Rozlúčka s významnou osobnosťou našich dejín generálom Petrákom
- Autor: MO SR – Eleonóra Bujačková
- Foto: MO SR - Peter Dovina
- Dátum: 17.02.2009
- Zdieľaj: Zdieľať na Facebook
Posledná rozlúčka so zosnulým generálmajorom Antonom Petrákom sa s vojenskými poctami a čestnými salvami konala v utorok 17. februára v bratislavskom krematóriu. Vojnový veterán, generálmajor vo výslužbe Petrák zomrel v sobotu 7. februára vo veku 96 rokov v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku.
S hlbokým pohnutím sa prítomní lúčili s jednou z najvýznamnejších osobností našich dejín. Lúčili sa a vzdávali hold elitnému vojakovi a výnimočnému mužovi, hrdinovi protihitlerovského odboja. Stretli sa, aby vzdali poctu mužovi, ktorý dokázal, že je pripravený bojovať za slobodu, v ktorú veril. Slobodu, ktorú si my dnes užívame.
Pri rozlúčke na neho spomínali domáci i zahraniční vojaci a veľvyslanci, minister obrany SR Jaroslav Baška, členovia Zväzu protifašistických bojovníkov zo Slovenska a Čiech, priatelia a rodina.
Generál Petrák bojoval na západnom fronte proti hitlerovcom za slobodné Slovensko a Československo. „Jeho spojenectvo s Veľkou Britániou ako veterána západného frontu ho odsúdilo na nepriateľstvo s komunistickým režimom," povedal britský veľvyslanec na Slovensku Michael Roberts, ktorý nad jeho truhlou prekrytou slovenskou zástavou zasalutoval v mene britského ľudu.
„Nemáme medzi sebou veľa takých ľudí," povedal v smútočnom príhovore generálmajor Peter Vojtek „Prežil dlhý a na udalosti mimoriadne bohatý život. Život naplnený uznaním, ale aj príkoriami,“ dodal.
Hlbokú úctu mu prejavil aj predstaviteľ Francúzskej misie v SR. „Elitný vojak, výnimočný muž. Slovensko stratilo jedného z najväčších synov, Francúzsko stratilo priateľa a my všetci sme stratili symbol," poznamenal.
Nositeľ najvyšších slovenských, českých, francúzskych a britských ocenení sa narodil 14. apríla 1912 vo Viedni. Po tom, ako absolvoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave, slúžil v Československej armáde. Po rozbití prvej ČSR emigroval do Francúzska, neskôr po obsadení krajiny hitlerovcami prešiel do Anglicka, kde absolvoval parašutistický výcvik a na vlastnú žiadosť bol zaradený do špeciálneho kurzu na prípravu pre inváziu do Európy. Vo funkcii veliteľa roty sprievodných zbraní sa spolu s brigádou vylodil v roku 1944 pri Dunkerque. Po vylodení spojeneckých vojsk v Normandii bojoval ako príslušník prvej samostatnej obrnenej brigády. Za jeho statočnosť v bitke pri Dunkerque ho jeden z najlegendárnejších britských generálov 20. storočia Montgomery vyznamenal britským Vojnovým krížom (Military Cross).
V povojnovom Československu Antona Petráka po roku 1948 perzekvovali, v roku 1949 väznili v Mírove a v roku 1959 ho vo vykonštruovanom procese s tzv. Karvašovou skupinou odsúdili na päť rokov väzenia za vlastizradu. V roku 1960 sa vďaka prezidentskej amnestii dostal na slobodu, v roku 1968 ho rehabilitovali, ale ocenenia za svoje zásluhy sa dočkal až po novembri 1989. V roku 1990 ho povýšili do hodnosti generálmajora vo výslužbe.
V roku 1996 dostal A. Petrák od kráľovnej Alžbety II. Rad Britského impéria a v roku 2004 od prezidenta Francúzska Jacqua Chiraca Rad čestnej légie. Bol nositeľom českého Radu Bieleho leva I. stupňa od bývalého českého prezidenta Václava Havla a Radu Ľudovíta Štúra II. triedy.
S hlbokým pohnutím sa prítomní lúčili s jednou z najvýznamnejších osobností našich dejín. Lúčili sa a vzdávali hold elitnému vojakovi a výnimočnému mužovi, hrdinovi protihitlerovského odboja. Stretli sa, aby vzdali poctu mužovi, ktorý dokázal, že je pripravený bojovať za slobodu, v ktorú veril. Slobodu, ktorú si my dnes užívame.
Pri rozlúčke na neho spomínali domáci i zahraniční vojaci a veľvyslanci, minister obrany SR Jaroslav Baška, členovia Zväzu protifašistických bojovníkov zo Slovenska a Čiech, priatelia a rodina.
Generál Petrák bojoval na západnom fronte proti hitlerovcom za slobodné Slovensko a Československo. „Jeho spojenectvo s Veľkou Britániou ako veterána západného frontu ho odsúdilo na nepriateľstvo s komunistickým režimom," povedal britský veľvyslanec na Slovensku Michael Roberts, ktorý nad jeho truhlou prekrytou slovenskou zástavou zasalutoval v mene britského ľudu.
„Nemáme medzi sebou veľa takých ľudí," povedal v smútočnom príhovore generálmajor Peter Vojtek „Prežil dlhý a na udalosti mimoriadne bohatý život. Život naplnený uznaním, ale aj príkoriami,“ dodal.
Hlbokú úctu mu prejavil aj predstaviteľ Francúzskej misie v SR. „Elitný vojak, výnimočný muž. Slovensko stratilo jedného z najväčších synov, Francúzsko stratilo priateľa a my všetci sme stratili symbol," poznamenal.
Nositeľ najvyšších slovenských, českých, francúzskych a britských ocenení sa narodil 14. apríla 1912 vo Viedni. Po tom, ako absolvoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave, slúžil v Československej armáde. Po rozbití prvej ČSR emigroval do Francúzska, neskôr po obsadení krajiny hitlerovcami prešiel do Anglicka, kde absolvoval parašutistický výcvik a na vlastnú žiadosť bol zaradený do špeciálneho kurzu na prípravu pre inváziu do Európy. Vo funkcii veliteľa roty sprievodných zbraní sa spolu s brigádou vylodil v roku 1944 pri Dunkerque. Po vylodení spojeneckých vojsk v Normandii bojoval ako príslušník prvej samostatnej obrnenej brigády. Za jeho statočnosť v bitke pri Dunkerque ho jeden z najlegendárnejších britských generálov 20. storočia Montgomery vyznamenal britským Vojnovým krížom (Military Cross).
V povojnovom Československu Antona Petráka po roku 1948 perzekvovali, v roku 1949 väznili v Mírove a v roku 1959 ho vo vykonštruovanom procese s tzv. Karvašovou skupinou odsúdili na päť rokov väzenia za vlastizradu. V roku 1960 sa vďaka prezidentskej amnestii dostal na slobodu, v roku 1968 ho rehabilitovali, ale ocenenia za svoje zásluhy sa dočkal až po novembri 1989. V roku 1990 ho povýšili do hodnosti generálmajora vo výslužbe.
V roku 1996 dostal A. Petrák od kráľovnej Alžbety II. Rad Britského impéria a v roku 2004 od prezidenta Francúzska Jacqua Chiraca Rad čestnej légie. Bol nositeľom českého Radu Bieleho leva I. stupňa od bývalého českého prezidenta Václava Havla a Radu Ľudovíta Štúra II. triedy.
