Poslanie i privilégium - zamyslenie na 4. týždeň v roku 2025
Vy ste mi svedkami,“ znie výrok Hospodina, „môj služobník, ktorého som si vyvolil, aby ste spoznali, uverili mi a pochopili, že som to ja. Predo mnou nebol utvorený boh a ani po mne nebude. Ja som Hospodin a okrem mňa niet spasiteľa. Ja som oznamoval, zachraňoval a zvestoval, a niet medzi vami cudzieho boha. Vy ste mi svedkami,“ znie výrok Hospodina, „ja som Boh. (Izaiáš 43,10-12)
Biblia hovorí o tom, čo Boh vykonal. Je to svedectvo o jeho prítomnosti uprostred porušených ľudí a porušeného sveta. Zároveň je to však posolstvo, ktoré je zverené povolaným služobníkom, svedkom a vyznávačom, aby ho niesli ďalej. Boh si povoláva určitý počet služobníkov, poslov, ohlasovateľov a ctiteľov. Uzatvára s nimi zmluvu, pracuje na týchto povolaných ľuďoch, podrobuje ich svojmu poriadku a zákonu, uvádza ich do disciplíny, ktorá je prísnejšia a tvrdšia než u ostatných. Služba Bohu Izraela je vážna, zodpovedná a často ťažká. Vyvolenosť ľudu Starej zmluvy neznamená výhody, privilégiá alebo prednostné práva. Byť členom tohto spoločenstva znamená niesť ťažkú zodpovednosť za čistotu Božích príkazov, znamená neustále sa podrobovať a znova vstupovať do poslušnosti a disciplíny. Ľud Starej zmluvy je tiež trestaný prísnejšie ako ostatné národy, pretože jeho záväzky sú nesmierne väčšie. Izrael vedel, čo znamená slúžiť svojmu Bohu. Vedel, že celý jeho život, jeho rozum a srdce, ruky i nohy majú patriť Bohu, a vedel, že tento Boh sa nedá oklamať obradmi, obeťami, slávnosťami a sobotami. Poslanie a privilégium izraelského ľudu bolo teda úplne iné, než si ľudia spravidla myslia, a než si možno myslela aj väčšina samotného izraelského ľudu. Bola to výsada služby, disciplíny, zodpovednosti, utrpenia a bezvýhradnej poslušnosti. Boh však stál uprostred svojho ľudu a zo svojej milosti neustále vytváral predpoklady, aby povolaný ľud mohol konať svoju službu a svoje poslanie. Bol to Boh milosti a milosrdenstva, lásky a zľutovania. Z milosti si povolal ľud do svojej služby, z milosti mu dal zákon a životný poriadok, z milosti ho viedol na jeho ťažkých cestách, z milosti mu prostredníctvom obetného poriadku ponúkal odpustenie a z milosti ho znova posväcoval uprostred špiny a prachu, hriechu a porušenia. Biblia má univerzálny, všeobecný význam. Nejde len o ľud Izraela, dokonca ani len o židovský ľud. Tak ako Izrael, aj cirkev je povolaná zhromažďovať sa okolo svojho Pána, vzdelávať sa jeho Slovom, prijímať odpustenie a obnovovať sa jeho prítomnosťou. Zároveň je však poslaná, aby pripravovala cesty Pánovi aj tam, kde jeho zvesť ešte nebola počutá. Jej služba je službou lásky a porozumenia pre každého človeka na ktoromkoľvek mieste sveta. Čujme toto vyslanie aj my a vezmime vážne náš záväzok služby jedinému Bohu.
Modlitba:
Všemohúci Bože, ďakujem Ti za zmluvu života skrze Tvojho Syna Pána Ježiša Krista a za to, že ma povolávaš do vznešenej služby na slávu Tvojho svätého mena. Prosím, pomôž mi naplniť svoje poslanie. Amen.
Biblia hovorí o tom, čo Boh vykonal. Je to svedectvo o jeho prítomnosti uprostred porušených ľudí a porušeného sveta. Zároveň je to však posolstvo, ktoré je zverené povolaným služobníkom, svedkom a vyznávačom, aby ho niesli ďalej. Boh si povoláva určitý počet služobníkov, poslov, ohlasovateľov a ctiteľov. Uzatvára s nimi zmluvu, pracuje na týchto povolaných ľuďoch, podrobuje ich svojmu poriadku a zákonu, uvádza ich do disciplíny, ktorá je prísnejšia a tvrdšia než u ostatných. Služba Bohu Izraela je vážna, zodpovedná a často ťažká. Vyvolenosť ľudu Starej zmluvy neznamená výhody, privilégiá alebo prednostné práva. Byť členom tohto spoločenstva znamená niesť ťažkú zodpovednosť za čistotu Božích príkazov, znamená neustále sa podrobovať a znova vstupovať do poslušnosti a disciplíny. Ľud Starej zmluvy je tiež trestaný prísnejšie ako ostatné národy, pretože jeho záväzky sú nesmierne väčšie. Izrael vedel, čo znamená slúžiť svojmu Bohu. Vedel, že celý jeho život, jeho rozum a srdce, ruky i nohy majú patriť Bohu, a vedel, že tento Boh sa nedá oklamať obradmi, obeťami, slávnosťami a sobotami. Poslanie a privilégium izraelského ľudu bolo teda úplne iné, než si ľudia spravidla myslia, a než si možno myslela aj väčšina samotného izraelského ľudu. Bola to výsada služby, disciplíny, zodpovednosti, utrpenia a bezvýhradnej poslušnosti. Boh však stál uprostred svojho ľudu a zo svojej milosti neustále vytváral predpoklady, aby povolaný ľud mohol konať svoju službu a svoje poslanie. Bol to Boh milosti a milosrdenstva, lásky a zľutovania. Z milosti si povolal ľud do svojej služby, z milosti mu dal zákon a životný poriadok, z milosti ho viedol na jeho ťažkých cestách, z milosti mu prostredníctvom obetného poriadku ponúkal odpustenie a z milosti ho znova posväcoval uprostred špiny a prachu, hriechu a porušenia. Biblia má univerzálny, všeobecný význam. Nejde len o ľud Izraela, dokonca ani len o židovský ľud. Tak ako Izrael, aj cirkev je povolaná zhromažďovať sa okolo svojho Pána, vzdelávať sa jeho Slovom, prijímať odpustenie a obnovovať sa jeho prítomnosťou. Zároveň je však poslaná, aby pripravovala cesty Pánovi aj tam, kde jeho zvesť ešte nebola počutá. Jej služba je službou lásky a porozumenia pre každého človeka na ktoromkoľvek mieste sveta. Čujme toto vyslanie aj my a vezmime vážne náš záväzok služby jedinému Bohu.
Modlitba:
Všemohúci Bože, ďakujem Ti za zmluvu života skrze Tvojho Syna Pána Ježiša Krista a za to, že ma povolávaš do vznešenej služby na slávu Tvojho svätého mena. Prosím, pomôž mi naplniť svoje poslanie. Amen.