Príhovor štátneho tajomníka MO SR Ing. Daniela Duchoňa v Malom kostole na Panenskej ulici dňa 10.5.2010

Dôstojný pán generálny biskup, dôstojní páni biskupi,
Vážený pán generálny duchovný,
Vážení predstavitelia cirkví, ministerstiev a ostaných štátnych a verejných inštitúcií,
Vážené dámy a vážení páni,


dovoľte mi, aby som sa k Vám na tomto mieste, v Malom kostole na Panenskej ulici, prihovoril úprimnými slovami a srdečne Vás pozdravil. Nielen v mojom mene, ale aj v mene ministra obrany Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, ktorý Vám ďakuje za pozvanie. Žiaľ, z pracovných dôvodov sa nemôže týchto spomienkových služieb Božích zúčastniť.


Vedenie ministerstva obrany si vysoko cení, že Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky sa podujalo pripomenúť si 65. výročie ukončenia 2. svetovej vojny, víťazstva nad fašizmom a oslobodenia našej vlasti, takouto nevšednou formou - prostredníctvom duchovného slova a nábožnej piesne.
Úprimne nás teší, že spolu s predstaviteľmi ozbrojených síl a ozbrojených zborov a civilnými zamestnancami ministerstiev silových rezortov Slovenskej republiky, sa tohto podujatia zúčastňujú vysoké cirkevné autority. Tým sa len potvrdzuje skutočnosť o dobrej a úspešnej

spolupráci cirkví s našou armádou, políciou, hasičským a záchranárskym zborom a zborom väzenskej a justičnej stráže.
Som rád, že môžem konštatovať to, čo na tomto mieste a v inej súvislosti, už povedal minister obrany. Vo svojich slovách nám pripomenul, že takéto podujatia sú svetlým príkladom toho, že duchovná služba vykonávaná v rámci činnosti Ústredia ekumenickej pastoračnej služby nie je zameraná len do vnútra na cirkevný život, ale zvestovaným slovom a dobrým príkladom napomáha pri posilňovaní morálneho stavu príslušníkov ozbrojených zložiek, napomáha rozvíjaniu mravných a morálnych kvalít, rozvíjaniu historického povedomia a upevňovaniu bojových tradícií našich ozbrojených síl.

Vážené dámy, vážení páni,

je to už 65 rokov, čo sa skončila v histórii ľudstva doteraz najväčšia a najtragickejšia vojna. Vojna, ktorá priniesla mnoho utrpenia, strádania, žiaľu a plaču, ktorá osudovo zasiahla do histórie a vývoja aj nášho národa.
Neúprosný čas spôsobil, že medzi nami je stále menej tých, ktorí zažili útrapy 2. svetovej vojny na vlastnej koži a tých, ktorí so zbraňou v ruke bojovali v tejto vojne. O tom, ako to bolo pred rokmi sa dozvedáme, my, mladšia generácia, najčastejšie už len z dobových dokumentov, kníh a filmov. Ale aj napriek priepasti času, ktorá nás od


oných tragických udalostí rozdeľuje, uvedomujeme si, že to bola doba plná hrôz, ktorá sa nesmie nikdy viac opakovať.
Chcem na tejto pôde zdôrazniť, že ozbrojené sily Slovenskej republiky sa s hrdosťou hlásia k odkazu hrdinov 2. svetovej vojny, k odkazu bojovníkov za oslobodenie našej vlasti, k takým hrdinom, akými boli generáli Viest, Golian, Pekník, partizánski velitelia Uher, Trojan, Bielik a mnohí ďalší vlastenci a antifašisti.
Na tomto mieste mi však dovoľte pripomenúť skutočnosť, že aj predstavitelia cirkvi, mnohí duchovní, diakoni a laické osoby pôsobiace v cirkvi, sa zapojili v období pred vyše 65 rokmi do celonárodného hnutia odporu proti fašizmu, do Slovenského národného povstania alebo do

oslobodzovania našej vlasti. Niektorí so zbraňou v ruke, ale zväčša pomáhali duchovným slovom, útechou, pomáhali materiálne, boli nápomocní raneným a utečencom, pomáhali svojim blížnym bez rozdielu vierovyznania, v súlade so svojim duchovným a vlasteneckým presvedčením.

Vážené dámy, vážení páni,

tieto slávnostné služby Božie, sú dnes venované aj veľkému Slovákovi, veľkému synovi slovenského národa generálovi Milanov Rastislavovi Štefánikovi. Onedlho - 21. júla, si budeme pripomínať deň,

kedy sa Milan Rastislav Štefánik narodil v rodine evanjelického farára, národovca a buditeľa Pavla Štefánika na Košariskách.
Táto veľká osobnosť našich dejín, ktorého podobizeň má svoje miesto aj tu na stene tohto Malého kostola, je pre nás príkladom človeka viery a činu, človeka, ktorý nadovšetko miloval svoju vlasť a zasvätil jej svoj život.
Počas celého svojho činorodého života zostal verný svojmu krédu, ktoré je blízke aj nám, predstaviteľom rezortu obrany:
„Pravde veriť, pravdu žiť a pravdu brániť.“


Duchovný rozmer prostredia v ktorom vyrastal Štefánik, výchova jeho otca, nezmazateľne ovplyvnili jeho osobnosť a konanie.
Milan Rastislav Štefánika bol človek, ktorý sa stal veľkým vzorom, pre mnohé generácie Slovákov, je to osobnosť, ktorá vysoko dominuje aj v súčasnosti v rebríčku osobností, ktoré zohrali významnú úlohu v histórii Slovenska. Je to osobnosť, ktorá nezostala zabudnutá, je to osobnosť, ktorá nerozdeľuje, ale stmeľuje aj súčasné Slovensko.
Generál Štefánik dokázal spojiť v sebe slovenskú osobnosť s európskym rozmerom. Bol to človek, ktorý obdivuhodnou diplomaciou vplýval na európsku politiku. Predpokladal, že nastane stav harmónie národov v Európe. Je potrebné, aby sme pochopili jeho nadčasovosť a aj

dnes sa hlásili k Štefánikovej európskej myšlienke. V tomto je jeho odkaz významný aj pre naše súčasné ozbrojené sily, ktoré plnia náročné úlohy v mnohých zahraničných misiách ako mieroví vyslanci Európskej únie, Severoatlantickej aliancie a Organizácie spojených národov.
V rezorte obrany a v našich ozbrojených silách si hlboko vážime pamiatku Milana Rastislava Štefánika. Má čestné miesto v galérií vojnových veteránov slovenských ozbrojených síl.

Vážené dámy, vážení páni,
tento historický kostolík, nás nabíja silou viery našich predkov, nabáda nás skôr k duchovnému rozjímaniu a meditácii a nie

k obsiahlym príhovorom. Preto mi dovoľte aby som ukončil svoj krátky príhovor a dal tak priestor prekrásnej piesni, ktorú zložila súčasníčka Štefánika, hudobná skladateľka Mária Royová.
Piesni, ktorú určite rád spieval aj Milan Rastislav Štefánik a s ktorou na bojiskách 2. svetovej vojny, pred viac ako 65 rokmi umierali aj mnohí slovenskí vojaci.

Ďakujem za pozornosť!