Pôst je darom milosti - zamyslenie na 11. týždeň v roku 2026
„A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“. (Mt 6, 16-18)
Drahí bratia a sestry,
pôstne obdobie, do ktorého sme vstúpili, je zvláštnym darom milosti. Každý rok sa nám vracia ako ticha výzva – zastaviť sa, prehĺbiť svoj vzťah s Bohom a pozrieť sa pravdivo na svoj život. Cirkev nás v tomto čase vedie cestou modlitby, pôstu a almužny. Nie ako povinnosť, ale ako prostriedok k slobode srdca.
V evanjeliu podľa Matúša počujeme Ježišove slova o tom, aby sme sa nemodlili a nepostili pre oči ľudí, ale pre Otca, ktorý vidí aj do skrytosti. Pôst teda nie je divadlom nábožnosti. Je to návrat do vnútra. Je to cesta od povrchu k hĺbke.
Často si myslíme, že pôst znamená iba niečo si odrieknuť – menej jesť, menej sa zabávať, niečoho sa vzdať. To je dobrý začiatok, ale skutočný pôst ide ďalej. Ide o to, aby sme vytvorili priestor pre Boha. Pôst je čas pravdy. Pravdy o mne samom. Možno si uvedomím , že moje srdce je unavené, rozptýlené, možno aj zatvrdnuté. Možno nosím v sebe neodpustenie, hnev či sklamanie. Pôst nám dáva príležitosť tieto veci pomenovať a priniesť ich pred Boha.
V tomto období sme osobitne pozvaní k obráteniu. Obrátenie nie je jednorazový čin, ale proces. Je to každodenné rozhodnutie obrátiť smer svojho srdca k Bohu. Možno malými krokmi – vernejšou modlitbou, čestnejším čítaním Svätého písma, zmierením sa s blížnym, prijatím sviatosti zmierenia. Každý krok smerom k Bohu má veľkú hodnotu. Pôst nás učí k citlivosti voči druhým. Láska k Bohu sa vždy prejaví konkrétnou láskou k človeku.
Pôstne obdobie nás vedie ku krížu. Kríž nie je znakom prehry, ale najväčšej lásky. Keď hladíme na Krista, ktorý sa obetuje, učíme sa, že pravá láska stoji niečo.
Nech je tento pôst pre nás cestou obnovy. Nech sa nebojíme ticha a pokánia. Boh nás nevolá , aby nás odsúdil, ale aby uzdravil.
Prosme Pána, aby naše srdcia zmäkčil, aby nám dal ducha pokory a vytrvalosti. A keď na konci pôstnej cesty budeme sláviť radosť Veľkej noci, nech je to radosť z premeny srdca, z hlbšie vzťahu s Bohom a z väčšej lásky medzi nami navzájom. Amen.
Drahí bratia a sestry,
pôstne obdobie, do ktorého sme vstúpili, je zvláštnym darom milosti. Každý rok sa nám vracia ako ticha výzva – zastaviť sa, prehĺbiť svoj vzťah s Bohom a pozrieť sa pravdivo na svoj život. Cirkev nás v tomto čase vedie cestou modlitby, pôstu a almužny. Nie ako povinnosť, ale ako prostriedok k slobode srdca.
V evanjeliu podľa Matúša počujeme Ježišove slova o tom, aby sme sa nemodlili a nepostili pre oči ľudí, ale pre Otca, ktorý vidí aj do skrytosti. Pôst teda nie je divadlom nábožnosti. Je to návrat do vnútra. Je to cesta od povrchu k hĺbke.
Často si myslíme, že pôst znamená iba niečo si odrieknuť – menej jesť, menej sa zabávať, niečoho sa vzdať. To je dobrý začiatok, ale skutočný pôst ide ďalej. Ide o to, aby sme vytvorili priestor pre Boha. Pôst je čas pravdy. Pravdy o mne samom. Možno si uvedomím , že moje srdce je unavené, rozptýlené, možno aj zatvrdnuté. Možno nosím v sebe neodpustenie, hnev či sklamanie. Pôst nám dáva príležitosť tieto veci pomenovať a priniesť ich pred Boha.
V tomto období sme osobitne pozvaní k obráteniu. Obrátenie nie je jednorazový čin, ale proces. Je to každodenné rozhodnutie obrátiť smer svojho srdca k Bohu. Možno malými krokmi – vernejšou modlitbou, čestnejším čítaním Svätého písma, zmierením sa s blížnym, prijatím sviatosti zmierenia. Každý krok smerom k Bohu má veľkú hodnotu. Pôst nás učí k citlivosti voči druhým. Láska k Bohu sa vždy prejaví konkrétnou láskou k človeku.
Pôstne obdobie nás vedie ku krížu. Kríž nie je znakom prehry, ale najväčšej lásky. Keď hladíme na Krista, ktorý sa obetuje, učíme sa, že pravá láska stoji niečo.
Nech je tento pôst pre nás cestou obnovy. Nech sa nebojíme ticha a pokánia. Boh nás nevolá , aby nás odsúdil, ale aby uzdravil.
Prosme Pána, aby naše srdcia zmäkčil, aby nám dal ducha pokory a vytrvalosti. A keď na konci pôstnej cesty budeme sláviť radosť Veľkej noci, nech je to radosť z premeny srdca, z hlbšie vzťahu s Bohom a z väčšej lásky medzi nami navzájom. Amen.