Príbytok v nebi - zamyslenie na 10. týždeň v roku 2017
2 Kor 5, 1: „Vieme totiž, že keď bude stan nášho pozemského života strhnutý, máme príbytok od Boha, rukami nezhotovený večný dom v nebesiach.“
Keď ide o večný život, a predtým samozrejme o smrť, je veľa ľudí v rozpakoch a v neistote. Tam, kde končia ľudské skúsenosti, kde sa nedajú použiť dôkazy, sú otvorené obe možnosti- veriť i neveriť. Nevidíme ani my veriaci, čo bude ďalej, nevidia to ani neveriaci. Ale svedectvo Biblie i mnohých ďalších svedkov nás vedie k odvahe veriť a spoľahnúť sa i na to, čo nevidíme. Náš ľudský život je obmedzený smrťou, všetci sme tu iba na prechodný čas. Apoštol Pavol, ktorý sa živil šitím stanov, použil príklad stanu, ako prechodného bydliska. Stan nie je nič trvalé. Aj stan nášho pozemského života sa zborí. Počítajme s tým! Ale Boh s nami nemá iba nejaké prechodné plány, ale plány trvalé. A to trvalé nás iba čaká: príbytok u Boha. Zatiaľ máme skúsenosti iba s tým prechodným. Apoštol však dokáže z pohľadu viery počítať s tým, čo ešte nikto nezažil- s trvalým bydliskom u Boha. Vedie ho k tomu viera v ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša Krista. Ten predsa sľúbil všetkým, ktorí v Neho veria, že ich privedie k sebe, do svojho príbytku v nebesiach. Niekomu sa táto ponuka zdá nereálna. Mnohí o nej pochybujú. Ale Pán Boh rozumie našej neistote a preto nás tu nenechal opustených, ale dal nám závdavok, dal nám záruku, kúsok z toho, čo bude. Dal nám Ducha Svätého. A tak sme stále ešte ďaleko od Pána, ale zároveň sme vďaka Duchu Svätému Pánovi veľmi blízko. On v nás prebúdza vieru, dáva nám odvahu a nádej. Duch Svätý v nás je zárukou, že pre nás Pán Boh pripravil celkom nové, večné telá, ktoré nám dá pri vzkriesení. No a taká nádej by nám mala dodávať veľkú odvahu a trpezlivosť pri znášaní všetkého, čím môžeme v živote či v službe prechádzať. A to sa týka aj chorôb či smrti. Pavol sa smrti nebál, pretože si bol istý, že večnosť bude tráviť s Kristom. A na večnosť sa aj tešil a po nej túžil. Tešíme sa aj my na náš nový príbytok v nebi?
Keď ide o večný život, a predtým samozrejme o smrť, je veľa ľudí v rozpakoch a v neistote. Tam, kde končia ľudské skúsenosti, kde sa nedajú použiť dôkazy, sú otvorené obe možnosti- veriť i neveriť. Nevidíme ani my veriaci, čo bude ďalej, nevidia to ani neveriaci. Ale svedectvo Biblie i mnohých ďalších svedkov nás vedie k odvahe veriť a spoľahnúť sa i na to, čo nevidíme. Náš ľudský život je obmedzený smrťou, všetci sme tu iba na prechodný čas. Apoštol Pavol, ktorý sa živil šitím stanov, použil príklad stanu, ako prechodného bydliska. Stan nie je nič trvalé. Aj stan nášho pozemského života sa zborí. Počítajme s tým! Ale Boh s nami nemá iba nejaké prechodné plány, ale plány trvalé. A to trvalé nás iba čaká: príbytok u Boha. Zatiaľ máme skúsenosti iba s tým prechodným. Apoštol však dokáže z pohľadu viery počítať s tým, čo ešte nikto nezažil- s trvalým bydliskom u Boha. Vedie ho k tomu viera v ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša Krista. Ten predsa sľúbil všetkým, ktorí v Neho veria, že ich privedie k sebe, do svojho príbytku v nebesiach. Niekomu sa táto ponuka zdá nereálna. Mnohí o nej pochybujú. Ale Pán Boh rozumie našej neistote a preto nás tu nenechal opustených, ale dal nám závdavok, dal nám záruku, kúsok z toho, čo bude. Dal nám Ducha Svätého. A tak sme stále ešte ďaleko od Pána, ale zároveň sme vďaka Duchu Svätému Pánovi veľmi blízko. On v nás prebúdza vieru, dáva nám odvahu a nádej. Duch Svätý v nás je zárukou, že pre nás Pán Boh pripravil celkom nové, večné telá, ktoré nám dá pri vzkriesení. No a taká nádej by nám mala dodávať veľkú odvahu a trpezlivosť pri znášaní všetkého, čím môžeme v živote či v službe prechádzať. A to sa týka aj chorôb či smrti. Pavol sa smrti nebál, pretože si bol istý, že večnosť bude tráviť s Kristom. A na večnosť sa aj tešil a po nej túžil. Tešíme sa aj my na náš nový príbytok v nebi?