Predstavenie Pána v Jeruzalemskom chráme - zamyslenie na 5. týždeň v roku 2024
„Keď uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, odniesli Ježiša do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, lebo Pánov zákon predpisuje, že každý mužský potomok, ktorý otvára materské lono, má byť zasvätený Pánovi. Vtedy žil v Jeruzaleme človek menom Simeon, muž spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával útechu Izraela, a Duch Svätý bol v ňom, tomuto oznámil Duch Svätý, že neuvidí smrť skôr, ako by videl Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo predpisoval Zákon, aj on si vzal dieťa do náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí: ako svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, Tvojho ľudu." Jeho otec i matka žasli nad tým, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a jeho matke Márii povedal: „Hľa, toto dieťa privedie pád a je ustanovené na pozdvihnutie pre mnohých v Izraeli; bude znamením, ktorému budú odporovať, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc. A tvoju vlastnú dušu prenikne meč." Evanjelium podľa Lukáša 2.kapitola, verše 22 - 23 a 25 - 35
Keď rodičia malého Ježiša priniesli do chrámu, bolo tam mnoho ľudí. Všetci ľudia, ktorí boli v tej chvíli v chráme, mohli vidieť dieťa, ale len pár ľudí videlo v tomto dieťati Mesiáša.Väčšina, tých ktorí sa modlili, spievali, či obetovali Bohu svoje obete, si ani neuvedomovali čo sa deje. Neuvedomovali, že v chráme bol Boh viditeľne prítomný.
To vlastne robí otáznym celú ich zbožnosť, to robí otáznym, ako vlastne prežívali a vnímali Božiu prítomnosť.? Ale potom je na mieste otázka: Ako ty prežívaš Božiu prítomnosť v chráme, keď spievaš, keď sa modlíš?
Je zaujímavé a prekvapivé, keď sa dá do protikladu náš ľudský pohľad a Boží pohľad: Ľudia videli mohli kedysi vidieť starú Sáru - dokonca sama Sára sa zasmiala tomu ako vtipu, že by mohla byť ešte matkou, ale Boh v nej videl matku Izáka - pramatku Izraelského národa. Keď bol Jozef v Egypte, tak ľudia videli v ňom iba úbohého otroka, ale Boh v ňom videl budúceho druhého najdôležitejšieho človeka po faraónovi. Dávidovi bratia videli vo svojom bratovi pastierika, ktorý ide prehrať bitku s obrom, ale Boh v ňom videl víťaza. Nie vždy dokážeme mať takýto pohľad, aký má Boh. Preto modlime sa za seba a aj druhých, „ aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dal Ducha múdrosti a zjavenia, aby osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povolal; a poznali, aký poklad Jeho slávneho dedičstva je pre svätých. “ (Efezským 1 : 17 – 18)
Šťastný človek, pri ktorom sa tento Biblický verš naplní!
Raz Ježiš zobral svojich učeníkov na pusté miesto a povedal im zaujímavé slová: „ Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte. Lebo hovorím vám: mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli. “ (Lukáš 10 : 23 – 24) Čo v tej chvíli vlastne učeníci mohli vidieť? Mohli vidieť človeka, ktorý nebol oblečený v honosných šatách, mohli vidieť jednoduchého tesára. Ale oni predsa v Ňom vidia Božieho Syna. Na druhej strane nie je to nič ťažké po toľkých zázrakoch a divoch, ktoré s Ním prežili. Nebolo to nič ťažké po tom, ako utíšil búrku na mori, rozmnožil dve ryby a päť chlebov a nasýtil 5 000 – zástup. Je ľahké vnímať Božie konanie a pôsobenie tam, kde Boh mocne koná. Ale Boh pôsobí všade – vždy, len my nie sme vždy schopní vnímať Božie konanie.
Rímsky stotník nebol pri všetkých Ježových divoch a zázrakoch, ktoré videli apoštolovia, a predsa pod Ježišovým krížom vyznal: „ Tento človek bol naozaj Syn Boží! “ (Marek 15 : 39) Ako to dokázal?
Martin Luther správne povedal: „ Verím, že ja, zo svojho vlastného rozumu a zo svojej sily nemôžem v Ježiša Krista, môjho Pána, veriť, ani k Nemu prísť, ale že ma Duch Svätý evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil, v pravej viere posvätil a zachoval. “
Prečo je vlastne ťažké vidieť, ako Boh koná? Je to ťažké preto, lebo to konanie je skryté pod niečím, je to konanie paradoxné. Boh zjavuje svoju silu v slabosti, moc v pokore, slávu pod utrpením kríža, nevinnosť v človeku, ktorý za nás umrel ako hriešnik, večný život v Ježišovej smrti.
Nie každý toto videl v čase, keď Pán chodil po tejto zemi. A nie každý môže toto Božie konanie vidieť dnes. Ani sa tomu ani nedivíme.
Napriek tomu, že zvesť o spáse sa zvestuje už 2000 rokov, je tu mnoho deštrukčného a ničivého. Zbežný pohľad na svet nás ľahko môže obrať o dobrú náladu a optimizmus. No iba tí ľudia, ktorí sú vedení Duchom Svätým, sú schopní vidieť Božie konanie uprostred tej ľudskej zloby a násilia, ktoré sú vo svete. Iba tí ľudia, pri ktorých je Duch svätý, sú schopní vidieť v sebe Božie dielo aj napriek svojej hriešnosti a nedokonalosti.
Iba tí, v ktorých spočíva Duch svätý, môžu vidieť aj vo svojej slabosti a Božiu silu. Ich život patrí Bohu a Boh dokáže premeniť aj ľudské zlyhania na Jeho víťazstvá. Boží Duch nám umožňuje vidieť oveľa viac... Pod vedením Ducha Svätého dokážeme vidieť v chlebe a víne, telo a krv Toho, ktorý chce byť v nás, s nami. Iba pod vedením Ducha Svätého dokážeme vnímať vodu krstu ako spojivo medzi Kristom a nami, pod vedením Ducha Svätého môžeme vnímať naše pozemské Bohoslužby ako súčasť toho, čo teraz prebieha v nebesiach.
Platí to aj naopak: veľkosť Božej sily pri nás a to všetko, čo Boh s nami robí, nám dáva odvahu vidieť hĺbku a rozsah všetkého, čo je v nás nezahojené, nevyliečené, nevysporiadané, vnútorne zlomené. A môžeme si priať a môžeme sa modliť, aby Boh to aj naďalej liečil.
Môžeme si priať, kiež by všetci ľudia, tak ako Simenon a Anna, žili v očakávaní spásy a útechy pre celý svet. Kiež by všetci ľudia, naplnení Duchom Svätým, mohli povedať: „Videli sme spásu a Božie dielo, ktoré Boh konal a koná v našom živote.“ Pozreli sa aj na seba, aj na druhých i celý svet Božími očami, očami viery, lásky a nádeje. Amen
Modlitba
Bože, daj sa nám dívať pohľadom, ktorým sa Ty dívaš. Daj takými očami, aké mal Tvoj syn hľadieť na seba, ľudí okolo nás a celý svet. Amen.
Keď rodičia malého Ježiša priniesli do chrámu, bolo tam mnoho ľudí. Všetci ľudia, ktorí boli v tej chvíli v chráme, mohli vidieť dieťa, ale len pár ľudí videlo v tomto dieťati Mesiáša.Väčšina, tých ktorí sa modlili, spievali, či obetovali Bohu svoje obete, si ani neuvedomovali čo sa deje. Neuvedomovali, že v chráme bol Boh viditeľne prítomný.
To vlastne robí otáznym celú ich zbožnosť, to robí otáznym, ako vlastne prežívali a vnímali Božiu prítomnosť.? Ale potom je na mieste otázka: Ako ty prežívaš Božiu prítomnosť v chráme, keď spievaš, keď sa modlíš?
Je zaujímavé a prekvapivé, keď sa dá do protikladu náš ľudský pohľad a Boží pohľad: Ľudia videli mohli kedysi vidieť starú Sáru - dokonca sama Sára sa zasmiala tomu ako vtipu, že by mohla byť ešte matkou, ale Boh v nej videl matku Izáka - pramatku Izraelského národa. Keď bol Jozef v Egypte, tak ľudia videli v ňom iba úbohého otroka, ale Boh v ňom videl budúceho druhého najdôležitejšieho človeka po faraónovi. Dávidovi bratia videli vo svojom bratovi pastierika, ktorý ide prehrať bitku s obrom, ale Boh v ňom videl víťaza. Nie vždy dokážeme mať takýto pohľad, aký má Boh. Preto modlime sa za seba a aj druhých, „ aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dal Ducha múdrosti a zjavenia, aby osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povolal; a poznali, aký poklad Jeho slávneho dedičstva je pre svätých. “ (Efezským 1 : 17 – 18)
Šťastný človek, pri ktorom sa tento Biblický verš naplní!
Raz Ježiš zobral svojich učeníkov na pusté miesto a povedal im zaujímavé slová: „ Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte. Lebo hovorím vám: mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli. “ (Lukáš 10 : 23 – 24) Čo v tej chvíli vlastne učeníci mohli vidieť? Mohli vidieť človeka, ktorý nebol oblečený v honosných šatách, mohli vidieť jednoduchého tesára. Ale oni predsa v Ňom vidia Božieho Syna. Na druhej strane nie je to nič ťažké po toľkých zázrakoch a divoch, ktoré s Ním prežili. Nebolo to nič ťažké po tom, ako utíšil búrku na mori, rozmnožil dve ryby a päť chlebov a nasýtil 5 000 – zástup. Je ľahké vnímať Božie konanie a pôsobenie tam, kde Boh mocne koná. Ale Boh pôsobí všade – vždy, len my nie sme vždy schopní vnímať Božie konanie.
Rímsky stotník nebol pri všetkých Ježových divoch a zázrakoch, ktoré videli apoštolovia, a predsa pod Ježišovým krížom vyznal: „ Tento človek bol naozaj Syn Boží! “ (Marek 15 : 39) Ako to dokázal?
Martin Luther správne povedal: „ Verím, že ja, zo svojho vlastného rozumu a zo svojej sily nemôžem v Ježiša Krista, môjho Pána, veriť, ani k Nemu prísť, ale že ma Duch Svätý evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil, v pravej viere posvätil a zachoval. “
Prečo je vlastne ťažké vidieť, ako Boh koná? Je to ťažké preto, lebo to konanie je skryté pod niečím, je to konanie paradoxné. Boh zjavuje svoju silu v slabosti, moc v pokore, slávu pod utrpením kríža, nevinnosť v človeku, ktorý za nás umrel ako hriešnik, večný život v Ježišovej smrti.
Nie každý toto videl v čase, keď Pán chodil po tejto zemi. A nie každý môže toto Božie konanie vidieť dnes. Ani sa tomu ani nedivíme.
Napriek tomu, že zvesť o spáse sa zvestuje už 2000 rokov, je tu mnoho deštrukčného a ničivého. Zbežný pohľad na svet nás ľahko môže obrať o dobrú náladu a optimizmus. No iba tí ľudia, ktorí sú vedení Duchom Svätým, sú schopní vidieť Božie konanie uprostred tej ľudskej zloby a násilia, ktoré sú vo svete. Iba tí ľudia, pri ktorých je Duch svätý, sú schopní vidieť v sebe Božie dielo aj napriek svojej hriešnosti a nedokonalosti.
Iba tí, v ktorých spočíva Duch svätý, môžu vidieť aj vo svojej slabosti a Božiu silu. Ich život patrí Bohu a Boh dokáže premeniť aj ľudské zlyhania na Jeho víťazstvá. Boží Duch nám umožňuje vidieť oveľa viac... Pod vedením Ducha Svätého dokážeme vidieť v chlebe a víne, telo a krv Toho, ktorý chce byť v nás, s nami. Iba pod vedením Ducha Svätého dokážeme vnímať vodu krstu ako spojivo medzi Kristom a nami, pod vedením Ducha Svätého môžeme vnímať naše pozemské Bohoslužby ako súčasť toho, čo teraz prebieha v nebesiach.
Platí to aj naopak: veľkosť Božej sily pri nás a to všetko, čo Boh s nami robí, nám dáva odvahu vidieť hĺbku a rozsah všetkého, čo je v nás nezahojené, nevyliečené, nevysporiadané, vnútorne zlomené. A môžeme si priať a môžeme sa modliť, aby Boh to aj naďalej liečil.
Môžeme si priať, kiež by všetci ľudia, tak ako Simenon a Anna, žili v očakávaní spásy a útechy pre celý svet. Kiež by všetci ľudia, naplnení Duchom Svätým, mohli povedať: „Videli sme spásu a Božie dielo, ktoré Boh konal a koná v našom živote.“ Pozreli sa aj na seba, aj na druhých i celý svet Božími očami, očami viery, lásky a nádeje. Amen
Modlitba
Bože, daj sa nám dívať pohľadom, ktorým sa Ty dívaš. Daj takými očami, aké mal Tvoj syn hľadieť na seba, ľudí okolo nás a celý svet. Amen.