Reformácia
Ef 2, 19-22 : ,,A tak teda nie ste už cudzinci ani príšelci; ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží, vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uhoľným kameňom je sám Ježiš Kristus, na ktorom každé stavanie, (príslušne) pospájané, rastie v chrám svätý v Pánu a na ktorom aj vy budete v Duchu spolu zbudovaní v príbytok Boží.“
Gal 2, 20 : ,, A nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.“
V pamätný deň reformácie spomíname na časy keď Luther, Kalvín a ostatní reformátori, vedení vierou v Boha, priviedli naspäť cirkev aj ľudí k čistému učeniu, priviedli ich naspäť ku Kristovi. Samotné slovo ,,reformácia“ znamená ,,navrátenie“ do pôvodného stavu, alebo obnovenie. Neznamená teda objavenie nových vecí, ale obnovenie vysvetluje tak, že je potrebné vrátiť sa k starým, čistým prameňom. Je potrebné znovu objaviť Písmo sväté, Božiu vôlu a zmeniť to čo človek nerobí tak, ako to od neho prosí Boh.
Reformátori 16.storočia videli, že vtedajšia cirkev odbočila zo správnej cesty a nenasledovala verne svojho Pána. Ľudia zabudli na správnu cestu, viera nebola takou súčasťou ich života, ako by to bolo potrebné. Kalvín a reformátori sa vrátili k Písmu svätému. Čítali Božie Slovo a z neho čerpali múdrosť, pomoc a silu. So svojími otázkami sa neobrátili na pápeža, ani na biskupov, ktorí vlastnili obrovské statky a ani na vážených teológov, ale bádali Božie Slovo, Božiu vôlu. A čo v Božom Slove znova objavili, to zvestovali ľuďom, proti vôli vtedajšej mocnej rímskej cirkvi, častokrát riskujúc aj svoje životy, lebo vedeli, že zmyslom a cieľom ich života je to, aby každý človek spoznal Božiu lásku, zjavenú v Kristovi a to, ako treba celým životom verne slúžiť Pána a tak byť šťastným. Reformácia sa šírila s takou elementárnou silou vo svete, ako sa svojho času šírilo evanjelium zásluhou apoštola Pavla a jeho spolupracovníkov. Rýchle šírenie reformácie je pochopiteľné, veď reformátori sa snažili tak čisto, bez falošných učení zvestovať Krista, ako kedysi apoštoli. A milióny ľudí ich nasledovalo, lebo cítili, že znova nájdu Boha, posilní sa ich viera a naplnia sa šťastnou nádejou. Títo hrdinovia našej viery nechceli takú cirkev, ktorá sa stane takou istou biednou skamenelinou, ako vtedajšia rímska cirkev. Zvestovali, že ,,ecclesia semper reformanda“ , čiže cirkev je potrebné neustále obnovovať. Nemysleli pod tým vytvorenie nových vierovyznaní, ale to, že ak je v cirkvi nezáujem, únava, tak je potrebné znova a znova vrátiť sa k začiatkom, je potrebné hľadať Krista, bádať Slovo Božie, aby oživujúci Duch svätý obnovil cirkev.
Nie je tomu inak ani dnes. Tento sviatok má obrátriť našu pozornosť na všetko to, čo ľudia dostali skrze apoštolov alebo skrze reformátorov a kvôli čomu sa toľkí stali kresťanmi, protestantmi.
Na základe Božieho Slova, by som chcela vyzdvihnúť z dedičstva reformátorov dve veci. Je potrebné znovu nájsť Krista. Znovu nájsť Krista, znamená, spoznať Božiu lásku, Boha, ktorý nielen stvoril svet, nielen dáva život, ale miluje človeka. Nenechal ho v jeho previneniach, nenechal ho na pospas osudu, ale vykúpil ho skrze svojho Syna. Ježiš je ten, skrze ktorého môžeme vystúpiť z biedneho osudu, z beznádejného života. On je ten, skrze ktorého náš veľmi rýchlo pominuteľný pozemský život môžeme položiť do Božích rúk, aby ho On zo svojej lásky premenil na večný život. Ježiša k nám poslal Boh, aby nám ukázal jednu novú cestu. Apoštol Pavol v Božom Slove napísal, že nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. Čiže nie som už blúdiaci človek odkázaný na iných, lebo žije vo mne Božia láska.
Po druhé, je potrebné vrátiť sa k čistému prameňu Božieho Slova. Prameň je tá voda, ktorá oživuje trávu, uhasí smäd. Na púšti sa na jednom jedinom prameni zakladá oáza, lebo život je možný len tam, kde zem dáva vodu. Takou oživujúcou silou sa má stať Božie Slovo v našom živote, má sa stať prameňom života. Veď vo svojom Slove sa nám predstavuje, odhaluje Boh. To je jeho zjavením. Naša viera v Krista sa z toho prameňa obnoví. Toto Slovo, tento prameň by sme mali nájsť v novej, aktuálnej reformácii. Aj v Písme čítame, nič nové nie je pod slnkom, potvrdzuje to aj naša skúsenosť. Istú periodicitu, opakovanie sa tých istých javov vidíme v prírode, v politike, vidíme všade okolo nás. Aj reformácia, pamätný deň reformácie nám znovu vyzdvihuje túto pravdu, tento proces obnovy. Znovu nájsť Krista, znovu nájsť prameň Božieho Slova...Pre veriacich je to osvedčený recept obnovy. A tí, ktorí sú ešte neveriacimi, podľa tohto osvedčeného receptu majú hľadať zmysel života. Keď nájdu Krista, keď si otvoria Božie Slovo, prameň viery, otvorí sa im nová realita. Pamätný deň reformácie, tento dvojtaktný, osvedčený recept doporučujem veriacim aj neveriacim, aby sme raz všetci vyznali s apoštolom Pavlom...,, a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.“ Amen.
Reformátori 16.storočia videli, že vtedajšia cirkev odbočila zo správnej cesty a nenasledovala verne svojho Pána. Ľudia zabudli na správnu cestu, viera nebola takou súčasťou ich života, ako by to bolo potrebné. Kalvín a reformátori sa vrátili k Písmu svätému. Čítali Božie Slovo a z neho čerpali múdrosť, pomoc a silu. So svojími otázkami sa neobrátili na pápeža, ani na biskupov, ktorí vlastnili obrovské statky a ani na vážených teológov, ale bádali Božie Slovo, Božiu vôlu. A čo v Božom Slove znova objavili, to zvestovali ľuďom, proti vôli vtedajšej mocnej rímskej cirkvi, častokrát riskujúc aj svoje životy, lebo vedeli, že zmyslom a cieľom ich života je to, aby každý človek spoznal Božiu lásku, zjavenú v Kristovi a to, ako treba celým životom verne slúžiť Pána a tak byť šťastným. Reformácia sa šírila s takou elementárnou silou vo svete, ako sa svojho času šírilo evanjelium zásluhou apoštola Pavla a jeho spolupracovníkov. Rýchle šírenie reformácie je pochopiteľné, veď reformátori sa snažili tak čisto, bez falošných učení zvestovať Krista, ako kedysi apoštoli. A milióny ľudí ich nasledovalo, lebo cítili, že znova nájdu Boha, posilní sa ich viera a naplnia sa šťastnou nádejou. Títo hrdinovia našej viery nechceli takú cirkev, ktorá sa stane takou istou biednou skamenelinou, ako vtedajšia rímska cirkev. Zvestovali, že ,,ecclesia semper reformanda“ , čiže cirkev je potrebné neustále obnovovať. Nemysleli pod tým vytvorenie nových vierovyznaní, ale to, že ak je v cirkvi nezáujem, únava, tak je potrebné znova a znova vrátiť sa k začiatkom, je potrebné hľadať Krista, bádať Slovo Božie, aby oživujúci Duch svätý obnovil cirkev.
Nie je tomu inak ani dnes. Tento sviatok má obrátriť našu pozornosť na všetko to, čo ľudia dostali skrze apoštolov alebo skrze reformátorov a kvôli čomu sa toľkí stali kresťanmi, protestantmi.
Na základe Božieho Slova, by som chcela vyzdvihnúť z dedičstva reformátorov dve veci. Je potrebné znovu nájsť Krista. Znovu nájsť Krista, znamená, spoznať Božiu lásku, Boha, ktorý nielen stvoril svet, nielen dáva život, ale miluje človeka. Nenechal ho v jeho previneniach, nenechal ho na pospas osudu, ale vykúpil ho skrze svojho Syna. Ježiš je ten, skrze ktorého môžeme vystúpiť z biedneho osudu, z beznádejného života. On je ten, skrze ktorého náš veľmi rýchlo pominuteľný pozemský život môžeme položiť do Božích rúk, aby ho On zo svojej lásky premenil na večný život. Ježiša k nám poslal Boh, aby nám ukázal jednu novú cestu. Apoštol Pavol v Božom Slove napísal, že nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. Čiže nie som už blúdiaci človek odkázaný na iných, lebo žije vo mne Božia láska.
Po druhé, je potrebné vrátiť sa k čistému prameňu Božieho Slova. Prameň je tá voda, ktorá oživuje trávu, uhasí smäd. Na púšti sa na jednom jedinom prameni zakladá oáza, lebo život je možný len tam, kde zem dáva vodu. Takou oživujúcou silou sa má stať Božie Slovo v našom živote, má sa stať prameňom života. Veď vo svojom Slove sa nám predstavuje, odhaluje Boh. To je jeho zjavením. Naša viera v Krista sa z toho prameňa obnoví. Toto Slovo, tento prameň by sme mali nájsť v novej, aktuálnej reformácii. Aj v Písme čítame, nič nové nie je pod slnkom, potvrdzuje to aj naša skúsenosť. Istú periodicitu, opakovanie sa tých istých javov vidíme v prírode, v politike, vidíme všade okolo nás. Aj reformácia, pamätný deň reformácie nám znovu vyzdvihuje túto pravdu, tento proces obnovy. Znovu nájsť Krista, znovu nájsť prameň Božieho Slova...Pre veriacich je to osvedčený recept obnovy. A tí, ktorí sú ešte neveriacimi, podľa tohto osvedčeného receptu majú hľadať zmysel života. Keď nájdu Krista, keď si otvoria Božie Slovo, prameň viery, otvorí sa im nová realita. Pamätný deň reformácie, tento dvojtaktný, osvedčený recept doporučujem veriacim aj neveriacim, aby sme raz všetci vyznali s apoštolom Pavlom...,, a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.“ Amen.