V čom sú výnimoční vojenskí prieskumníci, akými zbraňami bojujú chlapci zo skupiny Nocadeň a prečo neboli starovekí Germáni až takí skvelí bojovníci, ako sa ...
- Dátum: 23.05.2005
- Dĺžka: 12:04 min.
- Veľkosť súboru: 1.38 MB
Textový prepis relácie:
V čom sú výnimoční vojenskí prieskumníci, akými zbraňami bojujú chlapci zo skupiny Nocadeň a prečo neboli starovekí Germáni až takí skvelí bojovníci, ako sa to o nich traduje?
Všetky odpovede sa dozviete v dnešnom armádnom magazíne Plná poľná a preto vám kvalitný zvuk vo vašich rádioprijímačoch a nerušené počúvanie želajú Bernard Roštecký a Petra Repková.
Známe košické Jumbocentrum zaplnilo v utorok vyše 600 študentov stredných škôl, ktorí prejavili záujem dozvedieť sa podrobnejšie informácie o profesionalizácii ozbrojených síl aj o možnostiach uplatniť sa v ich radoch ako profesionálni vojaci. Náš program Verbung, nazdávame sa, poskytol mladým ľuďom všetky potrebné informácie k tejto problematike a ponúkol i čosi naviac.
Napríklad pekné pesničky v podaní skupiny Nocadeň, besedu so študentmi Akadémie ozbrojených síl Liptovský Mikuláš, ale aj ukážky z výcviku protichemickej jednotky vojenskej polície a prieskumníkov z Prešova. Najväčší potlesk zožali práve prieskumníci za prezentáciu boja muža proti mužovi a ukážku rôznych bojových umení. Prítomným študentom i Plnej poľnej potom nadrotmajster Jaroslav Kraus a rotný Vladimír Endruš prezradili čo to o príprave a živote príslušníkov prieskumnej roty.
AA: "Tak špeciálny výcvik. V prvom rade je to získanie kondície, kde každé ráno cvičíme, či je to klasická rozcvička, rozťahovanie, beh na 5 kilometrov, to všetko je časové, potom sú tam nejaké záťažové situácie, kde člnkujeme, člny nosíme, robíme rôzne pochody, 30 kilometrov, 60-kilometrové, medzitým nejaké nosenie raneného, proste že by vojak si zvykol na tú kondíciu a na tú záťaž."
AA: "Trénujeme to tým spôsobom, že počas vyvedenia kontrolných taktických cvičení sa pohybujeme v lese po družstvách, sledujú nás nadriadení a kontrolujú, či máme ten pohyb tichý v tom lese, či nešuští lístie alebo nepraskajú konáre a takým spôsobom najskôr si to nacvičíme. Cvičíme to stále dookola pokiaľ to nie je na takej úrovni, že by sa to využiť aj v reálnom boji."
Sú nejaké odmeny, pochvaly?
AA: "Áno, sú samozrejme, naši nadriadení ako aj ja som veliteľ družstva, tak mám disciplinárnu právomoc, môžem dávať odmeny aj tresty."
A ja viem o tom, že sa zúčastňujete aj zaujímavých súťaží.
AA: "Áno, minulého roku to bola súťaž, ktorú organizovala mechanizovaná brigáda Prešov. Prvé dve miesta obsadila naša rota, boli tam ďalšie hliadka z Trebišova, tá bola na treťom. Zúčastnili sa ešte hliadky z mechanizovaného práporu Michalovce a tankového práporu Trebišov."
Medzi sebou máte aj takého zaujímavého človeka, ktorý je naozaj správne zamaskovaný, tak trošku pripomína vodníka z tej opery Rusalka, volá sa Hejkal.
AA: "Takže je to maskovací odev, je to jeden z tých druhov, lebo sú rôzne typy podľa podnebia. Je sucho, prispôsobujeme viac tej žltej pieskovej farby, je sneh, prispôsobujeme bielu. To všetko záleží od prostredia, v ktorom sa nachádza ten jednotlivý vojak a podľa toho, akú úlohu plní, vždy má čas na ten spôsob buď premaskovania alebo vytvorenia tých podmienok, že by nebol zistený."
To znamená, že okrem boja ste schopní splynúť absolútne s prostredím. Kde je taká hranica tých vašich síl a schopností?
AA: "K tomu môžem dodať len toľko, že sme schopní chodiť aj na rôzne misie hlavne v zahraničí, kde striedame jednotlive našich kolegov. Každý jeden z nás je vycvičený na to, že by v prvom rade chránil a bránil."
Noc a deň trvá služba dozorného alebo strážneho vo vojenskom útvare, Noc a deň je však aj názov našej známej hudobnej skupiny, ktorej členovia tej vojenskej služby veľa nezažili. Aká je pravda, spýtali sme sa lídra formácie Rasťa Kopinu.
Rasťo, ako je to so službou vlasti v skupine Nocadeň.
Rasťo Kopina, líder skupiny Nocadeň: "Tak našťastie to máme za sebou. Jedna štvrtina to spravila normálne a ten zvyšok to spravil tak ináč, takže my sme traja civilkári a jeden, ktorý normálne slúžil, tuším, že v Brezne na štábe niekde."
Aké sú zážitky s armádou alebo v armáde?
Rasťo Kopina, líder skupiny Nocadeň: "Pre mňa je zážitok len taký, že to vidím v televízii a je pravda, že rád si pozriem bojové filmy, ale konkrétne ja by som veľmi nechcel bojovať. Ako ja som sa v škole zopárkrát pobil a to mi stačí, tam končí celé moje hrdinstvo."
Dnes si bol na akcii a spolu so skupinou ste tvorili takú podporu na podujatí, ktoré je zamerané na profesionalizáciu ozbrojených síl. Čo si Ty myslíš o profesionalizácii?
Rasťo Kopina, líder skupiny Nocadeň: "Tak ja si myslím, že nech to robia tí, ktorí to fakt chcú a ktorí k tomu majú kladný vzťah, lebo zo mňa určite by nejaký dobrý vojak nebol, určite by ma to nebavilo, by som trpel. Takže nech to robia ľudia, ktorí fakt k tomu majú vzťah, ktorých to jednoducho baví. Nás baví hudba, baví nás to posolstvo prenášať takto skrz hudbu, ja preto, ja som zástanca toho, nech je profesionálna armáda každopádne."
Ale v svojom živote predsa len bojuješ. Akými zbraňami a aké máš taktiky?
Rasťo Kopina, líder skupiny Nocadeň: "Cez pesničku, cez moje texty, keďže tie pesničky píšem ja, tak to je moja jediná zbraň, ktorou dokážem lámať srdcia."
Myslíš, že by si dokázal napísať takú pesničku, kde by sa spievalo o ozbrojených silách alebo o profesionálnej armáde alebo o nejakých bojoch?
Rasťo Kopina, líder skupiny Nocadeň: "Ja som zvládol už aj ťažšie kúsky, takže možno by sa to dalo určite."
Stalo sa
Minister obrany Juraj Liška navštívil Vojenský archív v Trnave, v ktorého fondoch je sústredených vyše 12 miliónov osobných spisov generálov, dôstojníkov a mužstva. Celkový objem historických písomností tvorí asi 25 kilometrov knižných regálov.
Vzhľadom na to, že úložné kapacity archívu sú vyčerpané, bude nutné premiestniť ho do nových priestorov. Ozbrojené sily prevedú historických objekt kasární, kde v súčasnosti archív sídli na mesto Trnava, ktoré poskytlo armáde pozemok na výstavbu nového vojenského archívu.
Svätodušnú omšu prežili príslušníci slovenského kontingentu pôsobiaceho v operácii Iracká sloboda. Omšu celebroval vojenský duchovný František Duraj a počas nej 6 vojaci prijali sviatosť birmovania. Príslušníci kontingentu si minútou ticha a spoločnou modlitbou uctili pamiatku troch pilotov, ktorí zahynuli pri havárii vrtuľníka 10 mája.
A v rubrike Stalo sa ešte jedna udalosť. Štátny tajomník ministerstva obrany Martin Fedor rokoval tento týždeň so svojím partnerom lotyšským štátnym tajomníkom ministerstva obrany Edgarsom Rinkévičsom o ďalšej spolupráci oboch rezortov.
Martin Fedor, štátny tajomník ministerstva obrany: "Venovali sme sa najmä otázkam, ktoré sú nám v súčasnosti veľmi aktuálne a blízke, ktoré sa týkajú vstupu do týchto integračných zoskupení Aliancie a Európskej únie. Lotyšsko bude jedna z krajín, ktorá bude participovať na takzvanej bojovej skupine, ktorú vytvárame spoločne s Poľskom a Nemeckom, čo je veľmi dôležitá záležitosť. Venovali sme sa tiež témam ako je profesionalizácia. Lotyšsko tiež prechádza rovnakým procesom ako my, dokonca majú rovnaký termín stanovený, kedy chcú byť pripravení mať profesionálnu armádu. Čiže ďalším takým okruhom tém boli operácie, misie v zahraničí, Lotyšsko podobne ako Slovenská republika má veľmi konzistentnú zahraničnú politiku, ktorá sa sústreďuje na priority, ktoré sú nám veľmi príbuzné, veľmi podobné, vymenili sme si názory na situáciu v Afganistane, v Iraku, na Balkáne, čo sú všetko regióny, v ktorých aj naše aj lotyšské ozbrojené sily participujú."
Stane sa
Malokarpatský veterán klub Modra sa výraznou mierou podieľal na organizácii 60. výročia skončenia 2. svetovej vojny a porážky fašizmu, keď jeho historické vozidlá sprevádzali Štafetu víťazstva a vďaky. Druhá časť štafety bude mať zajtra svoje pokračovanie v podobe ukážky defilé a následným prejazdom historických vozidiel po pieskových cestách vojenského výcvikového priestoru Záhorie.
Súčasťou tejto častí osláv 60. výročia skončenia vojny bude aj súťaž o pohár ministra obrany Slovenskej republiky pre technicky najspôsobilejšie a najudržiavanejšie vojenské historické vozidlo.
Historické okienko bude tentoraz výhľadom na rozsiahle husté lesy starovekej Európy, ktoré ukrývali postrach rímskych légií - germánske kmene. Otvorí nám ho archeológ Vladimír Turčan.
Vladimír Turčan, archeológ: "Germáni žili na našom území v prvom a štvrtom storočí nášho letopočtu a boli vlastne takým istým protihráčom Rimanov. Kým Rimania mali pevne organizované jednotky, ktoré postupovali vo vyrovnaných radoch, Germáni až takí organizovaní bojovníci neboli, ale mali zaujímavú taktiku. Keď videli, že by mohli zvíťaziť, tak samozrejme sa do boja pustili, ale keď sa proti nim organizovala nejaká silnejšia vojenská moc, tak oni ustupovali. Napríklad Rimania mali veľký problém niekedy sa vôbec s Germánmi stretnúť a vyvolať vojenský kontakt. Germáni totižto vyprázdňovali priestor a tak útoky Rimanov smerovali do prázdna, čo samozrejme niekde v barbarskom vnútrozemí vždy znamenalo, že tí Rimania sa postupne unavili, zapôsobila psychika a Germáni toto považovali za víťazstvo. Ustúpiť a nedovoliť nepriateľovi zvíťaziť, ak sa necítili byť silnejší, keď samozrejme sa cítili byť dostatočne silní, tak bojovali. Ale treba povedať, že podľa antického historika Tacita, oni neboli príliš veľkí bojovníci, oni sa síce radi hrali na bojovníkov a tvárili sa, že ich profesia je bojovať, ale Tacitus píše, že keď došlo na lámanie chleba, tak ženy a deti museli plačom ich vyháňať do bojového poľa, pretože radšej hovorili o boji, ako bojovali. Možno že je to len pohľad Rimana, že tá skutočnosť bola inakšia, ale už si to nemôžeme overiť."
Dá sa tak trošku povedať, že oni ovládali taký ten psychologický boj.
Vladimír Turčan, archeológ: "Určite, u nich veľkú rolu hrali vodcovia. Vodcov väčšinou teda sa snažili poslúchať hlavne v tej dobe, kedy boli ohrození, ale ich psychológia bola taká, že Rimanov hlavne vyčerpali, nielen Rimanov ale povedzme, keď bojovali medzi sebou. Napríklad oni vôbec nestavali hradiská, oni sa nikdy neopevnili, lebo pasívna obrana pre nich bola prehra. Víťazstvo bolo radšej útek, teda zachovanie si všetkých síl a v príhodnom okamihu potom udrieť a zvíťaziť."
Ako vyzeral germánsky bojovník?
Vladimír Turčan: "Germánsky bojovník nemal jednotnú uniformu, obliekali si kožené, látkové veci, používali meče, používali bojové nože a samozrejme kopije a šípy. Vlastne sa oni aj snažili v istej miere prispôsobiť rímskej taktike. Tá výzbroj nebola taká kvalitná ako u Rimanov. Rimania to vedeli a preto zakázali vyvážať ku Germánom zbrane ako strategický tovar. Ale samozrejme aj medzi Germánmi sa objavovali zbrane predovšetkým ako trofejné alebo ako to vždy bývalo obchodníci radi už vtedy porušovali zákony, takže takýmto spôsobom sa k nim dostávali aj kvalitné antické zbrane."
To bol teda kúsok histórie a náš čas sa pomaly napĺňa. Relácia by však nebola úplná bez tejto pozvánky určenej vám všetkým.
Výsadkári, prieskumníci, ženisti, vojenskí policajti.
Dynamické ukážky, výcvik služobných psov, množstvo bojovej techniky.
Súťaže organizované odborovým zväzom potravinárom.
I skvelé výkony malých a veľkých umelcov s vyvrcholením koncertu skupiny Desmod s hosťom Jožom Suchým alias Džiga-džiga.
To všetko uvidíte na ôsmom ročníku podujatia Deň detí s ozbrojenými silami a Slovenským rozhlasom.
V sobotu 28. mája od deviatej v Bešeňovej i v priestoroch Thermal parku. Vstup k bazénom je zadarmo.
Tešíme sa na vás!
A to už naozaj všetko. Za pozornosť vám ďakujú Juraj Tima, Miroslav Minár, Bernard Roštecký a Petra Repková. Dopočutia o týždeň.
