PROFESIONÁL medzi paragánmi zo Žiliny

V ozbrojených silách nášho štátu slúži v súčasnosti viac ako 80 percent profesionálnych vojakov. Jedným z prvých úplne profesionalizovaných útvarov sa v roku 2002 stal žilinský pluk špeciálneho určenia. Nosiť červený baret príslušníka elitnej jednotky nie je však jednoduché. Pre príslušníkov pluku to znamená predovšetkým hodiny tvrdého výcviku v akýchkoľvek podmienkach. Počas výcviku v zimných podmienkach sme sa Žilinčanov spýtali na to, ako sa stali profesionálnymi vojakmi a ako služba v armáde napĺňa ich predstavy.

Slob. Tomáš Bobčík, prieskumník: "No, ja som tu nastúpil pred dvoma týždňami, takže som tu absolútny nováčik."

Npor. Tomáš Janík, veliteľ prieskumnej skupiny: "Jé, ako som sa dostal k armáde? Od 14 rokov ako som išiel na vojenské gymnázium, som potom nastúpil na vojenskú akadémiu na prieskumný smer. Keď som videl, ako sa do Žiliny dostal ten pluk, alebo ten špeciálny útvar v ´93, tak som si povedal, ja chcem byť u prieskumákov, podarilo sa mi skončiť vojenskú akadémiu a nastúpil som do Žiliny ku pluku špeciálneho určenia."

Čat. Bohuš Herman, prieskumník: "Tak ja som tu slúžil ako vojak základnej vojenskej služby no a páčila sa mi tá činnosť. Čo sa týka tohto pluku, tak potom po prechode do civilu som vlastne fungoval normálne ako civilista, v zamestnaní. A potom som sa dozvedel, že vlastne pluk naberá, tak som sa prihlásil. Spravil som výberové konanie a som tu ako vojak profesionál."

Slob. Tomáš Bobčík, prieskumník: "Od malého chlapca som sa hrával s pištoľami, vždycky som chcel byť vojak, tak som sa dostal až sem. A som zatiaľ spokojný."

Čat. Bohuš Herman, prieskumník: "Keď som tu prišiel, mal som okolo sto kíl, 97, behom  mesiaca aj čosi som zhodil nejakých 12 kíl a to kvôli tomu, že som potreboval držať fyzický limit, takže, kto chce tú fyzičku určite má. Kto nechce, ten ju nemá a potom odchádza s tým, že nezvláda."

Npor. Tomáš Janík, veliteľ prieskumnej skupiny: "Najťažšie bolo získať si autoritu u svojich podriadených, ktorí tam slúžili už dlhšie a práve u tých jednotiek je taký fenomén, že človek si nezískava autoritu tou nálepkou, to hodnosťou, ale tým, že s tými chlapcami niečo prejde a dokáže byť nejakou osobnosťou aj nejakým vedúcim typom tej skupiny."

Slob. Tomáš Bobčík, prieskumník: "Toto je prvý výcvik, ktorý absolvujem a uvidíme do budúcnosti."

Čat. Bohuš Herman, prieskumník: "Tak čo sa týka výcviku ako záklaďáci tak to bolo jednoznačne lobistickým zabezpečením, pretože to bolo, častokrát sa išlo do extrémov, no a hlavne , to zdravie vojakov, čo sa týka záklaďákov vojenskej služby, kde sa teraz ako sprofesionalizoval stav, tak sa dá povedať, že je omnoho lepšie. Problému kvality výcviku, keď máte ľudí, ktorí budú iba rok a potom odídu do civilu a poväčšine sú to všetci ľudia takí, ktorí to berú tak, že prídeme, tu rok budeme, odídeme, tak to všetko zabudnú, tak aj ten výcvik bol na to tak braný, že niečo sa robilo, niečo sa nerobilo, však vojaci sú tuná. No a samozrejme, teraz keď sme ako profesionáli, sme za to platení, v podstate čo sú profíci, tak to sú všetko ľudia, ktorých tá činnosť baví, ktorí to chcú robiť, takže aj ten výcvik je omnoho lepší."

Npor. Tomáš Janík, veliteľ prieskumnej skupiny: "Čo som doteraz postrehol, tak príslušníci sú fyzicky zdatní, pretože to sa vlastne požaduje od každého príslušníka tejto armády, ale hlavne musí byť psychicky odolný a naklonený slúžiť u takejto jednotky."

Slob. Tomáš Bobčík, prieskumník: "Ešte zatiaľ som nestihol tento výcvik ma len čaká. Vhupol som rovnými nohami sem."

Npor. Tomáš Janík, veliteľ prieskumnej skupiny: "Tu v horách cvičíme s jedným oddielom špeciálneho určenia práve poznatky získané v kurzoch a zosumarizované konkrétne sme vo forme ako prežiť, respektíve ako prečkať zúriacu snežnú búrku, ktorá je práve na našom okolí, sme pod hrebeňom Malej Fatry. Kde sa teraz nachádzam, je takzvaná snežná jaskyňa. Táto snežná jaskyňa slúži viac, menej na prežitie a ďalšie vedenie bojovej činnosti práve v tých horských a zimných podmienkach. Z tejto jaskyne môžme viesť svoju takúto činnosť aj niekoľko dní ba aj niekoľko týždňov v klimatických a iných podmienok a po prechode zo žilinskej strany na túto martinskú stranu bolo absolvovanie dlhého pochodu, kde sme využili rôzne druhy lyžiarskej výstroje od skialpovov až po snežnice, samozrejme výstup aj na pešo, v stokilometrovej víchrici sme schopní niesť svoj 30-kilový batoh a ďalej operovať aj v týchto podmienkach. Bežné životné potreby v týchto podmienkach sú niekedy značne obmedzené. Musíme v tých jaskyniach rozlišovať, koľko je tam osôb, zvyčajne tam býva dvojica, trojica, býva aj viac. My sme boli trojica, takže musela sa zosúladiť, kým si jeden vybaľoval veci, druhý počkal vonku, tretí dajme tomu už ležal. Keď sme sa tak dohodli, potom si jeden začal pripravovať stravu, druhý začal pripravovať stravu, samozrejme všetko muselo byť vo vzájomnej tolerancii a jeden pripravil čaj pre všetkých, druhý pripravil stravu pre ostatných dvoch, tretí tam obehol zvyšok veliteľov, či sú všetci v poriadku. Keď sme sa ukladali na spánok, každý skontroloval toho druhého vojaka, tá súčinnosť tam musí byť neustále. Jednak nás to drží psychicky nad hladinou a celkovo to prospieva aj celej jednotke. Môj postreh je, aby vojak bol neustále psychicky nad vecou. Tá fyzická kondícia to je vlastne 30 percent celého vojaka, zvyšok je psychická kondícia a zvlášť u pechoty alebo respektíve skupiny takéhoto zamerania, je to ten duch, že tu tá skupina musí splniť úlohu, nie jednotlivci, nie najsilnejšia dvojica, ale ten najposlednejší člen, ktorý má dajme tomu svojich 40 kíl a musí prejsť to isté, čo šéf skupiny a celá skupina mu to musí pomôcť."

Slob. Tomáš Bobčík, prieskumník: "Vážim si každého z nich, sú to už skúsení, všetko skúsení vojaci, ktorí už majú skúsenosti, ktorí už tento výcvik nejeden raz prežili, takže pomáhajú hlavne oni mne a som im za to zaviazaný."

Dôležitou súčasťou prípravy žilinských profesionálov je neustále zdokonaľovanie sa a získavanie nových poznatkov a skúseností doma i v zahraničí.

Npor. Tomáš Janík, veliteľ prieskumnej skupiny: "Svoje prípravy som rozdelil medzi tie zahraničné stáže. Mal som možnosť absolvovať kurz vo Vyškove, metódy inštruktáže, potom som absolvoval kurz v Nórsku, práve kurz zimného prežitia alebo vedenia boja v zimných podmienkach. Ďalej som mal možnosť navštíviť Belgicko, absolvovať kurz áčko parakomanda."

Značná časť príslušníkov žilinského pluku využíva skúsenosti na zahraničných misiách našej armády v rôznych končinách sveta.

Čat. Bohuš Herman, prieskumník: "Bolo to v 2001 Golanské výšiny. Mám  odtiaľ veľa príjemných zážitkov, spoznal som veľa dobrých kolegov, takže skôr kladné zážitky ako negatívne."

Na záver nášho pobytu medzi prieskumníkmi sme sa ich spýtali, či ich náročný výcvik neodradí od služby v žilinskom pluku.

Čat. Bohuš Herman, prieskumník: "Tak on každý príslušník tohto útvaru musí mať v sebe takú istú dávku agresie, aby sa občas dokázal naštvať aj sám na seba, povedať si, že toto nevzdám. No asi toto. Siahnuť si na dno svojich síl a ísť ďalej, spolu s kolegom poprípade, keď potrebujú držať v tíme. To je tu hlavné."

Slob. Tomáš Bobčík, prieskumník: "Chcel by som sa zdokonaľovať po všetkých stránkach, fyzickej, psychickej, po odbornej stránke a dosiahnuť u tohto útvaru čo najviac, čo sa bude dať."

Čat. Bohuš Herman, prieskumník: "Osobný cieľ môj. Tak zatiaľ držať sa u pluku, potom dokončiť školu zdravotnícku v Banskej Bystrici, ktorú teraz úspešne absolvujem, no a uvidí sa podľa ďalších cieľov, prípade zahraničie a uvidíme."

Npor. Tomáš Janík, veliteľ prieskumnej skupiny: "Pokračovať by som chcel vykonávaním svojej funkcie veliteľ špeciálneho určenia, uvidím pokiaľ mi to zdravie dovolí. Samozrejme, ďalší postup nezáleží nielen odo mňa, ale chcel by som sa venovať hlavne jednotkám podobného zamerania, či už v rámci výcviku alebo aspoň odbornou pomocou."

Tvrdý výcvik skupiny vojakov zo Žiliny v podmienkach Malej Fatry končí. No po nich tu prichádzajú ďalší profesionáli.

Minister obrany Slovenskej republiky Juraj Liška vyhlásil v 8. ročník  ankety vojenský čin roka. Cieľom tejto ankety je celospoločensky prezentovať a oceniť mimoriadne skutky ľudí alebo kolektívov, ktorí poskytli službu svojim spoluobčanom a zároveň prispeli k zvýšeniu prestíže rezortu ministerstva obrany v spoločnosti. Titul laureát Vojenský čin roka 2004 bude udelený v štyroch kategóriách Záchrana života, Pomoc verejnosti, Priateľ armády a Mimoriadna cena. Svojich nominantov pošlite na adresu Vydavateľská a informačná agentúra ministerstva obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 07 Bratislava alebo na emailovú adresu cinroka@mod.gov.sk.

Uzávierka nominantov je 28. februára 2005.