S Kristom zvíťazíš! - zamyslenie na 42. týždeň v roku 2025
1. Korintským 9,24-27
Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem.
Víťazstvo či porážka? Športovci prežívajú tieto dve skutočnosti mnohokrát. To prvé, víťazstvo, je pocit veľmi príjemný. Naopak porážka, to sú chvíle smútku, zlosti, niekedy hanby, potupy i plaču. Dobre rozumiem obom pojmom, keďže náš syn sa venuje športu. Nikdy som netušila, koľko je s tým spojenej námahy, odriekania či odriekania nielen športovca, ale aj jeho rodičov. Potom príde deň turnaja a víťaz je iba jeden. Všetci ostatní sú porazení. V kresťanstve je to naopak: Jeden je najprv zdanlivo porazený, potupený, umučený, ukrižovaný. Nikoho, ani učeníkov, ani z ľudí tej doby, ani nás to nestálo nijakú námahu. Ten, kto všetko znášal, bol Boží Syn. Tu sa to však nekončí, pretože prichádza triumfálne vzkriesenie. Porážka sa mení na trvalé víťazstvo. Toto víťazstvo nie je určené pre jedného, odmena je pre všetkých, ktorí veria vo víťazstvo Ježišovo. A Ježišovo víťazstvo nie je dočasné. Ježišovo víťazstvo je večné, odmenou je neporušiteľný veniec. Na závodišti tohto sveta máme mnoho prekážok, mnoho sklamaní, strát, prehier, porážok. Všetky sú však len dočasné, ak je naším trénerom náš Pán Ježiš. On spoľahlivo vedie k víťazstvu cez spomenuté prekážky všetkých tých, ktorí zveria svoje životy do Jeho rúk a práve z Jeho rúk dostanú ten vzácny veniec neporušiteľnosti. Zverme aj dnes a každý deň svoje životy do Jeho rúk!
Modlitba:
Pane Bože, uč nás každý deň zveriť ti svoj krehký život do Tvojich svätých rúk!
Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem.
Víťazstvo či porážka? Športovci prežívajú tieto dve skutočnosti mnohokrát. To prvé, víťazstvo, je pocit veľmi príjemný. Naopak porážka, to sú chvíle smútku, zlosti, niekedy hanby, potupy i plaču. Dobre rozumiem obom pojmom, keďže náš syn sa venuje športu. Nikdy som netušila, koľko je s tým spojenej námahy, odriekania či odriekania nielen športovca, ale aj jeho rodičov. Potom príde deň turnaja a víťaz je iba jeden. Všetci ostatní sú porazení. V kresťanstve je to naopak: Jeden je najprv zdanlivo porazený, potupený, umučený, ukrižovaný. Nikoho, ani učeníkov, ani z ľudí tej doby, ani nás to nestálo nijakú námahu. Ten, kto všetko znášal, bol Boží Syn. Tu sa to však nekončí, pretože prichádza triumfálne vzkriesenie. Porážka sa mení na trvalé víťazstvo. Toto víťazstvo nie je určené pre jedného, odmena je pre všetkých, ktorí veria vo víťazstvo Ježišovo. A Ježišovo víťazstvo nie je dočasné. Ježišovo víťazstvo je večné, odmenou je neporušiteľný veniec. Na závodišti tohto sveta máme mnoho prekážok, mnoho sklamaní, strát, prehier, porážok. Všetky sú však len dočasné, ak je naším trénerom náš Pán Ježiš. On spoľahlivo vedie k víťazstvu cez spomenuté prekážky všetkých tých, ktorí zveria svoje životy do Jeho rúk a práve z Jeho rúk dostanú ten vzácny veniec neporušiteľnosti. Zverme aj dnes a každý deň svoje životy do Jeho rúk!
Modlitba:
Pane Bože, uč nás každý deň zveriť ti svoj krehký život do Tvojich svätých rúk!