Slovensko privítalo Vojenský výbor NATO

Rokovanie najvyššieho vojenského orgánu Severoatlantickej aliancie – Vojenského výboru NATO – sa uskutočnilo 17. až 19. septembra vo Vysokých Tatrách. Náčelníci generálnych štábov 28 členských krajín NATO zasadli v Starom Smokovci, aby prerokovali otázky súvisiace s transformáciou Aliancie, budúcnosťou operácií, ktoré prebiehajú pod velením NATO a ďalšie významné témy.

Konferenciu organizoval Generálny štáb Ozbrojených síl SR s priamym zapojením sa Ministerstva obrany SR, pričom na prípravách sa podieľali aj iné štátne orgány a miestna samospráva. Spolu s národnou pracovnou skupinou, vytvorenou pre organizáciu konferencie, na príprave pracovali aj členovia Medzinárodného vojenského štábu NATO. Rokovanie náčelníkov generálnych štábov a vojenských reprezentantov viedol predseda Vojenského výboru NATO, taliansky admirál Giampaolo Di Paola. Na podujatí sa zúčastnil aj veliteľ spojeneckých síl v Európe admirála Jamesa Stavridisa (SACEUR) a veliteľ pre transformáciu NATO generála Stéphane Abriala (SACT). Hostiteľom bol náčelník Generálneho štábu OS SR generál Ľubomír Bulík.

Hostí na úvodnom rokovaní privítala predsedníčka vlády SR Iveta Radičová. Vo svojej reči adresovanej vojenskému výboru zdôraznila dôležitú úlohu ozbrojených síl v prostredí novovznikajúcich hrozieb. Takisto podporila vytvorenie novej Strategickej koncepcie, ktorú by Severoatlantická rada mala schváliť na Lisabonskom samite NATO v októbri tohto roku a mala by slúžiť ako východiskový dokument pre smerovanie Aliancie v nasledujúcom desaťročí. Účastníkov konferencie na Slovensku privítal prezident Ivan Gašparovič a stretol sa s nimi aj minister obrany SR Ľubomír Galko.

Afganistan, Kosovo a Strategická koncepcia

Najvyšší vojenskí predstavitelia NATO hovorili o budúcej podobe Aliancie a možnostiach jej transformácie. Bokom neostali ani možnosti zvyšovania spôsobilostí Aliancie v obmedzenom zdrojovom prostredí. Rozhovor sa točil aj okolo súčasného a budúceho stavu operácií pod velením NATO, najmä okolo misií ISAF v Afganistane a KFOR v Kosove.

Veliteľ Spojeneckých síl v Európe admirál James G. Stavridis otvoril zasadnutie výboru videokonferenciou s veliteľom operácie ISAF generálom Davidom Petraeusom, ktorý informoval členov vojenského výboru o vyvíjajúcej sa situácii v Afganistane. Hlavnou témou jeho brífingu boli prenos kompetencií a výcvik afganských bezpečnostných síl. Podľa Petraeusa dosiahli jednotky afganských bezpečnostných síl v oblasti výcviku povzbudzujúci pokrok, čo je základom dosiahnutia požadovaných štandardov, potrebných pre prechod kompetencií. Predseda vojenského výboru vyzval členské štáty Aliancie k zvýšeniu úsilia pri poskytovaní výcvikových kapacít a personálu pre afganské bezpečnostné sily.

Citujúc správu veliteľa spojeneckých síl v Európe (SACEUR) o celkovo zlepšujúcej sa bezpečnostnej situácii v Kosove, náčelníci generálnych štábov členských štátov NATO potvrdili svoje záväzky v operácii a čakajú na odporúčanie veliteľa spojeneckých síl v Európe pre posun do ďalšej fázy (Gate 2), ktoré bude takisto predložené na schválenie Severoatlantickej rade.

Počas druhého dňa konferencie bola na programe diskusia o možných dôsledkoch pripravovanej Strategickej koncepcie na vojenské smerovanie Aliancie. Na veliteľstve NATO v Bruseli, v súlade s novou Strategickou koncepciou, pokračujú práce na revízii veliteľských štruktúr NATO na zabezpečenie zásadných požadovaných spôsobilostí a dosiahnutiu operačnej efektívnosti aj s obmedzenými zdrojmi.

Spoločenský program konferencie

Účastníkov konferencie na Slovensku privítal prezident Ivan Gašparovič a stretol sa s nimi aj minister obrany SR Ľubomír Galko.

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič pozdravil náčelníkov generálnych štábov členských krajín Aliancie na slávnostnej večeri v piatok 17. septembra. Vo svojom príhovore vysoko ocenil náročnú a zodpovednú prácu Vojenského výboru NATO. Takisto vyjadril zadosťučinenie, že hlavný vojenský poradný orgán pre Severoatlantickú radu sa schádza práve na Slovensku a diskutuje o témach, ktoré sú dôležité pre udržanie bezpečnosti a mieru vo svete.

Druhú slávnostnú večeru pre náčelníkov generálnych štábov a vojenských reprezentantov krajín NATO v Mestskom divadle v Levoči podával v sobotu 18. septembra minister obrany SR Ľubomír Galko. „Je pre mňa veľkou cťou a potešením prehovoriť k Vám na zvlášť významnom podujatí - na konferencii Vojenského výboru NATO - v krásnom prostredí Vysokých Tatier a rovnako Vás môcť čo najsrdečnejšie uvítať na Slovensku,“ prehovoril minister k prítomným. Využil vhodnú príležitosť a oznámil vojenskému výboru rozhodnutie neznížiť, ale naopak mierne navýšiť počty personálu v slovenskom kontingente v operácii ISAF. Ako povedal, zvýšenie je plánované koncom tohto roka a v prvom polroku 2011, so zameraním na nedostatkové spôsobilosti a na výcvik afganskej národnej armády.

Tatry, trombity a lesík NATO

Súčasťou konferencie bol sprievodný program, ktorý priblížil zahraničným hosťom región Vysokých Tatier a Spiša. Program bol zarámovaný do línie takzvaných „5 T“. Prvé T, Tatry (Tatras), poukazovalo na samotné miesto konania konferencie. Hoci v piatok 17. septembra Vysoké Tatry privítali delegátov nepríliš prívetivým počasím, v nedeľu sa končiare vynorili z oparu v celej svojej kráse. Pri príchode do Grand Hotela Bellevue vítali hostí krojovaní Tatranci plieskaním bičov a trúbením na trombity. Tieto tradičné hudobné nástroje, podobné fujarám, sa skrývali pod druhým T. Tretie T – Trees (stromy) symbolizovali snahu členských krajín NATO prispieť k obnove lesa zničeného víchricou v novembri 2004. Vedenie vojenského výboru a všetci náčelníci generálnych štábov vysadili v Starom Smokovci v novozaloženom „Lesíku NATO“ poľnými lopatkami svoju borovicu - limbu, ku ktorej sa budú môcť v budúcnosti vrátiť. Sadenie stromčekov v sebe skrývalo silnú symboliku, ktorú cítili všetci prítomní a ktorú vo svojich slovách ešte zdôraznil admirál di Paola a generál Bulík. „Ako sme videli, ľudia sa naozaj bavili a vzali to so srdcom, čomu som veľmi rád,“ povedal bezprostredne po vysadení stromčekov Ľ. Bulík. „Sme rovnocenní s ostatnými štátmi z hľadiska organizácie takéhoto podujatia, za čo by som sa rád poďakoval všetkým, ktorí sa na tom podieľali. Nasledovníci, ktorí idú po nás, už prejavili obrovský záujem o odovzdanie našich skúseností a vedomostí z organizácie.“ (Ďalšia výjazdová konferencia Vojenského výboru NATO sa uskutoční v septembri 2011 v španielskej Seville – poznámka redakcie.) Štvrté T – Tour (výlet, cesta) v sebe skrývalo navštívené miesta. Od nádherného výhľadu z Lomnického štítu a Skalnatého plesa, cez pamiatky UNESCO - Spišský hrad a drevený oltár Majstra Pavla v Levoče až po Pieniny a Červený Kláštor, kde sa hostia vydali po stopách lietajúceho mnícha Cypriána a na pltiach splavili rieku Dunajec. Návšteva Kartuziánskeho kláštora v Č. Kláštore v sebe schovávala posledné T – Trust (dôvera). Vedenie vojenského výboru a náčelníkov generálnych štábov členských krajín NATO symbolicky pasovali za goralov, čím sa stali jedným z týchto rozvážnych a silných ľudí. Spoločenstvo goralov im takto vyjadrilo dôveru a úctu. Spoločné členstvo v „komunite“ goralov charakterizuje práve vzájomná dôvera a čestné vystupovanie, rovnako ako v Severoatlantickej aliancii.

Bezpečnostné opatrenia

Konferencia Vojenského výboru NATO si vyžiadala dodržiavanie prísnych bezpečnostných opatrení. „Bezpečnostné opatrenia sme nastavili tak, aby v čo najnižšej možnej miere zasiahli do bežného života obyvateľov Vysokých Tatier. Nevznikli žiadne komplikácie a aj z tohto pohľadu prebehla konferencia bez akýchkoľvek problémov,“ zhrnul po ukončení konferencie hovorca OS SR major Milan Vanga.

Vojenský výbor NATO

Najvyšší vojenský orgán NATO je zložený z náčelníkov generálnych štábov (v niektorých štátoch náčelníci obrany) všetkých 28 členských krajín. Ako skupina sa stretávajú najmenej trikrát do roka. Ich práca je každodenne vykonávaná prostredníctvom stálych vojenských zástupcov jednotlivých krajín, z väčšej časti generálmi s trojhviezdičkovou hodnosťou, na Veliteľstve NATO v Bruseli. Stretávajú sa jeden až štyrikrát do týždňa na formálnych a neformálnych stretnutiach, kde diskutujú a rokujú o vojenských záležitostiach, ktoré sa dotýkajú bezpečnostnej situácie na celom svete. Vojenský výbor poskytuje Severoatlantickej rade, najvyššiemu politickému orgánu NATO, vojenské stanoviská založené na vzájomnej dohode, čo znamená, že každé odporúčanie odsúhlasia náčelníci všetkých generálnych štábov. Úzko spolupracuje s dvomi strategickými veliteľmi (SACT a SACEUR) pri predkladaní plánov, otázok a odporúčaní na vyjadrenie politického stanoviska. Dáva jasné vojenské nariadenie strategickým veliteľom na základe rozhodnutí Vojenského výboru NATO a Severoatlantickej rady.
Vojenský výbor predstavuje významný zdroj odborných vedomostí a skúseností, rozhoduje o vojenských postupoch, týkajúcich sa celej Aliancie, stratégiách a plánoch. Je kľúčovou časťou NATO pri vytváraní rozhodnutí.

Predseda a velitelia

Predsedu Vojenského výboru volia náčelníci generálnych štábov členských krajín NATO, spravidla na trojročné obdobie. Reprezentuje ich stanoviská na konsenzuálnom základe ako hlavný vojenský poradca generálneho tajomníka, Severoatlantickej rady a ďalších hlavných organizácií NATO.
Celkovým plánovaním a riadením operácií NATO je poverený hlavný veliteľ Spojeneckých síl v Európe (SACEUR), ktorý pracuje na Najvyššom veliteľstve spojeneckých síl v Európe (SHAPE) na veliteľstve v mestečku Monse, v Belgicku.
Hlavný veliteľ spojeneckých síl pre transformáciu (SACT) pracuje v Norfolku, v USA. Zodpovedá za zvyšovanie vojenských spôsobilostí NATO, rozvoj koncepcií, postupov a vykonávanie cvičení NATO.

Admirál Giampaolo Di PAOLA, predseda Vojenského výboru NATO:

"Je dobré, že sa NATO stretlo, aby prediskutovalo dôležité témy ako misiu ISAF V Afganistane, nový strategický koncept Aliancie, či zmeny vo velení NATO. Tieto témy si zaslúžia pozornosť všetkých členov Severoatlantickej aliancie. Nový strategický koncept čaká v novembri schválenie na Lisabonskom summite. Všetci spojenci v Aliancii si uvedomujú, že svetová bezpečnosť čelí v 21. storočí novým výzvam. Preto musíme aj Alianciu istým spôsobom pripraviť na nové výzvy. To, čomu čelíme, sa diametrálne odlišuje od hrozieb napríklad 20. storočia. Spomeňme napríklad terorizmus, útoky v kyberpriestore či jadrové hrozby. Ak sa tieto javy spoja, ak teroristi získajú strategické zbrane s nukleárnymi hlavicami, budeme sa s nimi musieť vedieť popasovať. Viem, že vždy keď hovoríme o Afganistane, so Severoatlantickou alianciou sa spája kritika. To však nie je úplná pravda. Stratégia v Afganistane je dobrá. Máme podporu medzinárodného spoločenstva, máme tam veľmi dobré velenie a skvelé zdroje. Situácia v Afganistane sa mení síce pomaly, ale isto. Musíme sa pripraviť na odchod. Tamojšie bezpečnostné sily postupne preberú po nás štafetu. Ide o dlhodobejší proces, než len zabuchnúť za sebou dvere. Finančná kríza je ja, ktorý so všetkým v Aliancii bezprostredne súvisí. Ak nie sú peniaze, treba zapnúť hlavu a využívať dostupné zdroje racionálne. Chcem zdôrazniť, že NATO potrebuje reformu v každom prípade. Nedostatok peňazí si vyžaduje ešte väčšie zmeny. Naše zdroje musíme využiť tam, kde ich naozaj potrebujeme. Nedostatok prostriedkov je paradoxne akýmsi stimulátorom preto, aby sme NATO zmenili."