Slovenský policajný kaplán na kongrese kňazov v Ríme

Počas Roka kňazov Svätá stolica podporuje veľa iniciatív na zamyslenie, prehĺbenie, ale hlavne formovanie samotných kňazov v celom svete.  V dňoch 11. a 12. marca 2010 sa preto na Pápežskej Lateránskej Univerzite v Ríme uskutočnil teologický kongres s témou „Kristova vernosť, kňazská vernosť “. Na kongres boli pozvaní biskupi - predsedovia komisií pre klérus, biskupi, ktorí majú zvláštny záujem o svojich kňazov, vrchní moderátori inštitútov a kňazských spoločenstiev zodpovední za kňazskú formáciu a samotní kňazi – prví a hlavní zodpovední za vlastnú formáciu. Podľa dostupných informácií sa na teologickom kongrese zúčastnilo viac ako 50 biskupov a viac ako 500 kňazov z celého sveta. Svoje zastúpenie na kongrese mal aj Ordinariát OS a OZ SR, keď ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek touto úlohou poveril policajného kaplána kpt. Mgr. Marcela Gábora, ktorý dlhé roky pôsobil v Taliansku aj ako policajný kaplán. Kongres bol rozdelený do troch sekcií. Prvá sekcia bola o kňazskej identite a vzťahu medzi Cirkvou a súčasnou kultúrou. Druhá sekcia bola venovaná posvätnej liturgii a tá tretia mala za tému kňazský celibát. Kongres otvoril prefekt Kongregácie pre klérus J. Em. kardinál Claudio Hummes. Vo svojom príhovore poukázal na dôležitosť témy kongresu „Kristova vernosť, kňazská vernosť“, v zmysle, že kňaz sa má stále pripodobňovať svojmu učiteľovi Kristovi. Vernosť kňaza je potrebná pre dynamiku účinnosti Božieho slova. Kongres našiel pozitívnu odozvu tak u zúčastnených, ako aj u samotných organizátorov a prednášajúcich. Najdojímavejšiou časťou kongresu bolo stretnutie so Svätým Otcom pápežom Benediktom XVI. počas audiencie v Apoštolskom paláci. Svätý otec pripomenul prítomným zvláštnosť a veľké poslanie, ktoré majú kňazi. Upozornil ich na to, že nie sú len nejakými „sociálnymi operátormi“ i keď mnohokrát ich dnešná spoločnosť za to považuje. Povzbudil ich, aby sa nebáli hovoriť dnešnému svetu o Bohu. Kňaz má byť kňazom a ničím iným, lebo veriaci nájdu naplnenie svojich ľudských potrieb aj v iných osobách, ale iba v kňazovi musia stále nájsť Božie slovo, Božiu milosť najmä vo sviatosti zmierenia a Chlieb večného života. Na záver audiencie Svätý otec udelil svoje apoštolské požehnanie všetkým prítomným. Tak ako na úvod, tak aj na záver sa delegátom prihovoril prefekt Kongregácie pre klérus J. Em. kardinál Claudio Hummes s prianím, aby kongres priniesol bohaté duchovné ovocie a veľa nových síl pre kňazskú pastoráciu vo farnostiach celého sveta.

12. marca prijal pápež Beneditk XVI. na audiencii účastníkov Medzinárodného teologického kongresu, poriadaného Kongregáciou pre klérus v rámci Roka kňazov. Vyjadril radosť z toho, že sa ho zúčastňuje vyše 50 biskupov a viac, ako 500 kňazov, z ktorých mnohí majú na starosti formáciu kléru na národnej či diecéznej úrovni. V úvode svojho príhovoru spomenul jeho tému „Vernosť Krista, vernosť kňaza“: „V kontexte rozšírenej sekularizácie, ktorá postupne vylučuje Boha z verejnej sféry, aj zo sociálneho povedomia, sa kňaz často zdá byť „cudzincom“ v spoločnom zmýšľaní, práve pre najzákladnejšie aspekty jeho úradu – tým, že je zasvätenou osobou, vybranou pre svet, aby sa prihováral v záujme sveta, ustanovený pre toto poslanie Bohom a nie ľuďmi (porov. Hebr 5,1). Z tohto dôvodu je dôležité prekonať nebezpečné tendencie, ktoré v uplynulých desaťročiach chceli redukovať postavu kňaza zdôrazňovaním viac funkčného než ontologického chápania jeho poslania: tieto tendencie prezentovali kňaza takmer ako „sociálneho pracovníka“, čím reálne hrozilo spreneverenie sa samotnému Kristovmu kňazstvu.“Benedikt XVI. poukázal na osobitnú dôležitosť toho, aby povolanie podieľať sa na jedinom Kristovom kňazstve zasvätenou službou, prekvitalo v prorockej charizme: „Je tu veľká potreba kňazov, ktorí by svetu rozprávali o Bohu a tento svet zasa predstavili Bohu, mužov nepodliehajúcich kultúrnym tendenciám, ale schopných žiť autenticky slobodu, ktorú môže darovať len istota, že patria Bohu. Ako vaše stretnutie zdôraznilo, dnes je najdôležitejšie proroctvo vernosti, ktoré vychádzajúc z vernosti Krista ľudstvu, prostredníctvom Cirkvi a služobného kňazstva, vedie k prežívaniu vlastného kňazstva v úplnom priľnutí ku Kristovi a Cirkvi. Vskutku, kňaz neprislúcha viac sám sebe, ale pretože prijal sviatostnú pečať, je „vlastníctvom“ Boha. Toto jeho „prináležanie Druhému“ musí byť rozpoznateľné všetkými prostredníctvom jasného svedectva.“ Benedikt XVI. zdôraznil, že horizont bytostného priľnutia k Bohu okrem iného predstavuje správny rámec pre pochopenie a potvrdenie hodnoty posvätného celibátu, ktorý je v Cirkvi latinského obradu charizmou, požadovanou pre kňazskú vysviacku. Je autentickým proroctvom Kráľovstva, znakom zasvätenia sa nerozdeleným srdcom Pánovi a „Pánovým veciam“ (porov. 1 Kor 7,32): „Kňazské povolanie je povolaním najvyšším, ktoré zostáva veľkým tajomstvom aj pre tých, ktorí ho získali darom. Naše ohraničenia a naše slabosti nás musia priviesť k tomu, aby sme žili a s hlbokou vierou uchovávali tento vzácny dar, ktorým nás Kristus priblížil k sebe tak, že nás urobili účastnými na jeho spásonosnom poslaní. Chápanie služobného kňazstva je naozaj spojené s vierou a vyžaduje si stále silnejším spôsobom radikálnu kontinuitu medzi seminárnou a permanentnou formáciou. Prorocký život bez kompromisov, ktorým budeme Bohu slúžiť vo svete ohlasujúc evanjelium a sláviac sviatosti, napomôže príchodu už prítomného Kráľovstva a rastu Božieho ľudu vo viere.“