Šou, obsadené - zamyslenie na 51. týždeň v roku 2020

Evanjelium podľa Matúša 1,23: „Ajhľa, panna počne a porodí syna a dajú Mu meno Emanuel; to v preklade znamená: Boh s nami.“

Drahí bratia a sestry, drahí spolubojovníci!
Vianočné posolstvo o narodení nášho Pána sa znova po roku rozlieha po celom svete. Biely trblietajúci sneh nám všetkým môže pripomínať čistotu, ktorou Kristus prikryl naše hriechy. Nízke mrazivé teploty zase symbolizujú chlad v srdciach ľudí, v čase, keď sa Ježiš narodil, ale aj v súčasnosti, keď množstvo ľudí akosi na pravú podstatu Vianoc zabúda.
Jeden múdry pohan z nekresťanskej krajiny počul o Kristovi a snažil sa pochopiť evanjelium. Preto pricestoval na Vianoce do jedného veľkého európskeho mesta. Chcel vidieť a počuť, ako kresťania na Vianoce prejavujú lásku k Ježišovi, ako sa tešia z výročia Jeho narodenia. Svoju skúsenosť vyslovil takto: To neboli Vianoce, to bola šou, nákupná hystéria- pekné sviatky bez Ježiša Krista.
V predvianočnom období som bol aj ja ale istotne aj vy svedkom stresu a nervozity v nákupných centrách. A priznám sa aj aktívny svedok. Ľudia so strhanými tvárami brázdili s nákupnými vozíkmi z obchodu do obchodu, doťahovali sa o posledné kusy akciového tovaru, nervózne sa predbiehali pri pokladniach.... Vyzeralo to skôr tak, že miesto prípravy na príchod Božieho Syna sa všetci pripravujú na príchod nejakej okupačnej armády. Aj v našich domácnostiach určite pociťujeme závan stresu. Stihneme upratať? Navariť? Napiecť? Mám kúpených dosť darčekov? V televízii sme mohli vidieť reklamu, v ktorej rodinka zabudne vyzdvihnúť starú mamu na železničnej stanici, pretože elektronika istej firmy je taká dokonalá, že „zabudnete aj na svojich blízkych.“ Nezainteresovaný človek by zrejme pri pohľade na toto všetko určite neuhádol, čo je pravým posolstvom Vianoc. Skúsme teda aspoň nasledujúce vianočné dni, trávené v domácom kruhu alebo v kostoloch využiť na to, aby sme sa zamysleli nad tým, čo Boh pre nás skutočne urobil. Nie je dôležité mať upratané (ako povedal klasik: Ježiško sa narodil v chlieve, takže na neporiadok je zvyknutý), desať druhov pečiva a koláčov či kopy darčekov pod stromčekom. Dôležité je prijať posolstvo nádeje a spásy, ktoré nám prinieslo betlehemské dieťa.
Vianoce sú o oslave Toho, ktorý nebeskú slávu vymenil za maštaľku, za kameň pod hlavou v Getsemanskej záhrade a nakoniec za kríž. Sú o oslave Ježiša Krista, Božieho Syna. On, Boží Syn, sa ponížil a stal sa Synom človeka a prišiel nás pozvať, aby sme sa stali Božími synmi a Božími dcérami a svojim dielom spasenia nám to aj umožnil. Toto je zmysel Vianoc.
Iste, keď sledujeme predvianočné vysielanie, predvianočný ruch, tak zistíme, že kresťanské Vianoce sú ohrozené. A vôbec nemyslím na terorizmus. Pekné humanistické myšlienky o láske a pokoji začínajú a končia len pri človeku. K tomu rodinná pohoda, darčeky a vypätá vianočná atmosféra. To všetko nás má presvedčiť, že to stačí a viacej netreba. Málokto zbadá, že sa stratilo dieťa. Ako v tom známom filme. Veď je čo jesť i piť, je na čo sa dívať, aj čo rozbaľovať.
Iste je ešte dosť aj takých, ktorí nechcú Vianoce bez Krista, ktorým ide predovšetkým o Neho. Lenže Biblia je v tomto ohľade realistická. V evanjeliách čítame „Do svojho vlastného prišiel, ale Jeho vlastní Ho neprijali.“ „Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta.“ Je to priam modelový príklad, prečo i v dnešnej dobe väčšina ľudí neprijíma Boha, neprijíma Ježiša Krista, keď klope na dvere našich sŕdc. Nie preto, žeby naše srdcia boli nejaké zlé, ani nie preto, žeby sme boli ateisti. Takých je pomerne málo. Ale presne preto, prečo Jozef s Máriou a s Ježišom nedostali miesto v ubytovni, a museli ísť na miesto podradné, kdesi do kúta medzi zvieratá. Preto, lebo ubytovňa bola plná, obsadená.
Obsadené! Naše srdcia sú obsadené, priam zapratané všeličím možným. Nie že by sme boli zlí, alebo nejako extra proti Pánu Bohu. Ale máme všetko obsadené.
Aj v tieto Vianoce, chce byť ten najmocnejší hrdina, Ježiš Kristus, s nami. Pozná nás, miluje nás, skláňa sa k nám, trpí a znáša naše vianočné šou a skrze svoje slovo nás volá: „Berte ma vážne! Máte možnosť sa aj vy stať Božími deťmi.“
Takto chcú vstúpiť Vianoce do môjho aj do tvojho života. Dnes, zajtra, natrvalo. Ešte sa im dá urobiť miesto. Možno skutočne z toho, čím máš obsadené, sa dá dať mnoho preč. Ešte sa im dá urobiť miesto, aby ho mal prichádzajúci Ježiš dosť medzi nami aj v nás. Lebo On hovorí: „Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“ Kiež by sme to prežili aj počas týchto Vianoc!

Ježiško sa narodil v chlieve, takže na neporiadok je zvyknutý.

Modlitba: Bože sklonil si sa k nám, podal si nám svoju ruku. Aby Ježiš narodil sa v nás a v našom kruhu. Kruhu bytia, srdca, ľudskej bytosti, sláva Tebe na výsosti. AMEN