Prísaha Švajčiarskej gardy vo Vatikáne

Tradične v prvú májovú nedeľu 6. mája zložilo na Nádvorí sv. Damaza v Apoštolskom paláci vo Vatikáne slávnostnú vojenskú prísahu 38 nových halapartníkov Švajčiarskej gardy. Pápež Benedikt XVI. ešte 5. mája predpoludním prijal na audiencii členov pápežskej švajčiarskej gardy s rodinami. "Nech vám Pán pomáha, drahí priatelia", povedal vo svojom príhovore, "uskutočňovať túto vašu osobitnú misiu, pracujúc každý deň "acriter et fideliter", s odvahou a vierou". Vyzval gardistov, aby neváhali živiť svojho ducha modlitbou a počúvaním Božieho slova, účasťou na svätej omši a oddanosťou Panne Márii:  "Proste a snažte sa napodobňovať svojich svätých patrónov Martina, Šebastiána a Mikuláša z Flüe, pretože vám z neba pomáhajú a vy tak môžete slúžiť verne, lojálne a čestne pápežovi a jeho nasledovníkom. Tak, ako to každý z vás sľubuje pri skladaní prísahy".

Od roku 1971 je ochrana apoštolského paláca zverená výlučne švajčiarskej garde. O osem rokov neskôr pápež Ján Pavol II. zaviedol počet halapartníkov na 70 a celá garda mohla mať 100 členov. Listom zo 17. septembra 1998 vatikánsky Štátny sekretariát povolil zvýšenie počtu členov gardy zo 100 na 110. Švajčiarska garda, ktorá doteraz oblieka uniformu vo farbách rodu Mediciovcov (modrú, žltú a červenú), pokračuje v mnohostoročnej službe ochrany osoby pápeža pri verejných slávnostiach, stráži Apoštolský palác a vonkajšie brány Vatikánu. Riadna služba jej členov trvá dva roky s možnosťou predĺženia.

Ako pre Vatikánsky rozhlas uviedol veliteľ gardy plukovník Elmar Theodor Mader, priemerný vek mladých gardistov je 23 rokov a začlenili sa medzi 110 súčasných gardistov. Minimálny čas zotrvania v jej útvaroch sú dva roky a tých, ktorí sa rozhodnú zotrvať dlhšie, je prodľa plukovníka Madera málo. Takých – v hodnosti kaprálov a seržantov – má garda približne 25-30 a ich úlohou je plniť jej hlavné poslanie, starať sa o osobnú bezpečnosť pápeža. Táto úloha sa spája s najtragickejším dňom v dejinách Švajčiarskej gardy - 6. májom 1527. Bol to prvý deň známeho „Rímskeho rabovania“, keď vojská nemeckého cisára Karola V. osem dní drancovali mesto. V boji s nimi zahynulo 147 švajčiarskych gardistov, zvyšku, ktorý prežil, sa však podarilo pápeža Klementa VII. zachrániť a umožniť mu útek do Anjelského hradu. Šiesty máj sa odvtedy stal dňom každoročnej prísahy nových regrútov. Podľa plukovníka Madera je na prijatie do Švajčiarskej gardy potrebné byť Švajčiarom, absolvovať vojenskú službu vo Švajčiarsku, byť slobodným, katolíkom, mať dobré zdravie, dobrú povesť atď. Všetky tieto kritériá sa overujú v regrútskom centre vo Švajčiarsku. Kandidát neprichádza do Ríma, ale predstaví sa priamo vo Švajčiarsku. Sám plukovník Mader sa dostal medzi švajčiarskych gardistov takpovediac pre motívy povolania, i keď nie kňazského povolania, ktoré nemal. Avšak na záver svojich štúdií cítil povolanie pracovať konkrétne pre Cirkev; keď v Ríme stretol jedného švajčiarskeho kňaza, rozvinula sa táto myšlienka, táto možnosť stať sa dôstojníkom Švajčiarskej gardy. Je pre neho veľmi dôležité byť blízko pri Svätom Otcovi, pracovať konkrétne pre neho. No i práca s mladými mu skutočne leží na srdci, lebo sú vo veku medzi 20 a 25 rokmi, keď sa ešte dávajú formovať. Táto úloha je teda čiastočne aj učiteľská. Keď hľadíme späť na svoje životy, uvedomujeme si, že tento vek je veľmi významný. Ak im môže dať niečo do budúcnosti, je to pre neho veľmi uspokojujúce, dodal veliteľ gardy.