S bázňou a trasením pracujte na svojej spáse
S bázňou a trasením pracujte na svojej spáse!
(F 2, 12.13)
Slovo Božie sa dostáva k ozbrojeným zložkám nášho štátu cez duchovných registrovaných cirkví už 20 rokov. Je plné dobrých rád. Jednou z nich je aj myšlienka z listu apoštola Pavla Filipanom, že na svoju záchranu je nutné vynaložiť vlastné úsilie. O svoju spásu sa treba usilovať dokonca „s bázňou a trasením“. Mužom v zbrani sa nehodí radiť, aby sa báli alebo dokonca triasli od strachu. Vojaci a strážcovia zákona sa učia bázeň a úzkosť skôr potláčať a všemožne jej vzdorovať. Z Božej strany sú nám adresované slová, ktoré zväčša hovoria o láske a milosrdenstve, ako o tom píše apoštol Ján: „V láske niet strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, lebo: kto má strach, bojí sa trestu...“ (1J 4,18). Z tohto pohľadu by mali mať kresťania spoločenstvá plné lásky a život bez strachu. No aj dnes vidíme, že vo svete prebieha ustavičný boj dobra so zlom, teda zápas o bezpečnosť a pokoj. Ľudia vždy nanovo zisťujú, že sa svojej bezpečnosti a zabezpečeniu mieru nevenujú s dostatočnou vážnosťou.
V liste filipským kresťanom píše apoštol Pavol, že na svojej záchrane má každý jedinec aktívne pracovať a priložiť svoje schopnosti a sily k Božiemu dielu. Treba sa usilovne snažiť o svoju záchranu, lebo nedbanlivosť o svoju budúcu existenciu, je známkou svetáctva. Náboženským slovníkom radí apoštol: Schádzajte sa k modlitbám, čítajte si Božie slovo, upevňujte sa vo viere a navonok dokazujte vieru láskou a pomocou, dobrom, uznanlivosťou a porozumením. Zároveň vysvetľuje, že k svojej záchrane sa nemá pristupovať pasívne, ale sa treba z celého srdca snažiť naplniť Božie prikázania.
Apoštol Pavol si je dobre vedomý, že jedine Boh je pôvodcom spásy človeka. On, ktorý sa v Ježišovi Kristovi zmiloval nad nami a prijal nás do svojho spoločenstva, je zárukou i budúceho bytia nás veriacich v Božom kráľovstve.
Príslušníkom silových rezortov je starosť o bezpečnosť a záchranu ľudských životov profesionálnou úlohou. Preto sa na ňu náležite pripravujú, aby ju zvládali s vysokou efektivitou. Vojaci, policajti a strážcovia ľudí pozbavených slobody vedia, aká dôležitá je ostražitosť pri výkone ich služby. Podcenenie nebezpečenstva ohrozí nielen ich život, ale aj životy mnohých ďalších spoluobčanov. Život príslušníka ozbrojených zložiek sa neraz nachádza v tieni smrti, preto chápe potrebu aktívnej spoluúčasti na diele svojej zemskej i duchovnej záchrany. Veriaci príslušník pristupuje zodpovedne k svojej večnej spáse. Jeho heslom je tiež: Žiť vo viere a umrieť s Kristom (R 6,8), aby s Ním raz mohol aj večne žiť.
K duchovnej záchrane svojich „druhov v zbrani“ prispievajú aj pracovníci ekumenickej pastoračnej služby, keď učia o bázni a rešpekte k Božím veciam. Bázeň je pokorná úcta pred Bohom a rešpekt znamená vážnosť pred Božou svätosťou. V dnešnom svete čoraz viac ľudí stráca úctu ku tradičným kresťanským hodnotám, ktoré nezodpovední ľudia relativizujú bez ohľadu na následky. Keď sme boli z Božej milosti zahrnutí do Jeho záchrany, vynasnažme sa, aby sa v našom srdci rozhostila úprimná láska k svätým hodnotám a prosme Pána Boha, aby sme si zachovali duše pre večnú spásu. Dôverujme svojmu Bohu podobne ako apoštol Pavol, ktorý veril, že kresťaňom vo Filipis dá takú silu, ktorá im umožní konať dobro aj nad ich možnosti, len nech majú vždy otvorené srdce pre zachraňujúcu pravdu. To je aj pre nás dobrá správa. Vážme si to a Pán Boh svoje dielo spásy dovedie aj pri nás k víťaznému koncu.
(F 2, 12.13)
Slovo Božie sa dostáva k ozbrojeným zložkám nášho štátu cez duchovných registrovaných cirkví už 20 rokov. Je plné dobrých rád. Jednou z nich je aj myšlienka z listu apoštola Pavla Filipanom, že na svoju záchranu je nutné vynaložiť vlastné úsilie. O svoju spásu sa treba usilovať dokonca „s bázňou a trasením“. Mužom v zbrani sa nehodí radiť, aby sa báli alebo dokonca triasli od strachu. Vojaci a strážcovia zákona sa učia bázeň a úzkosť skôr potláčať a všemožne jej vzdorovať. Z Božej strany sú nám adresované slová, ktoré zväčša hovoria o láske a milosrdenstve, ako o tom píše apoštol Ján: „V láske niet strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, lebo: kto má strach, bojí sa trestu...“ (1J 4,18). Z tohto pohľadu by mali mať kresťania spoločenstvá plné lásky a život bez strachu. No aj dnes vidíme, že vo svete prebieha ustavičný boj dobra so zlom, teda zápas o bezpečnosť a pokoj. Ľudia vždy nanovo zisťujú, že sa svojej bezpečnosti a zabezpečeniu mieru nevenujú s dostatočnou vážnosťou.
V liste filipským kresťanom píše apoštol Pavol, že na svojej záchrane má každý jedinec aktívne pracovať a priložiť svoje schopnosti a sily k Božiemu dielu. Treba sa usilovne snažiť o svoju záchranu, lebo nedbanlivosť o svoju budúcu existenciu, je známkou svetáctva. Náboženským slovníkom radí apoštol: Schádzajte sa k modlitbám, čítajte si Božie slovo, upevňujte sa vo viere a navonok dokazujte vieru láskou a pomocou, dobrom, uznanlivosťou a porozumením. Zároveň vysvetľuje, že k svojej záchrane sa nemá pristupovať pasívne, ale sa treba z celého srdca snažiť naplniť Božie prikázania.
Apoštol Pavol si je dobre vedomý, že jedine Boh je pôvodcom spásy človeka. On, ktorý sa v Ježišovi Kristovi zmiloval nad nami a prijal nás do svojho spoločenstva, je zárukou i budúceho bytia nás veriacich v Božom kráľovstve.
Príslušníkom silových rezortov je starosť o bezpečnosť a záchranu ľudských životov profesionálnou úlohou. Preto sa na ňu náležite pripravujú, aby ju zvládali s vysokou efektivitou. Vojaci, policajti a strážcovia ľudí pozbavených slobody vedia, aká dôležitá je ostražitosť pri výkone ich služby. Podcenenie nebezpečenstva ohrozí nielen ich život, ale aj životy mnohých ďalších spoluobčanov. Život príslušníka ozbrojených zložiek sa neraz nachádza v tieni smrti, preto chápe potrebu aktívnej spoluúčasti na diele svojej zemskej i duchovnej záchrany. Veriaci príslušník pristupuje zodpovedne k svojej večnej spáse. Jeho heslom je tiež: Žiť vo viere a umrieť s Kristom (R 6,8), aby s Ním raz mohol aj večne žiť.
K duchovnej záchrane svojich „druhov v zbrani“ prispievajú aj pracovníci ekumenickej pastoračnej služby, keď učia o bázni a rešpekte k Božím veciam. Bázeň je pokorná úcta pred Bohom a rešpekt znamená vážnosť pred Božou svätosťou. V dnešnom svete čoraz viac ľudí stráca úctu ku tradičným kresťanským hodnotám, ktoré nezodpovední ľudia relativizujú bez ohľadu na následky. Keď sme boli z Božej milosti zahrnutí do Jeho záchrany, vynasnažme sa, aby sa v našom srdci rozhostila úprimná láska k svätým hodnotám a prosme Pána Boha, aby sme si zachovali duše pre večnú spásu. Dôverujme svojmu Bohu podobne ako apoštol Pavol, ktorý veril, že kresťaňom vo Filipis dá takú silu, ktorá im umožní konať dobro aj nad ich možnosti, len nech majú vždy otvorené srdce pre zachraňujúcu pravdu. To je aj pre nás dobrá správa. Vážme si to a Pán Boh svoje dielo spásy dovedie aj pri nás k víťaznému koncu.