Spomienka na nespravodlivo väznených

Dňa 23. augusta 2023 sa v Leopoldove konala pietna spomienka organizovaná Konfederáciou politických väzňov.
Spomienka začala v Gréckokatolíckou archijerejskou svätou liturgiou vo farskom kostole. ktorú celebroval preosvietený vladyka Milan Lach, SJ, pomocný biskup Bratislavskej eparchie Gréckokatolíckej cirkvi.
Pokračovala pri pamätnej tabuli umiestenej pri bráne Leopoldovskej väznice. Počas pietnej spomienky pri pamätnej tabuli pred bránou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody sa prihovorili mnohí vzácni hostia. Prejavy predniesli podpredseda Národnej rady SR Gábor Grendel, verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann, podpredseda Trnavského samosprávneho kraja Patrik Voltmann, duchovný EPS v OS a OZ SR a tiež za Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku kpt. Ondrej Rišiaň a predseda Regionálnej pobočky Bratislava – mesto organizácie Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja III. odboj Jozef Dečo.
Medzi tie najsilenejšie patrili príhovory a svedectvá detí politických väzňov Eliáša Jakubjanského a Soňi Fabokovej (dcéry evanjelického farára Karola Novomestského).
Program pokračoval kladením vencov pri pamätníku príslušníkov väzenskej stráže, ktorí tragicky zahynuli 23.11.1991
Podujatie bolo ukončené panychídou na Leopoldovskom cintoríne. Peter Sandtner z Konfederácie politických väzňov na cintoríne vysvetlil, akým spôsobom sa pochovávali politický väzni. Ich hrob nebol označený menom, iba číslom. Kríž na ich hrobe nesmel byť vztýčený a dokonca niekedy ich hrob nebol označený ani číslom ...

Duchovný EPS povedal tieto slová:
Stretávame sa na miestne, kde boli uväznení mnohí nespravodlivo odsúdený pre svoju vieru alebo presvedčenie totalitnou mocou. Leopoldovská väznica bola vybudovaná ako pevnosť, ktorá mala chrániť kresťanskú vieru pred Turkami, ale počas komunistickej diktatúry sa stala pre nespravodlivo odsúdených symbolom utrpenia.
Väzenie pre tých, ktorí tu boli zavretí pre svoju vieru a presvedčenie, nebolo len miestom utrpenia, ale pre niektorých tiež miestom viery a lásky. Medzi takýchto väzňou v Leopoldove patril aj brat biskup (v tom čase evanjelický farár, ktorý pôsobil v Háji pri Turčianskych Tepliciach) Pavel Uhorskai. Vo väzení v Leopoldove mu pomáhal prekonať ťažké chvíle brat farár Martin Straško. Jeho pomoc sa niesla v znamení slov Pána Ježiša Krista z Jánovho evanjelia 13,35: „Po tom poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať." Uprostred tmy nezmyselnosti žiarila láska niektorých spoluväzňov, ktorá dávala nádej.
Toto miesto pre niektorých bolo aj miestom víťazstva viery, ktorá spájala s Kristom. „Všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom; a víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera. Kto premáha svet, ak len nie ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží..." 1Jn 5,4-5. A k tomu pripájam verše z listu Filipským, ktoré boli charakteristické pre brata biskupa Uhorskaia: „Mne žiť je Kristus a zomrieť zisk." (Filipským 1,21)
Práve preto aj vo väzení vedel s radosťou spievať piesne a modliť sa, slúžiť evanjeliom spoluväzňom, či dokonca prisluhovať Večeru Pánovu v rtg komore. Hovoril o tomto čase veľmi ťažkom čase takto: „Také krásne chvíle, aké som zažil vo väzení, také by som na slobode nebol zažil.“
My v tejto chvíli môžeme im slúžiť, že si pripomenieme ich utrpenie, a modlitbou 10. žalmu môžeme slúžiť ich žijúcim rodinným príslušníkom:
„Hospodine, prečo stojíš zďaleka, skrývaš sa vo chvíľach súženia?
Bezbožný v pýche trápi biedneho.
Tvoje súdy sú preň privysoké, soptí proti všetkým svojim protivníkom. Húta si v srdci: Boh už zabudol; skrýva si tvár, nikdy to neuvidí.
Hospodine, Bože, povstaň, zdvihni svoju ruku! Nezabúdaj na ubiedených!
Ty vidíš, veď Ty hľadíš na trápenie i žiaľ, aby si to vzal do ruky; Tebe to porúča nešťastník, sirota: Ty si bol ich pomocníkom.
Počul si túžbu pokorných, Hospodine; utvrdzuješ im srdce, ucho nakláňaš,
aby si prislúžil právo sirote a ubitému, aby pozemský človek už viac nenaháňal strach.“ Amen