Spiritualita Nikodéma

Počas môjho pôsobenia v istom kláštore sme mali spolubrata, ktorý v staršom veku vstúpil do rehole. Každý večer po 22:00 h sa tajne zakrádal do kuchyne a tam si ešte zvykol niečo zajesť – sám sa za to veľmi hanbil – a hoci sme mu v tom nebránili a povzbudzovali ho, nech si kedykoľvek zoberie z kuchyne to, na čo má chuť, vždy keď bol v kuchyni „vyrušený“ vo svojej tajnej „diverznej“ činnosti, zahanbene utiekol na svoju izbu. Tak sme ho začali volať NIKODÉM, tajne v noci zakrádajúci sa hladný muž.

Dnešná perikopa z evanjelia predstavuje Nikodéma, tajného Ježišovho učeníka, ktorý sa zakrádajúc v noci tajne stretával z Kristom. Mal na to dôvod – bol váženým človekom, členom veľrady (Sanhedrinu), mal svoje spoločenské postavenie. Nemohol si dovoliť byť videný s človekom, ktorého pôsobenie generovalo prinajmenšom otázniky a zmiešané pocity. Bolo by to pre neho až príliš kompromitujúce. Tiež bol hladný – hladný po Bohu, ktorého už viac nechcel vnímať ako garanta židovskej náboženskej legislatívy, ale ako Boha, ktorý zachraňuje človeka a uzdravuje novozrodené srdce prekypujúce vierou. Ježiš v tomto dialógu pripomína Nikodémovi, že „ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo“ (Jn 3,3). Grécke slovo anóthen sa tu prekladá ako „zhora“, má aj iný význam: znova. Potom tento text môžeme čítať: ak sa niekto nenarodí ZNOVA...“ Znova sa narodiť znamená vždy nanovo začínať vo viere svoj vzťah s Kristom. Terapeutická sviatostná láska Ježiša všetko zlé minulé zabúda a dovolí nám začať odznova, nanovo sa zrodiť pre večnosť.

Nikodémova spiritualita je cestou viery. Nikodém sa objavuje v evanjeliu podľa Jána v troch príbehoch: 1. nočný dialóg s Ježišom (Jn 3, 1 - 21), 2. zasadanie veľrady a Nikodémov vstup ohľadne spravodlivého súdu Ježiša (Jn 7, 50 - 52), 3. pochovanie Ježiša, kde Nikodém „priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou“ (Jn 18, 39). V prvom príbehu sa hovorí o ustráchanom človeku, ktorý ešte nechápe, v druhom človeka obhajujúceho dobro a spravodlivosť. V treťom príbehu vidíme človeka, ktorý sa zbavil svojho strachu a verejne sa stavia na stranu Ježišova a to napriek zdaniu, že Ježišova vec skončila na kríži a v hrobe. A tento príbeh viery ako cesty Nikodéma určite pokračoval aj po Ježišovom nanebovstúpení...

Nikodémova spiritualita spočíva v pochopení, že viera nie je cieľ, ale uzdravujúci proces, proces dozrievania v láske. Aj my sa môžeme nájsť v niektorom bode triadického príbehu Nikodéma. V ktorom bode sa nachádzame? Táto otázka je bezpredmetná, je dôležité byť si vedomý, že som na ceste, som vo vždy jedinečnom a neopakovateľnom procese dozrievania v láske ku Kristovi, ktorá je funkciou lásky k blížnemu.