Pozvánka na púť Ordinariátu do Levoče

V rámci programu celoslovenskej Levočskej púte sa v dňoch 7. - 8. júla 2007 na svojom už 11. ročníku púte Ordinariátu OS a OZ SR na Levočskú horu stretnú aj katolícki veriaci príslušníci v uniformách vojakov, policajtov, hasičov, justičnej a väzenskej stráže so svojimi rodinami, vojenskými, policajnými a väzenskými kaplánmi pod vedením vojenského ordinára biskupa Mons. Františka Rábeka. Aj v tomto roku sa s nimi na Mariánskej hore  stretnú vojaci aj z Poľska, Rakúska, Nemecka a Talianska. Ordinariát OS a OZ SR pozýva svojich veriacich v uniformách na program so začiatkom 7. júla o 15.00 hod. v Kostole Minoritov v Levoči na námestí. O 16.30 bude nasledovať spoločný výstup na Mariánsku horu. O 18.30 bude sv. omšu celebrovať ordinár Mons. František Rábek spolu s vojenskými, policajnými a väzenskými kaplánmi. V nedeľu 8. júla sa o 10.00 zúčastnia pútnici v uniformách slávnostnej odpustovej omše celebrovanej J. Em. Jozefom kardinálom Tomkom. Nocľah pre pútnikov je zabezpečený v Seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule. Záujemcovia o ubytovanie a dopravu sa ešte môžu prihlásiť v Kancelárii generálneho vikára tel. 0960313414. 

Dejiny Levočskej púte 
Levoča je najstarším pútnickým miestom východného Slovenska. Korene mariánskeho kultu siahajú až do XIII. storočia. Totižto z tých čias pochádzajú prvé zmienky o tomto pútnickom mieste a zhromažďovaní mariánskych ctiteľov. Roku 1247 bola postavená prvá kaplnka (kostolík) na Olivetskej hore. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču. R. 1311 do Levoče prichádzajú františkáni - minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie. R. 1322 farár Henrich z Levoče opravil prvý kostol (kaplnku) na Mariánskej hore. V druhej polovici 15. storočia kostol na Mariánskej hore svojou veľkosťou už nestačil. Okrem toho stav kostola bol už taký, že i hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác r. 1470 kostol zväčšil, čiastočne prebudoval a krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú milostivú sochu Panny Márie. V tej dobe už bol pri kostole aj strážny domček.
Púte na Mariánsku horu neprestali ani počas reformácie. Naviac, tunajší evanjelici si ponechali sviatok Navštívenia Panny Márie. Oživenie pútí však nastalo po rekatolizácii, keď jej prvým činom bola veľká procesia a púť na Horu 2. júla 1671. V roku 1673 dostala Mariánska hora odpustkovú listinu od pápeža. Kostol bol viackrát prebudovaný a rozšírený. R. 1698 farár Štefan Gyôrffy vybudoval v poradí druhý kostol na Mariánskej hore.
Kontinuita pútí na Mariánsku horu neprestala ani v najtvrdších časoch útlaku náboženského života a viery v čase reformácie a v posledných desaťročiach komunistického totalizmu na Slovensku. Veriaci aj naďalej navštevovali toto pútnické miesto. Aj keď sa za púť na toto miesto trpelo, vyhadzovalo zo škôl, zamestnania a úradov, to ešte viac priťahovalo ľudí na toto miesto, a tak postupne Mariánska hora sa stala počtom pútnikov najväčším pútnickým miestom na Slovensku a zaradila sa medzi svetové pútnické miesta. Tieto obete a utrpenia spojené s púťami ocenil aj Najvyšší Veľkňaz katolíckej Cirkvi - Svätý Otec Ján Pavol II., keď pútnický chrám 26. januára 1984 povýšil na menšiu baziliku. Najväčšia púť bola za prítomnosti Svätého Otca Jána Pavla II. 3. júla 1995, kedy sa spolu s ním okolo Matky Božej vinulo vyše 650.000 naradostených pútnikov. Svätý Otec zhromaždeným pútnikom vo svojom príhovore okrem iného povedal: Mariánske svätyne sú miesta kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným, istotne mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach...
Návšteva Svätého Otca v Levoči dala podnet na hlbšie skúmanie najmä najnovšej histórie tohto pútnického miesta, aby sa vyzdvihla jeho zásluha a veľkosť v náboženskom povedomí Slovákov a v mariánskej úcte, ktorá pomohla podržať veriacich Slovenska aj v najtvrdších časoch totalitného režimu.