Slávnostné odhalenie pamätnej tabule obetiam násilnej kolektivizácie

Dňa 10.12.2012 sa pred budovou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR stretli desiatky ľudí, aby si uctili pamiatku obetí násilnej kolektivizácie. Pamätnú tabuľu slávnostne odhalil minister Ľubomír Jahnátek za účasti predsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska otca Antona Srholca, podpredsedu Národnej rady SR Jána Figeľa, zástupcu Konfederácie politických väzňov Petra Sandtnera a ordinára OS a OZ SR Mons. Františka Rábeka, ktorý pamätnú tabuľu následne požehnal. Pred odhalením pamätnej tabule v kostole svätej Alžbety celebroval ordinár sv. omšu za obete kolektivizácie. V homílii povedal, že sa kolektivizáciou urobili krivdy mnohým rodinám. "Utrpeli nielen ľudia, ale utrpela aj zem. Týmto zásahom sa poškodila aj morálka celého národa. Je treba rozmýšľať, čo ďalej", pokračoval biskup. "Čo robiť, aby sa obnovili tieto vzťahy medzi človekom a pôdou a zemou, čo robiť, aby sa obrodili rodiny a morálka v nich, aby sa ozdravila celá naša spoločnosť." Počas aktu odhalenia tabule zaznelo niekoiľko príhovorov. „Päťdesiate roky 20. storočia priniesli veľa utrpenia našim roľníkom a ich rodinám. Nezákonné donucovacie prostriedky, množstvo vykonštruovaných prípadov vyústilo do politických procesov v 50. rokoch. Išlo o režim, ktorý mnohí označovali za režim hrubosti a nezákonnosti.“ Poznamenal na úvod zástupca Konfederácie politických väzňov Peter Sandtner. Roľníci ešte pred nástupom 50-teho roku mali malú nádej, že svoje obchody, pôdu a podniky budú aj naďalej vlastniť. Nádej sa im rozplynula hneď po tom, ako im komunistický režim nariadil takzvané povinné dodávky. Stanovili ich však neúnosne vysoko a roľníci v snahe uniknúť tvrdému trestu, či pokute, mnohokrát nakupovali v obchodoch suroviny len preto, aby splnili povinnú dodávku pre štát. Situácia sa z mesiaca na mesiac zhoršovala, až dospela do štádia, kedy vláda pristúpila k násilnému odobratiu pôdy, konfiškovaniu majetku a trestu odňatia slobody. Následne režim nútil roľníkov vstupovať do Jednotných roľníckych družstiev. Mnohí tam vstúpili s odporom, aj to až po použití donucovacích prostriedkov a nátlaku zo strany Štátnej bezpečnosti. Roľníci, ktorí boli odvážni a odmietli vstúpiť do JRD, boli odsúdení, alebo povolaní do Pomocných technických práporov. Ich rodiny boli režimom ostro prenasledované, deti nemohli študovať na vysokých školách a mnohí sa nemohli ani zamestnať. Vtedajší režim a jeho násilná kolektivizácia si vyžiadali tisícky obetí. Mnohí roľníci si radšej vzali život, ako by mali niesť na pleciach bremeno nešťastia z toho, že im zobrali všetko, čo si tvrdo vybojovali vlastným pričinením. Predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska otec Anton Srholec sa poďakoval  ministrovi Ľ.Jahnátkovi a jeho ministerstvu, že umožnili zrealizovať sen Konfederácie politických väzňov Slovenska a všetkých pozostalých po obetiach násilnej kolektivizácie. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek skonštatoval, že odhalenie pamätnej tabule je občianskou povinnosťou každého človeka bez ohľadu na to v akej je funkcii, aby sa pridal k takým snaženiam, kedy sa odsudzuje politické násilie a berie neprávom sloboda. Mnohé životy ukončili pracovné tábory, kde k roľníkom a politickým väzňom pristupovali  neľudsky a s odporom, ktorý by mal byť slušným ľuďom cudzí. Tí, ktorí prežili aj pracovné tábory, ostali väčšinou do konca svojho života postihnutí buď fyzicky, alebo s ťažkým bremenom na duši. Ich spomienky  by mali byť varovaním pre civilizovanú dnešnú spoločnosť, aby sa už nič podobné nikdy nemohlo zopakovať.