Schody - zamyslenie na 23. týždeň v roku 2024
„Veď každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Ev. podľa Lukáša 14,11)
Dvaja chlapci sa na schodoch hrali na kňaza. Hra sa obom páčila až dovtedy, kým jedného z chlapcov neprestalo baviť hrať miništranta. Vystúpil o schod vyššie a začal kázať. Druhý chlapec sa samozrejme ostro ohradil: „Kázať môžem iba ja! Ty kázať nesmieš! To je moja práca“ Všetko si pokazil, si zlý!“ Mama pribehla, keď počula krik a vysvetľovala svojmu synovi, že má byť zdvorilý hostiteľ a má nechať chlapca kázať, keď je u nich na návšteve. Syn na chvíľu nesúhlasne zvraštil obočie, ale potom s víťazoslávnym úsmevom vystúpil na ďalší schod a prehlásil: „Tak dobre. Kľudne si káž. Ale ja budem hrať Boha.“
Prečo sa človek povyšuje? Prečo si ľudia vyberajú popredné miesta? Prečo zdôrazňujú svoje prednosti? Prečo v záujme vlastného vyniknutia ponižujú druhých a tlačia ich do úzadia? Hlbokým koreňom tých najrozličnejších prejavov povyšovania sa je túžba človeka po najvyššej zaistenosti svojho vlastného života. Človek si zaisťuje život v hmotnom ohľade, v zdravotnom ohľade, v mnohých ďalších ohľadoch. Ale v sebe má zapísanú túžbu aj po najvyššej zaistenosti. Všetci máme k dispozícii len obmedzený, krátky čas trvania a práve s týmto sa človek nevie zmieriť. I keď teoreticky vie o svojej pominuteľnosti, tak predsa si sám sebe pripadá taký dôležitý, že tento pocit dôležitosti sa usiluje uplatniť, realizovať najrozličnejšími spôsobmi. Robí všetko možné, aby sa zapísal do vedomia súčasníkov a- podľa možností- aj do vedomia budúcich generácií. Prejavy povyšovania sa nie sú teda iba nevinným, neraz aj dosť smiešnym zlozvykom, ale majú toto skryté pozadie.
Pán Ježiš však vnáša do nášho sebeckého sveta celkom nový model: „Kto medzi vami chce byť veľký, nech je sluhom všetkých." On sám práve v láske a v službe uplatňoval svoju nepopierateľnú veľkosť. Toto je cesta aj pre nás. Učme sa milovať druhých ľudí Kristovou láskou a s prekvapením zistíme, že práve to bude cesta k plnosti a k duchovnej zaistenosti nášho života.
Modlitba: Svätý Bože, prosíme, chráň nás pred tým, aby sme si mysleli, že svet je ako schodisko. Často napĺňame svoj čas len tým, že sa pokúšame vyšplhať ešte o schod vyššie. Chceme byť na výslní. Chceme byť chválení. Radi sa povyšujeme nad druhých, máme široké lakte, budujeme si kariéru bez ohľadu na druhých. Pane, prosíme, nauč nás pokore, nauč nás nebáť sa aj poníženia vediac, že raz budeme Tebou povýšení. Amen.
Dvaja chlapci sa na schodoch hrali na kňaza. Hra sa obom páčila až dovtedy, kým jedného z chlapcov neprestalo baviť hrať miništranta. Vystúpil o schod vyššie a začal kázať. Druhý chlapec sa samozrejme ostro ohradil: „Kázať môžem iba ja! Ty kázať nesmieš! To je moja práca“ Všetko si pokazil, si zlý!“ Mama pribehla, keď počula krik a vysvetľovala svojmu synovi, že má byť zdvorilý hostiteľ a má nechať chlapca kázať, keď je u nich na návšteve. Syn na chvíľu nesúhlasne zvraštil obočie, ale potom s víťazoslávnym úsmevom vystúpil na ďalší schod a prehlásil: „Tak dobre. Kľudne si káž. Ale ja budem hrať Boha.“
Prečo sa človek povyšuje? Prečo si ľudia vyberajú popredné miesta? Prečo zdôrazňujú svoje prednosti? Prečo v záujme vlastného vyniknutia ponižujú druhých a tlačia ich do úzadia? Hlbokým koreňom tých najrozličnejších prejavov povyšovania sa je túžba človeka po najvyššej zaistenosti svojho vlastného života. Človek si zaisťuje život v hmotnom ohľade, v zdravotnom ohľade, v mnohých ďalších ohľadoch. Ale v sebe má zapísanú túžbu aj po najvyššej zaistenosti. Všetci máme k dispozícii len obmedzený, krátky čas trvania a práve s týmto sa človek nevie zmieriť. I keď teoreticky vie o svojej pominuteľnosti, tak predsa si sám sebe pripadá taký dôležitý, že tento pocit dôležitosti sa usiluje uplatniť, realizovať najrozličnejšími spôsobmi. Robí všetko možné, aby sa zapísal do vedomia súčasníkov a- podľa možností- aj do vedomia budúcich generácií. Prejavy povyšovania sa nie sú teda iba nevinným, neraz aj dosť smiešnym zlozvykom, ale majú toto skryté pozadie.
Pán Ježiš však vnáša do nášho sebeckého sveta celkom nový model: „Kto medzi vami chce byť veľký, nech je sluhom všetkých." On sám práve v láske a v službe uplatňoval svoju nepopierateľnú veľkosť. Toto je cesta aj pre nás. Učme sa milovať druhých ľudí Kristovou láskou a s prekvapením zistíme, že práve to bude cesta k plnosti a k duchovnej zaistenosti nášho života.
Modlitba: Svätý Bože, prosíme, chráň nás pred tým, aby sme si mysleli, že svet je ako schodisko. Často napĺňame svoj čas len tým, že sa pokúšame vyšplhať ešte o schod vyššie. Chceme byť na výslní. Chceme byť chválení. Radi sa povyšujeme nad druhých, máme široké lakte, budujeme si kariéru bez ohľadu na druhých. Pane, prosíme, nauč nás pokore, nauč nás nebáť sa aj poníženia vediac, že raz budeme Tebou povýšení. Amen.