Spomienka na obete havárie lietadla AN-24 z dňa 19.1.2006

„Tragédia, ktorá sa najviac vryla do sŕdc občanov Slovenskej republiky sa stala 19. januára 2006. Ostalo hlboké prázdno. Ťažko spomínať. No nikdy v živote nezabudnem, a som, sme im vďační za ich dobré skutky.“ Aj tieto slová zazneli v príhovore ministra obrany SR pri Pamätníku zmierenia, kde sme si 19. januára, v deň havárie lietadla AN-24, aj 17 rokov po tragickej nehode, pripomenuli obete tohto leteckého nešťastia a symbolickou minútou ticha, položením vencov a zapálením sviec spomínali na ich životy.

Diecézny biskup - vojenský ordinár Mons. František Rábek začal svoj príhovor slovami z Verdiho opery Nabucco: "„Leť myšlienka na krídlach zlatých, tam kde je náš posledný domov.“ Aj títo naši vojaci sa po dlhom odlúčení tešili i túžili po návrate domov, do vlasti, k rodinám. Delila ich už len krátka vzdialenosť, avšak tie krídla na ktorých leteli, neboli zlaté, tie krídla sa zlomili. A oni do svojej vlasti neprišli. Myslíme a modlíme sa za našich zosnulých na vrchu Borsó. Prosme aby oni, ktorým nebolo dopriate dosiahnuť šťastie vo svojej vlasti mohli toto plné šťastie prežívať vo vlasti večnej.“

Za duchovným slovom ordinára nasledovala modlitba generálneho duchovného Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR plk. Viktora Saba: „Všemohúci Pane náš, Bože pokoja a lásky, ktorý chceš, aby ľudstvo nažívalo v mieri a pokoji, porozumení a svornosti, pokorne k tebe voláme, zachovaj nás i naše rodiny v pokoji. Pomôž všetkým, čo sa usilujú o mier a pokoj vo svete, a milostivo vzhliadni na tých, čo trpia vojnou a prenasledovaním. Ujmi sa bezbranných a ochráň prenasledovaných a utláčaných. Pane Ježiši, Kriste, ty Knieža pokoja, prichádzame v tejto chvíli tichosti a piety k tebe a prosíme Ťa, aby si zahojil bolestivé rany pozostalých, ktorí prišli nešťastne o svojich blízkych 19. januára 2006. Zahoj im bolestivú ranu a daj im vidieť cez bolesť kríž, a cez kríž večnú nádej a vzkriesenie u Teba v nebesiach. Posilňuj ich svojim Duchom, chráň našich vojakov, všetkých, ktorí slúžia a stoja pri ochrane/obrane našej vlasti, či už doma alebo v zahraničí. V tejto chvíli sa skláňame k tebe a myslíme na všetky obete vojen vo svete. Myslíme aj na všetky obete včerajšej tragickej udalosti na Ukrajine, najmä na tých najmenších ktorí zahynuli. Ty zahoj rany. Ďakujeme, že o teba sa môžeme oprieť, a tak ako si nás ty naučil, môžeme spoločne volať k nebeskému Otcovi modlitbou Pánovou - Otče náš.“