Sila viery - zamyslenie na 18. týždeň v roku 2024
Matúš 14,22-33: Potom rozkázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Keď sa zvečerilo, bol tam sám. Loď bola už mnoho honov od brehu a zmietali ňou vlny, pretože vietor fúkal proti nim. O štvrtej nočnej stráži prišiel k nim (Ježiš), chodiac po mori. Keď Ho učeníci videli chodiť po mori, predesili sa a zvolali: To je prízrak! A od strachu kričali. Ježiš však hneď prehovoril k nim: Vzmužte sa, ja som, nebojte sa! Peter mu povedal: Pane, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe po vode. Odpovedal mu: Poď! I vystúpil Peter z lode, chodil po vode a šiel k Ježišovi. Ale vidiac, že je vietor, preľakol sa, začal sa topiť a vykríkol: Pane, zachráň ma! Ježiš vystrel hneď ruku, zachytil ho a povedal mu: Ó, maloverný, prečo si pochyboval? Len čo vstúpili na loď, vietor utíchol. A tí, čo boli na lodi, padli Mu k nohám a hovorili: Vpravde, Syn Boží si!
Naša dôvera a viera v Pána Ježiša Krista potrebuje neustále povzbudzovanie a posilňovanie.
James Dobson v jednej zo svojich kníh spomína príbeh istého mužstva amerických futbalistov. Po sérii prehier navštívil futbalový tím v šatni bohatý podnikateľ a za víťazstvo v ďalšom zápase sľúbil každému hráčovi i trénerom novučké auto. Chlapci boli nadšení. Celé nasledujúce dni mysleli iba na futbal. Hecovali sa, povzbudzovali. Atmosféra v tíme bola napätá v očakávaní víťazstva. Navzdory tomu však hráči zápas hanebne prehrali. Sedem dní nadšenia a extázy nemohlo nahradiť dlhodobo chýbajúcu kondíciu, tréning, disciplínu.
Nielen v športe sú tieto veci nevyhnutné. Aj naša kresťanská viera ich potrebuje. Potrebuje otužovanie - zvýšenú odolnosť proti nečasu, udržiavanie v kondícii.
Veriť v tom pravom zmysle slova sa potrebujeme učiť celý život. Ani Ježišov učeník Peter sa s vierou nenarodil. Aj on sa učil veriť po celý život. Bol ochotný učiť sa a nakoniec bol skutočne úspešný, jeho strach ho zväzoval menej a menej. Podstúpil pre vieru v Ježiša mučenícku smrť. No náš uvedený text ho zachytáva ešte v čase, keď sa vieru snažil nahradiť hlavne nadšením.
Aby nedošlo k nedorozumeniu: Nadšenie a horlivosť nám kresťanom iste nemá chýbať. Veď ten, kto dôveruje Kristovi by nemal u iných budiť dojem, že viera je príjemná asi ako žuvanie piesku. - Tak to predsa nie je. No samé nadšenie vieru nemôže nahradiť.
Aj viera každého z nás potrebuje určité otužovanie - aby „neprechladla“, neskolabovala pri prvom väčšom nápore životných búrok a vetra. Petrovi nadšenie nechýbalo. Určite mal viac nadšenia, odvahy i viery ako ostatní učeníci. Dokázal v tej chvíli oveľa viac ako iní. Učeníkom ani len nenapadlo vyskočiť z loďky. Peter však išiel, vykročil. Urobil veľký krok. Nie preto, že by azda mal rád adrenalínové športy, nie kvôli dobrodružstvu. Jeho motiváciou bolo: Byť čím bližšie pri Pánovi Ježišovi Kristovi. Pán bol na mori, Peter sa teda za Ním vydal. Uveril mu a jeho viera sa mu životne vyplatila. Vďaka tomu aj ostaní mohli v pravde vyznať, že Ježiš je skutočne Boží Syn.
Modlitba: Pane Ježiši, s pokore srdca Ťa prosím, posilňuj moju vieru a veď ma k plnému nasledovaniu a dôvere Tebe, svojmu Pánovi. Aby bol aj môj život dobrým svedectvom pre iných. Amen
Naša dôvera a viera v Pána Ježiša Krista potrebuje neustále povzbudzovanie a posilňovanie.
James Dobson v jednej zo svojich kníh spomína príbeh istého mužstva amerických futbalistov. Po sérii prehier navštívil futbalový tím v šatni bohatý podnikateľ a za víťazstvo v ďalšom zápase sľúbil každému hráčovi i trénerom novučké auto. Chlapci boli nadšení. Celé nasledujúce dni mysleli iba na futbal. Hecovali sa, povzbudzovali. Atmosféra v tíme bola napätá v očakávaní víťazstva. Navzdory tomu však hráči zápas hanebne prehrali. Sedem dní nadšenia a extázy nemohlo nahradiť dlhodobo chýbajúcu kondíciu, tréning, disciplínu.
Nielen v športe sú tieto veci nevyhnutné. Aj naša kresťanská viera ich potrebuje. Potrebuje otužovanie - zvýšenú odolnosť proti nečasu, udržiavanie v kondícii.
Veriť v tom pravom zmysle slova sa potrebujeme učiť celý život. Ani Ježišov učeník Peter sa s vierou nenarodil. Aj on sa učil veriť po celý život. Bol ochotný učiť sa a nakoniec bol skutočne úspešný, jeho strach ho zväzoval menej a menej. Podstúpil pre vieru v Ježiša mučenícku smrť. No náš uvedený text ho zachytáva ešte v čase, keď sa vieru snažil nahradiť hlavne nadšením.
Aby nedošlo k nedorozumeniu: Nadšenie a horlivosť nám kresťanom iste nemá chýbať. Veď ten, kto dôveruje Kristovi by nemal u iných budiť dojem, že viera je príjemná asi ako žuvanie piesku. - Tak to predsa nie je. No samé nadšenie vieru nemôže nahradiť.
Aj viera každého z nás potrebuje určité otužovanie - aby „neprechladla“, neskolabovala pri prvom väčšom nápore životných búrok a vetra. Petrovi nadšenie nechýbalo. Určite mal viac nadšenia, odvahy i viery ako ostatní učeníci. Dokázal v tej chvíli oveľa viac ako iní. Učeníkom ani len nenapadlo vyskočiť z loďky. Peter však išiel, vykročil. Urobil veľký krok. Nie preto, že by azda mal rád adrenalínové športy, nie kvôli dobrodružstvu. Jeho motiváciou bolo: Byť čím bližšie pri Pánovi Ježišovi Kristovi. Pán bol na mori, Peter sa teda za Ním vydal. Uveril mu a jeho viera sa mu životne vyplatila. Vďaka tomu aj ostaní mohli v pravde vyznať, že Ježiš je skutočne Boží Syn.
Modlitba: Pane Ježiši, s pokore srdca Ťa prosím, posilňuj moju vieru a veď ma k plnému nasledovaniu a dôvere Tebe, svojmu Pánovi. Aby bol aj môj život dobrým svedectvom pre iných. Amen