Sonet veľkopiatočný

Poď, srdce, pod kríž na Golgotu, zve ťa
vložený tvojím hriechom do zeme.
Pod kríž – kde Kristus nesie bôle sveta –
Nemeškaj! Neskôr? Večne zomrieme!

Poď, hriechom choré, moje milé dieťa!
Tak volá! Čaká na nás. Pôjdeme?
Ideme. Ó, hľaď, ako Mu oči svietia.
Radosťou svietia , krvou zrosené.

Ó, aká láska z toho kríža vanie,
v ňom dnes som našiel cestu v Kanaán –
posledný míľnik? Slávme zmŕtvychvstanie!
Zomiera. Tichý. Víťaz. Boh náš, Pán!
Aj za nás volá: Dielo dokonané!
Lieči nám srdcia v krvi svojich rán!

Smrť padá. Hrobu kameň odvalený;
Pán – Víťaz. Zdolal sveta nemoci.
Bez utrpenia sláva nemá ceny,
bez zmŕtvychvstania niet nám pomoci.

Už končia diabla slávochvíle vrení.
- Vstal Kristus! - Hlas znie temnej do noci.
Koniec už kríža. Koniec utrpení.
Povstaňte, padlí, hriechu otroci!

Zem plesaj! Ľudstvo, stroj sa chváliť Pána!
Hľaď, ako plesá nebies šíra báň!
Po noci vítaj zoru jasu, rána.

Ty, srdce, vyzleč sa zo špiny, hán,
nemeškaj! Čas je! Boh sa k tebe skláňa
vo svojom Synu. Nespi! Dnes už vstaň!