Prečo sa Spasiteľ narodil v jaskyni - zamyslenie na 50. týždeň v roku 2020
Pokora je prvou cnosťou, o ktorej Kristus ľuďom hovoril v kázni na vrchu. Svojim príkladom túto cnosť ukázal tak, že sa nenarodil v kráľovskom paláci, ale v jaskyni pastierov.
Druhý dôležitý praktický odkaz, ktorý Kristus svetu dal svojim narodením v jaskyni spočíva v tom, aby sme sa uskromnili, aby sme dali priestor aj iným, aby sme sa uspokojili s nevyhnutným, aby aj iní mali nevyhnutné, ako to hovorí apoštol: „keď máme pokrm a odev, s tým sa uspokojíme“ (1Tim 6, 8). Či to nie je lekcia pre dnešný, krízu prežívajúci svet?
Spočíva v ňom ešte jeden odkaz. Že nie miesto činí človeka významným, ale človek miesto. Človek je tým najhodnotnejším na zemi. Rozkoš a vonkajší lesk človeku nepridávajú na hodnote a chudoba mu na jeho hodnote zase neuberá. Čo Pán povedal o Jánovi Krstiteľovi? „Čo ste vyšli vidieť? Vari človeka oblečeného do jemných šiat?“ (Mt 11, 8). Kráľ Herodes žil v kráľovskom paláci, nosil jemný odev, no nebol to človek, ale lišiak. Pilát tiež žil v paláci, no nebol to človek, ale rímsky vlk. Tak isto aj farizeji, neboli ľuďmi ale hadím plemenom. Ale Ján, ktorý žil bez strechy nad hlavou bol vyššie než všetci tí, ktorí žili v palácoch. Ani jeden z porodených ženami nebol vyššie Jána Krstiteľa.
A ešte jeden odkaz od Pána. Nebeské Kráľovstvo je tým najdôležitejším zo všetkého existujúceho vo svete. Toto Kráľovstvo môže človek získať nezávisle na tom, kde sa narodil a kde žil, či v meste alebo dedine, v pustatine či jaskyni. Svetu, ktorý očakáva žiaru svetla od veľkých miest Pán chcel dať lekciu, že skutočné svetlo môže zažiariť aj z chudobnej jaskyne. Neskôr to dokázali mnohí pustovníci, skutočné lampy ducha.
Modlitba:
Pane, zabudol som na Teba! Beda mi! Pane, nezabudni na mňa, čo na Teba zabúda!
Druhý dôležitý praktický odkaz, ktorý Kristus svetu dal svojim narodením v jaskyni spočíva v tom, aby sme sa uskromnili, aby sme dali priestor aj iným, aby sme sa uspokojili s nevyhnutným, aby aj iní mali nevyhnutné, ako to hovorí apoštol: „keď máme pokrm a odev, s tým sa uspokojíme“ (1Tim 6, 8). Či to nie je lekcia pre dnešný, krízu prežívajúci svet?
Spočíva v ňom ešte jeden odkaz. Že nie miesto činí človeka významným, ale človek miesto. Človek je tým najhodnotnejším na zemi. Rozkoš a vonkajší lesk človeku nepridávajú na hodnote a chudoba mu na jeho hodnote zase neuberá. Čo Pán povedal o Jánovi Krstiteľovi? „Čo ste vyšli vidieť? Vari človeka oblečeného do jemných šiat?“ (Mt 11, 8). Kráľ Herodes žil v kráľovskom paláci, nosil jemný odev, no nebol to človek, ale lišiak. Pilát tiež žil v paláci, no nebol to človek, ale rímsky vlk. Tak isto aj farizeji, neboli ľuďmi ale hadím plemenom. Ale Ján, ktorý žil bez strechy nad hlavou bol vyššie než všetci tí, ktorí žili v palácoch. Ani jeden z porodených ženami nebol vyššie Jána Krstiteľa.
A ešte jeden odkaz od Pána. Nebeské Kráľovstvo je tým najdôležitejším zo všetkého existujúceho vo svete. Toto Kráľovstvo môže človek získať nezávisle na tom, kde sa narodil a kde žil, či v meste alebo dedine, v pustatine či jaskyni. Svetu, ktorý očakáva žiaru svetla od veľkých miest Pán chcel dať lekciu, že skutočné svetlo môže zažiariť aj z chudobnej jaskyne. Neskôr to dokázali mnohí pustovníci, skutočné lampy ducha.
Modlitba:
Pane, zabudol som na Teba! Beda mi! Pane, nezabudni na mňa, čo na Teba zabúda!