Spomienka na generála Milana Rastislava Štefánika

Pred 89 rokmi, 4. mája 1919, sa z Talianska do vlasti vracal francúzsky generál a slovenský rodák Milan Rastislav Štefánik. Jeho lietadlo sa zrútilo v tesne blízkosti letiska v Ivanke pri Dunaji. Tragickú nehodu nikto neprežil, spolu so Štefánikom zahynuli aj členovia posádky - traja talianski letci. Všetky obete havárie pochovali 11. mája 1919 nad Štefánikovou rodnou obcou Košariská, na vrchole kopca Bradlo.

Spomienková slávnosť pri príležitosti tejto tragickej udalosti sa konala 3. mája 2008 v Košariskách a na mohyle Štefánika v Brezovej pod Bradlom. Minister obrany SR Jaroslav Baška položil v Múzeu M. R. Štefánika k jeho soche kyticu kvetov. "Štefánikov prínos pre našu spoločnosť je treba merať jeho skutkami. Aj vďaka hrdinom, ako bol generál Štefánik, tu dnes môžme stáť ako hrdí občania demokratickej a slobodnej krajiny," povedal minister. Podľa jeho slov si ministerstvo obrany zvlášť cení Štefánikove zásluhy pri organizovaní Československých légií na Sibíri, vo Francúzsku a Taliansku.

Na mohyle M.R. Štefánika na kopci Bradlo si jeho pamiatku uctil predseda vlády Robert Fico, podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, minister obrany SR Jaroslav Baška, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová, predstavitelia samosprávy a ďalší hostia. Na podujatí sa zúčastnila aj široká verejnosť. "Vlastenectvo nie sú slová, ale sa prejavuje najmä skutkami," povedal v slávnostnom príhovore premiér R. Fico. Ako skonštatoval, život M.R. Štefánika je pre nás výzvou, ktorú je hodno nasledovať. Pietnu spomienku ukončilo zapálenie vatier na štyroch bokoch mohyly, ktorým si obyvatelia okolitých obcí už tradične pripomenuli odkaz M.R. Štefánika ďalším generáciám. Jednu z vatier, symbolicky nasmerovanú na Štefánikovu rodnú obec Košariská, zapálil minister obrany Jaroslav Baška.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šieste dieťa miestneho evanjelického farára Pavla Štefánika. V Prahe študoval matematiku a astronómiu, bol promovaný za doktora filozofie. Po štúdiách odišiel do Paríža a tu pracoval ako v observatóriu v Meudone. Stal sa novátorom v spôsoboch výskumu Slnka. Pozorovania robil v Tichomorí, na Mont Blancu, v Španielsku, Turkmenistane a v Brazílii. Za vedecké práce dostal cenu Francúzskej astronomickej spoločnosti, Janssenovu a Wildeho cenu Francúzskej akadémie vied. Za vedecké a diplomatické úspechy získal od Francúzskej vlády Rád rytiera čestnej légie. Od roku 1912 bol držiteľom francúzskeho občianstva. V roku 1915 sa dobrovoľne prihlásil do armády a absolvoval letecký výcvik. Veľmi rýchlo stúpal po kariérnom rebríčku francúzskej armády a v roku 1918 bol menovaný do hodnosti brigádneho generála. Významné úspechy dosiahol pri práci s Československými légiami v Rusku, na Sibíri, vo Francúzsku, Rumunsku a Taliansku. Vynikal mimoriadnou inteligenciou a pozoruhodné boli najmä jeho diplomatické schopnosti. Už v tej dobe prejavil veľkú prezieravosť a predpovedal približovanie sa národov v Európe. S predstaviteľmi francúzskeho štátu zoznámil aj T. G. Masaryka a Eduarda Beneša, a takto ich uviedol do najvyššej politiky. Svojím konaním, vplyvom a schopnosťami zohral významnú a nenahraditeľnú úlohu pri konštituovaní prvej Česko-slovenskej republiky. Zahynul 4. mája 1919 pri leteckej nehode ako 39 ročný.

V roku 2004 bol M. R. Štefánik in memoriam povýšený do hodnosti generála Ozbrojených síl SR. Má čestné miesto v galárii slovenských vojnových veteránov - patrí mu preukaz vojnového veterána č. 1.

Tvorcom Štefánikovej mohyly na temene kopca Bradlo je architekt Dušan Jurkovič. Základný kameň mohyly bol položený 4. mája 1924 pri príležitosti 5. výročia tragickej Štefánikovej smrti. So stavbou mohyly sa začalo dňa 11. júla 1927. Práce trvali 280 pracovných dní. Mohyla bola slávnostne odhalená 23.septembra 1928. Pietne miesto je zhotovené z kvádrov z bieleho travertínu. Pôdorys stavby tvorí obdĺžnik s orientáciou od západu na východ, zodpovedajúci prvotnému uloženiu štyroch hrobov, tvoriacich kríž. Z každého rohu mohyly sa do výšky 12 metrov týčia mohutné kamenné obelisky. Mohyla sa vypína na kopci vo výške 543 metrov nad morom, je viditeľná z ďalekého okolia a ponúka krásny výhľad na okolitý kraj.