Spomienka na Juraja Langsfelda
- Autor: Ľubomír Kordoš
- Foto: ECAV - Peter Mihoč
- Dátum: 01.07.2019
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
V prvú nedeľu po Svätej Trojici v Cirkevnom zbore ECAV na Slovensku Kremnica spomínali na slovenského národovca Juraja Langsfelda pri 170 výročí jeho popravy. V Chráme Božom privítal domácich i hostí zborový dozorca Mgr. Peter Weis. Liturgiou poslúžil domáci zborový farár Mgr. Jozef Pacek, senior Zvolenského seniorátu Mgr. Ján Čáby a väzenský duchovný kpt. Mgr. Ľubomír Kordoš. Pred kázňou zaspieval zbor Kremnického baníckeho spolku, pod taktovkou domáceho brata farára. Zvesťou Božieho slova poslúžil brat biskup VD Mgr. Slavomír Sabol. Slová z knihy Sudcov o Samsonovi prepojil s osobou J. Langsfelda i výzvou do dnešnej doby. V záverečnej časti služby Božie spestril domáci spevokol.
Po službách Božích sa konala krátka spomienka na Juraja Langsfelda v priestoroch mestského úradu. V popoludňajších hodinách sa konal v chráme Božom kultúrny program s názvom „Kto dá mi sily k púti?“, v ktorom vystúpili zaslúžilý umelec Juraj Sarvaš, hrou na organe MgA. Janko Siroma, Ph.D., N. Nižník, M. Papánková a brat farár Pacek.
Juraj Langsfeld
bol slovenský národovec a učiteľ v Martine; zároveň po vypuknutí Slovenského povstania dôstojník v Hurbanovom vojsku. Vo veku 23 rokov bol postavený pred vojenský súd. Pred súdom odmietol ponúknutú milosť, ktorá mu bola ponúknutá výmenou za zrieknutie sa revolučných ideálov. Známy je jeho výrok: „Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť!“. Uhorským vojskom bol obesený 22. júna 1849. Na mieste hrobu je vybudovaný pamätník, ktorý bol odhalený 28. októbra 1922.
Po službách Božích sa konala krátka spomienka na Juraja Langsfelda v priestoroch mestského úradu. V popoludňajších hodinách sa konal v chráme Božom kultúrny program s názvom „Kto dá mi sily k púti?“, v ktorom vystúpili zaslúžilý umelec Juraj Sarvaš, hrou na organe MgA. Janko Siroma, Ph.D., N. Nižník, M. Papánková a brat farár Pacek.
Juraj Langsfeld
bol slovenský národovec a učiteľ v Martine; zároveň po vypuknutí Slovenského povstania dôstojník v Hurbanovom vojsku. Vo veku 23 rokov bol postavený pred vojenský súd. Pred súdom odmietol ponúknutú milosť, ktorá mu bola ponúknutá výmenou za zrieknutie sa revolučných ideálov. Známy je jeho výrok: „Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť!“. Uhorským vojskom bol obesený 22. júna 1849. Na mieste hrobu je vybudovaný pamätník, ktorý bol odhalený 28. októbra 1922.