Pôstne zamyslenie

Odvtedy začal Ježiš Kristus svojim učeníkom poukazovať, že musí isť do Jeruzalema a že musí mnoho trpieť od starších a veľkňazov i zákonníkov a že musí byť zabitý a v tretí deň vstať z mŕtvych.
(Evanjelium podľa Matúša 16,21.)

V pôstnom období sústredene sledujeme osobu Pána Ježiša Krista, ktorý je základom našej viery, ako pravý Boh od Otca večnosti splodený a pravý človek z Márie panny narodený. Robíme tak aj inokedy, po celý rok. Ale toto pôstne obdobie je mimoriadne v tom, že v ňom dochádza k vyvrcholeniu Ježišovho života v našich dejinách. Blíži sa dokonanie diela spásy, ktorú nám Pán Ježiš zasľúbil a zavŕšil na golgotskom kríži a vo vzkriesení. V Ježišovi Kristovi sa nebo spojilo so zemou, večnosť prenikla do časnosti a boží svet vstúpil do nášho ľudského sveta.
Ústrednou témou pôstu je utrpenie. Je to jeden z najťažších problémov nášho života. Odkedy sa zavrela brána raja za hriešnym človekom, odvtedy chodíme po tŕnistých cestách utrpenia a vláčime so sebou ťažké jarmo, ktoré spočíva na našich pleciach, na pleciach Adamových potomkov. Niet doby, niet krajiny, niet pokolenia ani spoločenského zriadenia, ktoré by vedelo zavrieť dvere pred utrpením. Utrpenie vnikne tak do drevenej chalupy, ako aj do murovaného paláca. Utrpenie si nájde domov v primitívnych národoch, ale s utrpením si nevie rady ani najvyspelejšia veda a technika. Z úst miliónov ľudí počuť zúfalé výkriky: prečo toľko trpím?
Utrpenie bude vždy na zemi. Akokoľvek pokročí veda a technika, akokoľvek sa snažíme urobiť život znesiteľnejším rôznymi sociálnymi zákonmi, bieda, choroba, utrpenie a plač tu navždy zostanú. Aké je teda správne kresťanské chápanie utrpenia? V Biblii je mnoho odpovedí. Jednu nachádzame aj v biblickom príbehu Šimona Kyrenejského. Tento Šimon, jednoduchý roľník, sa vracia z poľa domov. Na ceste stretáva Ježiša, ktorý je odsúdený na smrť s krížom na pleciach. Už ho nevládze niesť ďalej. Vojaci chytia Šimona a rozkážu mu niesť kríž. Šimon sa vzpiera a snaží sa zutekať. Nič nepomáha. Vojaci ho prinútia niesť kríž. A tak Šimon prijíma kríž. Keď si ho položil na plecia, už neprotirečil, niesol ho bez reptania. On nehľadal kríž, ale keď ho stretol, bol ochotný niesť túto ťarchu.
Máme aj my vyhľadávať utrpenie, alebo máme radšej pred ním zutekať? Nevyhľadávajme utrpenia! Ale ak Boh uzná za dobré, aby nás zasiahla rana, potom sa nemáme búriť a proti Bohu dvíhať päste. Majme na pamäti, že utrpenie nie je najväčším nešťastím. Najväčším nešťastím v utrpení je zlomený duch. Nie smútok je najtmavšou bolesťou, ale duch oslepený v temnote smútku.
Vždy bolo údelom človeka trpieť a jeho údelom to aj zostane. Dôležité je, aby sme sa v utrpení nesklátili, aby sme sa pod ním nezlomili, ale naopak, aby sme utrpenie využili ako rebrík na dosiahnutie nebeských výšin. Tomu sa však môžeme naučiť len pod krížom Kristovým. Ani On nevyhľadával utrpenie, ale keď prišlo, nezutekal pred ním. Aj On sa modlil, aby ho utrpenie obišlo, ale Jeho modlitba bola podriadená vôli Nebeského Otca. Aj On bol ranený, ale Jeho rany boli znakom lásky. Aj On niesol kríž, ale cesta Jeho kríža bola cestou triumfu. Aj On zomrel, ale Jeho smrť bola víťazstvom nad smrťou.
Pred krížom sa nedá skryť, lebo nám hriešnym ľuďom je súdené trpieť. Každý musí prejsť svojím údelom utrpenia. Rozdiel je len v tom, že keď nás navštívi utrpenie, jeden ho znáša so zaťatými päsťami, s tvárou hnevom poznačenou a druhý znáša utrpenie s očami na Krista upretými, nezlomený s víťazným duchom.
Prajem Vám, aby tohoročné obdobie pôstu bolo pre vás príhodným časom uvedomiť si, že Kristov kríž je stredobodom kresťanskej viery. Pre človeka nie je konečným cieľom. Je dôležitým prostriedkom pre dosiahnutie vyššieho cieľa, ktorým je záchrana ľudského života.

Modlitba:
Ďakujeme Ti, Bože Otče, darca lásky a milosrdenstva, že si nám v plnosti času poslal svojho Syna, ktorý utrpením a preliatou nevinnou krvou zmyl naše hriechy a všetkým v Teba veriacim ponúka život večný. Ďakujeme Ti, Bože Synu, že si vzal na seba podobu človeka, aby si sa stal našim bratom, ale aj našim záchrancom a vykupiteľom. Ďakujeme Ti, Bože Duchu Svätý, že nás zvesťou evanjelia v utrpení povzbudzuješ, udržiavaš vo viere, láske a nádeji. Amen.