Prázdny hrob - zamyslenie na 16. týždeň v roku 2017
Evanjelium Matúšovo 28:1-15
Po sobote, keď sa brieždilo na pr¬vý deň týždňa, prišla Mária Mag¬daléna a iná Mária po¬zrieť hrob. A hľa, na-stalo veľké zeme¬trasenie, lebo Pánov an¬jel zo¬stúpil z neba. Prišiel, od¬valil kameň a po¬sadil sa naň. Jeho vzhľad bol ako blesk a jeho rúcho biele ako sneh. Strážcovia sa pred ním trias¬li od strachu. Os¬tali ako mŕt¬vi. Ale an¬jel sa pri¬hovoril ženám: Vy sa neboj¬te! Viem totiž, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo bol vzkriesený, ako po¬vedal. Poďte, po¬zrite si mies¬to, kde ležal. A rých¬lo choďte po¬vedať jeho učeníkom, že bol vzkriesený z mŕtvych a pred¬chádza vás do Galiley. Tam ho uvidíte. Hľa, po¬vedal som vám! Rých¬lo od¬išli od hrobu a so strachom i s veľkou radosťou to bežali oznámiť jeho učeníkom. Vtom sa Ježiš stretol s nimi a po¬vedal: Buďte po¬zdravené! Ony pri¬stúpili, ob¬jali mu nohy a klaňali sa mu. Vtedy im Ježiš po¬vedal: Neboj¬te sa! Choďte, oznám¬te mojim bratom, aby išli do Galiley. Tam ma uvidia! Keď sa ženy vzdialili, nie-ktorí zo stráže prišli do mes¬ta a oznámili veľkňazom všet¬ko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími a po porade dali vojakom veľa peňazí so slovami: Hovor¬te: V noci prišli jeho učeníci a ukrad¬li ho, kým sme my spali. A keby sa to do¬počul vladár, my ho pre¬hovoríme a za¬riadime, aby ste ne¬mali ťažkos¬ti. Vojaci vzali peniaze a urobili, ako ich po¬učili. A tieto reči sú rozšírené medzi Žid¬mi až do dnešných dní.
„Tak, teraz už vieme, ako to bolo! Vojenská stráž, ktorá strážila Ježišov hrob zaspala a potom tajne, v noci, prišli učeníci a ukradli Ježišovo telo! A aby sa dostali do zapečateného hrobu, tak pritom potichučky odvalili stokilový balvan. Nikto ich nepočul ani nevidel.
A ešte ďalšia správa preletela nedávno médiami. Asi ste čítali- našli sa Ježišove kosti. Schránku s Ježišovimi ostatkami našli archeológovia v jeruzaléme. Okrem toho našli ešte ďalšie dva hroby. A kto si myslíte že bol v nich? No kto iný ako Ježišova manželka nejaká Mária Magdalena a v tej druhej Ježišov syn – volal sa tuším Júda.“
Také a podobné zaručené správy sa s radosťou šíria medzi ľuďmi. Prečo? Prečo chcú ľudia počuť práve toto? Odpoveďou môže byť, že sa ľudia cítia lepšie, ak sú uistení o tom, že im Ježiš nebude hovoriť do života, že si na nich nebude činiť žiadny nárok, pretože je jednoducho mrtvy. Mnoho ľudí si úzkostlivo stráži, aby Ježiš pre nich aj zostal mŕtvy.
Lepšie ako veriť vo vzkriesenie je hovoriť, že mi je Ježiš ukradnutý!
A najlepšou cestou k tomu je znemožniť tých, ktorí o vzkriesení hovoria. Aj preto sa často o církvi hovorí v súvislosti s rôznymi škandálmi, podvodmi a morálnymi zlyhaniami. Od samého počiatku je to súboj informácií- tvrdenie proti tvrdeniu. A jediné, čo môže rozhodnúť je viera. Niet žiadnych hmatateľných dôkazov. Prázdny hrob je totiž dôkazom rovnako pre vzkriesenie ako pre krádež mŕtveho tela. Existuje jediný spôsob ako spoznať pravdu. Ženy od prázdneho hrobu odišli preč. Anjel im totiž povedal: „Nie je tu. Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“
Až keď ženy hrob opustili, až potom ich stretol živý Ježiš. Pri prázdnom hrobe sa nemôže zostať. Osobné stretnutie s Ježišom nenahradí žiaden dôkaz. Môžeme ho prežiť aj my? Ja myslím, že ho tiež zažívame. Keď počujeme Božie Slovo a ono preniká do našej duše až cítime zimomriavky. Ke´d sa nás to Slovo zmocní. Keď stretneme dieťa a v jeho očiach objavíme radosť zo života, keď objavíme krásu a dokonalosť prírody. Keď sa sám Pán Ježiš s nami stretne a my sa s radosťou rozhodneme následovať Ho.
Po sobote, keď sa brieždilo na pr¬vý deň týždňa, prišla Mária Mag¬daléna a iná Mária po¬zrieť hrob. A hľa, na-stalo veľké zeme¬trasenie, lebo Pánov an¬jel zo¬stúpil z neba. Prišiel, od¬valil kameň a po¬sadil sa naň. Jeho vzhľad bol ako blesk a jeho rúcho biele ako sneh. Strážcovia sa pred ním trias¬li od strachu. Os¬tali ako mŕt¬vi. Ale an¬jel sa pri¬hovoril ženám: Vy sa neboj¬te! Viem totiž, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo bol vzkriesený, ako po¬vedal. Poďte, po¬zrite si mies¬to, kde ležal. A rých¬lo choďte po¬vedať jeho učeníkom, že bol vzkriesený z mŕtvych a pred¬chádza vás do Galiley. Tam ho uvidíte. Hľa, po¬vedal som vám! Rých¬lo od¬išli od hrobu a so strachom i s veľkou radosťou to bežali oznámiť jeho učeníkom. Vtom sa Ježiš stretol s nimi a po¬vedal: Buďte po¬zdravené! Ony pri¬stúpili, ob¬jali mu nohy a klaňali sa mu. Vtedy im Ježiš po¬vedal: Neboj¬te sa! Choďte, oznám¬te mojim bratom, aby išli do Galiley. Tam ma uvidia! Keď sa ženy vzdialili, nie-ktorí zo stráže prišli do mes¬ta a oznámili veľkňazom všet¬ko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími a po porade dali vojakom veľa peňazí so slovami: Hovor¬te: V noci prišli jeho učeníci a ukrad¬li ho, kým sme my spali. A keby sa to do¬počul vladár, my ho pre¬hovoríme a za¬riadime, aby ste ne¬mali ťažkos¬ti. Vojaci vzali peniaze a urobili, ako ich po¬učili. A tieto reči sú rozšírené medzi Žid¬mi až do dnešných dní.
„Tak, teraz už vieme, ako to bolo! Vojenská stráž, ktorá strážila Ježišov hrob zaspala a potom tajne, v noci, prišli učeníci a ukradli Ježišovo telo! A aby sa dostali do zapečateného hrobu, tak pritom potichučky odvalili stokilový balvan. Nikto ich nepočul ani nevidel.
A ešte ďalšia správa preletela nedávno médiami. Asi ste čítali- našli sa Ježišove kosti. Schránku s Ježišovimi ostatkami našli archeológovia v jeruzaléme. Okrem toho našli ešte ďalšie dva hroby. A kto si myslíte že bol v nich? No kto iný ako Ježišova manželka nejaká Mária Magdalena a v tej druhej Ježišov syn – volal sa tuším Júda.“
Také a podobné zaručené správy sa s radosťou šíria medzi ľuďmi. Prečo? Prečo chcú ľudia počuť práve toto? Odpoveďou môže byť, že sa ľudia cítia lepšie, ak sú uistení o tom, že im Ježiš nebude hovoriť do života, že si na nich nebude činiť žiadny nárok, pretože je jednoducho mrtvy. Mnoho ľudí si úzkostlivo stráži, aby Ježiš pre nich aj zostal mŕtvy.
Lepšie ako veriť vo vzkriesenie je hovoriť, že mi je Ježiš ukradnutý!
A najlepšou cestou k tomu je znemožniť tých, ktorí o vzkriesení hovoria. Aj preto sa často o církvi hovorí v súvislosti s rôznymi škandálmi, podvodmi a morálnymi zlyhaniami. Od samého počiatku je to súboj informácií- tvrdenie proti tvrdeniu. A jediné, čo môže rozhodnúť je viera. Niet žiadnych hmatateľných dôkazov. Prázdny hrob je totiž dôkazom rovnako pre vzkriesenie ako pre krádež mŕtveho tela. Existuje jediný spôsob ako spoznať pravdu. Ženy od prázdneho hrobu odišli preč. Anjel im totiž povedal: „Nie je tu. Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“
Až keď ženy hrob opustili, až potom ich stretol živý Ježiš. Pri prázdnom hrobe sa nemôže zostať. Osobné stretnutie s Ježišom nenahradí žiaden dôkaz. Môžeme ho prežiť aj my? Ja myslím, že ho tiež zažívame. Keď počujeme Božie Slovo a ono preniká do našej duše až cítime zimomriavky. Ke´d sa nás to Slovo zmocní. Keď stretneme dieťa a v jeho očiach objavíme radosť zo života, keď objavíme krásu a dokonalosť prírody. Keď sa sám Pán Ježiš s nami stretne a my sa s radosťou rozhodneme následovať Ho.