Pýcha a pokora - zamyslenie na 34. tyždeň v roku 2020
Evanjelium podľa Lukáša 18. kapitola , 9. – 14. verš
A proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a iných za nič nemali, povedal toto podobenstvo: Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý publikán. Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
Farizej bol vyškolený človek, ktorý zastával popredné miesta v synagóge a bol to vážený človek v spoločnosti.
Naproti tomu – publikán – bol colník, ktorý častokrát vyberal mýto a dane väčšie ako mal a tak ho ľudia nemali radi, lebo ich okrádal pre svoj vlastný prospech. Títo dvaja muži sa stretli v chráme, aby sa modlili. Tu sme mohli vidieť ich myšlienkové pochody. Jeden bol pyšný a hrdý na to, že nepatril do tejto nenávidenej skupiny vyberačov daní, a druhý s pokorným srdcom uvedomoval si svoje hriechy a vedel, že Boh o nich vie a prosil o zmilovanie.
Ako sa my, milí priatelia, často modlíme? Sme pokorní voči Bohu, alebo naše srdce zatemnila pýcha a naše úspechy a postavenie. Mnohokrát si myslíme, že keď máme vo svojich rukách rozhodovanie, silu, penize, postavenie, známosti, tak nám zdá, že sa nám nič nemôže stať, a že máme celý život po kontrolou. Nemýľme sa, lebo Boh sa nedá vysmievať a vidí do nášho najtajnejšieho kúta nášho srdca. Čo v našom srdci nosíme? Pýchu farizeja či pokoru publikána?
Bože, buď milostivý nám hriešnikom.
Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Amen.
A proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a iných za nič nemali, povedal toto podobenstvo: Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý publikán. Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
Farizej bol vyškolený človek, ktorý zastával popredné miesta v synagóge a bol to vážený človek v spoločnosti.
Naproti tomu – publikán – bol colník, ktorý častokrát vyberal mýto a dane väčšie ako mal a tak ho ľudia nemali radi, lebo ich okrádal pre svoj vlastný prospech. Títo dvaja muži sa stretli v chráme, aby sa modlili. Tu sme mohli vidieť ich myšlienkové pochody. Jeden bol pyšný a hrdý na to, že nepatril do tejto nenávidenej skupiny vyberačov daní, a druhý s pokorným srdcom uvedomoval si svoje hriechy a vedel, že Boh o nich vie a prosil o zmilovanie.
Ako sa my, milí priatelia, často modlíme? Sme pokorní voči Bohu, alebo naše srdce zatemnila pýcha a naše úspechy a postavenie. Mnohokrát si myslíme, že keď máme vo svojich rukách rozhodovanie, silu, penize, postavenie, známosti, tak nám zdá, že sa nám nič nemôže stať, a že máme celý život po kontrolou. Nemýľme sa, lebo Boh sa nedá vysmievať a vidí do nášho najtajnejšieho kúta nášho srdca. Čo v našom srdci nosíme? Pýchu farizeja či pokoru publikána?
Bože, buď milostivý nám hriešnikom.
Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Amen.