Správne siete - zamyslenie na 40. týždeň v roku 2020
Text: L 5,1-11
Mnohí dnes využívajú sociálne siete. Informácie o človeku sú zverejňované nie slovne, ale pocitovo, len obrázkami. Týmto spôsobom sa sotva môžeme dozvedieť o druhom niečo viac. Len plytké informácie. Niečo, čo nás príliš nezaťaží.
Sú chvíle, kedy nám stačí plytčina – povrchnosť. Nechce sa nám uvažovať: o živote, o sebe. Zamýšľať sa nad situáciami, ktoré sme nezvládli. Povrchnosť prechádza aj vzťahmi. Povrchné známosti. Len sa príliš nedotknúť sveta iného človeka. Na sieťach si posielame emotikony, ako sa cítime. Bavíme sa o všeobecných témach: počasie, koľko veľa práce máme, ako nestíhame. Len si nepustiť bližšie k sebe nikoho. Nevstúpiť do iného sveta. Plytčina, to je miesto, kde sa človek cíti bezpečný Na plytčine sa málokto utopí, ale ani sa v nej nedá dobre plávať! V povrchnosti sa nedá dlhodobo žiť – bez následkov.
A od toho sa snaží Ježiš odviesť. „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov.“ Peter s ostatnými rybármi zažili lov, na ktorý do smrti nezabudli. Vytiahli také množstvo rýb, až sa trhali siete. Čo naplní naše siete, až ich na Ježišovu výzvu spustíme? Povedal by som, že vytiahneme rôzne balvany. Toľko ťarchy, až sa bude náš život potápať. Koľko balvanov vlečieme so sebou? Balvanov neodpustenia, nevydarených vecí, krívd, balvanov minulosti, rozličných komplexov a neprijatia seba samého. Balvanov odsudzovania, ignorácie, ponižovania, váľania viny na iného? Toto všetko sú skutočnosti, ktoré nám na plytčine – teda bez zamyslenia sa nad sebou – ani len nenapadnú. Až na hlbine človek zistí, kým vlastne je. Tam si človek uvedomuje to, čomu sa biblicky povie: hriešnosť. Tam to Peter spoznáva a povie na plné ústa: „Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek.“
Tam, kde je Kristus s človekom a človek s Kristom, tam sa dejú zázraky. I zázrak premeny človeka. Jediné, čo je potrebné, je zatiahnuť na hlbinu spolu s Kristom. A tam spustiť tie správne siete. Amen.
Mnohí dnes využívajú sociálne siete. Informácie o človeku sú zverejňované nie slovne, ale pocitovo, len obrázkami. Týmto spôsobom sa sotva môžeme dozvedieť o druhom niečo viac. Len plytké informácie. Niečo, čo nás príliš nezaťaží.
Sú chvíle, kedy nám stačí plytčina – povrchnosť. Nechce sa nám uvažovať: o živote, o sebe. Zamýšľať sa nad situáciami, ktoré sme nezvládli. Povrchnosť prechádza aj vzťahmi. Povrchné známosti. Len sa príliš nedotknúť sveta iného človeka. Na sieťach si posielame emotikony, ako sa cítime. Bavíme sa o všeobecných témach: počasie, koľko veľa práce máme, ako nestíhame. Len si nepustiť bližšie k sebe nikoho. Nevstúpiť do iného sveta. Plytčina, to je miesto, kde sa človek cíti bezpečný Na plytčine sa málokto utopí, ale ani sa v nej nedá dobre plávať! V povrchnosti sa nedá dlhodobo žiť – bez následkov.
A od toho sa snaží Ježiš odviesť. „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov.“ Peter s ostatnými rybármi zažili lov, na ktorý do smrti nezabudli. Vytiahli také množstvo rýb, až sa trhali siete. Čo naplní naše siete, až ich na Ježišovu výzvu spustíme? Povedal by som, že vytiahneme rôzne balvany. Toľko ťarchy, až sa bude náš život potápať. Koľko balvanov vlečieme so sebou? Balvanov neodpustenia, nevydarených vecí, krívd, balvanov minulosti, rozličných komplexov a neprijatia seba samého. Balvanov odsudzovania, ignorácie, ponižovania, váľania viny na iného? Toto všetko sú skutočnosti, ktoré nám na plytčine – teda bez zamyslenia sa nad sebou – ani len nenapadnú. Až na hlbine človek zistí, kým vlastne je. Tam si človek uvedomuje to, čomu sa biblicky povie: hriešnosť. Tam to Peter spoznáva a povie na plné ústa: „Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek.“
Tam, kde je Kristus s človekom a človek s Kristom, tam sa dejú zázraky. I zázrak premeny človeka. Jediné, čo je potrebné, je zatiahnuť na hlbinu spolu s Kristom. A tam spustiť tie správne siete. Amen.