Prečo sa oslavuje Deň OS SR 22. septembra

Tisícročná túžba slovenského národa žiť v samostatnom, svojbytnom, suverénnom a zvrchovanom štáte sa v roku 1993 stala skutočnosťou. Táto historická udalosť bola vyvrcholením bohatých a často pohnutých dejín, v ktorých nechýbali ani obdobia vojenských konfliktov.

Obrazne povedané - ak sú tradície základmi budovy, z ktorých rastú múry úcty a vážnosti k predkom - máme určite na čom budovať. Neodškriepiteľný je aj fakt, že na našich starších i novších dejinách sa významne podieľala aj armáda a vlastenecká výchova. Z tohto dôvodu sa prehlbovanie národného povedomia, ako aj morálny a duchovný rozvoj profesionálnych vojakov musí odvíjať od poznania histórie, vojenských tradícií a symboliky. Preto, keď sme v piatom roku existencie samostatnej Slovenskej republiky aj armády hľadali udalosť, ktorá by najlepšie charakterizovala jej pamätný deň v kalendári, naša voľba logicky padla na rok 1848.

Polovica 19. storočia predstavuje totiž významné obdobie európskych dejín. V tom čase sa pokrokové spoločenské sily snažili odstrániť konzervatívne a pokroku brániace politické režimy. V rakúskej monarchii bola popri úsilí odstrániť feudálne pomery a absolutizmus mimoriadne citlivou aj národnostná otázka. Emancipačné snahy utláčaných národov však narážali na silný odpor vládnucich národov. V takzvanom Preditavsku to boli rakúski Nemci a v Uhorsku Maďari. Vtedajšia slovenská spoločnosť vstúpila v dôsledku svojho dlhodobého nerovnoprávneho postavenia do víru revolučných udalostí v dosť nerozvinutej podobe, čo poznačilo aj jej vojenské úsilie.

Prvá slovenská dobrovoľnícka výprava sa uskutočnila v druhej polovici septembra 1848 v nadväznosti na vystúpenie Chorvátov proti Maďarom v Zadunajsku, pričom pôvodným cieľom ústredného národnopolitického orgánu Slovákov - Slovenskej národnej rady (SNR) - bolo po vyburcovať povstanie na celom území obývanom Slovákmi.

Dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice 18. septembra 1848 a podvečer dorazil do Myjavy. Jadro výpravy i so SNR sa potom 21. septembra presunulo do Brezovej pod Bradlom. Na druhý deň, 22. septembra, v okolí mesta dobrovoľníci zviedli víťazný boj s dvoma švadrónami cisárskych kyrysníkov a dvoma stotinami (roty) pešiakov, plniacimi príkazy peštianskej vlády.

Protipovstalecké sily sa však spamätali a už 25. septembra sa prisunuté maďarské gardy a cisárske jednotky pripravili zovrieť dobrovoľníkov do klieští a zaútočiť z troch strán - od Senice, Vrbového a Nového Mesta. Slovenskí dobrovoľníci, žiaľ, nedostali očakávanú posilu druhej povstaleckej vlny a v bitke pri Senici 26. septembra utrpeli porážku. Nič na tom už nezmenil ani ich úspešný útok na stotinu pruského princa pri Starej Turej 27. septembra. Na druhý deň, po ďalšej neúspešnej bitke pri Poriadi neďaleko Myjavy, sa stiahli na Moravu, kde bol zbor formálne rozpustený. Chorváti sa udržali iba o deň dlhšie a 29. septembra podľahli v bitke pri Pákozde a Sukaró.

Septembrová výprava slovenských dobrovoľníkov sa teda skončila neúspechom, ale ich víťazstvo pri Brezovej pod Bradlom sa navždy zapísalo do našich dejín a 22. september zostane zvečnený aj v podobe Dňa Armády SR, resp. Dňa Ozbrojených síl SR, ktorý sme začali sláviť v roku 1998 a pripomenieme si ho aj v tomto roku.