pohľadu veriaceho človeka je vďaka prejavom uvedomenia si toho, čo Boh urobil pre človeka, za dar lásky a záchrany v Ježišovi Kristovi.
Služby Božie sa skončili a my sa rozchádzame ku každodenným povinnostiam. Podávame si ruky a lúčime sa so slovami, že ak Pán Boh dá tak o rok sa znova uvidíme. Budem rád, pokiaľ budúci rok budem môcť ruku podať aj Vám.