Povstalecká modlitba vojenských "špeciálov"

Vojenský kaplán - výsadkár nadporučík Mikuláš Jančuš z 5. pluku špeciálneho určenia Žilina sa 4. júna pred horským zrubom nad Polomkou pomodlil tú istú modlitbu, ktorú sa tu modlil 26. decembra 1944 americký poručík James Gaul. V zrube sa vtedy skrývali pred nacistickými prenasledovateľmi príslušníci americkej vojenskej spravodajskej služby OSS a britskej vojenskej spravodajskej služby SOE, korí tiež patrili do rodiny vojenských „špeciálov“. Boli vysadení na povstalecké územie, spolupracovali s veliteľom SNP generálom Jánom Golianom a po potlačení Povstania aj oni ustúpili do hôr. Vyhladovaní a omrznutí a v decembri 1945 ešte verili, že sa im podarí spojiť s postupujúcou Červenou armádou. No a vďaka britskému poručíkovi V. S. Zenopianovi, ktorému sa podarilo zachrániť, vieme že modlitba Jamesa Gaula, v civile doktora filozofie, znela takto:

 „Ó, Bože, my, čo sme sa tu dnes zhromaždili v Tvojom mene a s Tvojím požehnaním, vzdávame ti Bože vďaku, že sme sa zachránili z víchric a snehových metelíc v zimných horách. Zo snehu a zla čiernej noci a tmavých dolín. Radostne Ti ďakujeme, že ochraňuješ našu skupinu, udržiavaš naše fyzické zdravie a sily a podporuješ našu kolísajúcu odvahu. Ďakujeme Ti, že si nám dal potravu aj v tých najtemnejších dňoch. Prosíme Ťa, požehnaj nás a našich spojencov, najmä slovenský národ. Prosíme Ťa, aby si sa zmiloval nad našimi priateľmi, ktorí chýbajú pre nepriateľské akcie a zimné víchrice. Amen.“

Po krutom mučení boli trinásti Američania a traja Briti zajatí v Polomke popravení 24. januára 1945 v koncentračnom tábore Mauthausen. Pôvodný zrub nacisti vypálili. Po vojne Polomčania na tom istom mieste postavili nový. Od 4. júna sú na ňom dve pamätné tabule. Jedna s slovenčine a druhá v angličtine pripomínajú uvedenú udalosť. Inštalované boli v prítomnosti zástupcov rezortu obrany a Ozbrojených síl SR, oboch veľvyslanectiev, kadetov Akadémie Ozbrojených síl SR, obce Polomka a banskobystrického samosprávneho kraja.