Púť na horu Grabarku

     Podľa zachovaných historických svedectiev v júli roku 1710 v okolí Siemiatycz vypukla epidémia cholery. Legenda hovorí, že istý muž mal v sne zjavenie, v ktorom mu bolo povedané, že jedinou možnosťou ako sa zachrániť je vziať kríž a vyjsť s ním na neďalekú horu. Ten muž sa o svojom sne zdôveril miestnemu duchovnému, ktorý jeho sen považoval za Božie znamenie. Zhromaždil ľud a viedol ho na horu, z ktorej vyvieral potok. Každý, kto sa z neho napil, prežil. Legenda ďalej hovorí, že po tejto udalosti viac nikto na choleru nezomrel. Ešte v tom istom roku ľudia, ktorí epidémiu cholery prežili, na vrchole hory z vďaky za život postavili malý drevený chrám. Od tých čias toto posvätné miesto, ktoré sa dnes volá Hora Grabarka, každoročne na sviatok Premenenia Pána navštevuje množstvo pútnikov, ktorí naň na svojich pleciach nesú svoje kríže.
     Na základe pozvánky Jeho Preosvietenosti biskupa Jerzego (Juraja) pravoslávneho ordinára poľských ozbrojených síl a zborov v dňoch 16.-20. augusta 2014 púť na túto horu vykonal aj dekan vojenského dekanátu veliteľstva vzdušných síl vo Zvolene mjr. Marek Ignacik. Dňa 18. augusta po svätej liturgii, ktorá sa uskutočnila v chráme Vzkriesenia Isusa Christa v meste Siemiatycze sa spoločne s príslušníkmi poľských ozbrojených síl a zborov vydal síce na nie dlhú, len dvanásťkilometrovú, no náročnú púť. Všetci účastníci sa totiž počas púte striedali pri nesení približne trojmetrového dreveného kríža. Na tejto hore sa dnes nachádzajú stovky, možno aj tisíce krížov, ktoré tam ľudia z vďaky za život vynášajú až dodnes. Je veľkým duchovným zážitkom vidieť ľudí, ktorí po namáhavej ceste, po nesení kríža, po príchode na horu majú v sebe ešte toľko síl, že dokážu na kolenách obísť celý chrám, potom na tejto hore stráviť celú noc aj nasledujúci deň v pokání a modlitbách. Toto miesto je vskutku miestom akoby duchovnej oázy, v ktorej každý zanecháva svoju vyčerpanosť a starosti a čerpá nové sily z životodarného, v našom prípade duchovného prameňa, ako pútnik na púšti.
     Na spoločnom stretnutí s ordinárom sa dekan vzdušných síl rozprával nie len o návrhu ale aj o možnostiach a podmienkach, za akých by sa na tomto veľkom duchovnom sviatku mohli zúčastniť a spolupodieľať aj pravoslávny vojaci zo slovenských ozbrojených síl. Ordinár bol z návrhu takejto vzájomnej spolupráce nadšený a súhlasil, aby sa naši vojaci na tejto púti zúčastnili už na budúci rok.