Spravodlivosť a pokoj sú znakmi pravosti Ježiša Krista, Mesiáša – zamyslenie na 22. týždeň v roku 2026
„Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“
Evanjelium podľa Matúša 5:9-10
Zákonníci a farizeji Ježiša hanili, prenasledovali a všetko zlé neprávom – bezdôvodne, na neho svedčili. Následne ho obvinili aj odsúdili. A to trestom najvyšším, smrťou. Evanjelista Matúš o tom píše: Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Božia spravodlivosť, svedčí o Ježišovom utrpení a smrti. On trpel pre spravodlivosť ako Boží Syn, ako kňaz nebeského kráľovstva. V reči na vrchu Ježiš dosvedčoval, že nikdy nevojdú do nebeského kráľovstva tí, ktorých spravodlivosť nebude oveľa väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov. Zjavne tu Ježiš poukazoval na Božiu spravodlivosť, ktorá neodpláca zlo. Staro-zmluvne bolo povedané: oko za oko, zub za zub. Ježiš hovoril: Neprotivte sa zlému! Robte dobre tým, ktorí vás nenávidia. Žehnajte tých, ktorí vám zlorečia. Nesúďte a nebudete súdení. Odpúšťajte a bude vám odpustené. Dávajte a bude dané aj vám. Zreteľne toto Ježiš prehlasoval, že znamená trpieť pre spravodlivosť. A tých, ktorí išli touto životnou cestou On určoval, ako dedičov večného Božieho kráľovstva.
Boží pokoj, poukazoval na skutočnosť Ježišovho zmŕtvychvstania a večný život. Pod tlakom narážok, a nečestných praktík židovských náboženských vodcov sa Ježiš neklátil, neľakal, ani neznepokojoval. Veď nemal dôvod, prečo by sa strachoval. Vedel, že ho hanobia neprávom, kvôli vlastným kalným skutkom. Preto v tomto najťažšom období života na zemi, tesne pred smrťou, sa intenzívne upínal na Otca v nebesiach a večný domov, kde bol jeho zdroj životnej radosti, a to mu dávalo pokoj.
V sile Ducha zmierenia od Otca nebies, Tvorcu pokoja, sa Ježiš vydáva na záverečnú pozemskú cestu, v ktorej prinesie zmierenie tomuto prevrátenému hriešnemu svetu. Zmierenie od dôsledkov hriechu v smrti. Ľudstvo sa pre slabosť, prejavovanú hriešnym spôsobom života, dostalo do područia moci temnosti. Oddelené od pokoja s Bohom, umieralo vo svojich priestupkoch.
Prišiel zásah prenesmierneho milosrdenstva veľkej lásky Boha, zjavenej v Ježišovi Kristovi. Keď ľudia umierali v previneniach, On ich mocou životodarného Svätého Ducha, vytrhol z moci smrti a oživil - milosťou! Zjavila sa veľkosť Otcovho milosrdenstva. V Ježišovi Kristovi, jeho Synovi, bolo usmrtené nepriateľstvo hriechu a smrti. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.” Splnilo sa.
Modlitba:
Pane Ježišu Kriste, Ty blahoslavený tvorca pokoja, Boží Syn. Zmieriteľ, a náš pokoj, privádzaj mocou Svojho Ducha zmierenia naše ľudstvo do pokoja s Bohom. Nie dočasne, ale nastálo. Amen.
Evanjelium podľa Matúša 5:9-10
Zákonníci a farizeji Ježiša hanili, prenasledovali a všetko zlé neprávom – bezdôvodne, na neho svedčili. Následne ho obvinili aj odsúdili. A to trestom najvyšším, smrťou. Evanjelista Matúš o tom píše: Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Božia spravodlivosť, svedčí o Ježišovom utrpení a smrti. On trpel pre spravodlivosť ako Boží Syn, ako kňaz nebeského kráľovstva. V reči na vrchu Ježiš dosvedčoval, že nikdy nevojdú do nebeského kráľovstva tí, ktorých spravodlivosť nebude oveľa väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov. Zjavne tu Ježiš poukazoval na Božiu spravodlivosť, ktorá neodpláca zlo. Staro-zmluvne bolo povedané: oko za oko, zub za zub. Ježiš hovoril: Neprotivte sa zlému! Robte dobre tým, ktorí vás nenávidia. Žehnajte tých, ktorí vám zlorečia. Nesúďte a nebudete súdení. Odpúšťajte a bude vám odpustené. Dávajte a bude dané aj vám. Zreteľne toto Ježiš prehlasoval, že znamená trpieť pre spravodlivosť. A tých, ktorí išli touto životnou cestou On určoval, ako dedičov večného Božieho kráľovstva.
Boží pokoj, poukazoval na skutočnosť Ježišovho zmŕtvychvstania a večný život. Pod tlakom narážok, a nečestných praktík židovských náboženských vodcov sa Ježiš neklátil, neľakal, ani neznepokojoval. Veď nemal dôvod, prečo by sa strachoval. Vedel, že ho hanobia neprávom, kvôli vlastným kalným skutkom. Preto v tomto najťažšom období života na zemi, tesne pred smrťou, sa intenzívne upínal na Otca v nebesiach a večný domov, kde bol jeho zdroj životnej radosti, a to mu dávalo pokoj.
V sile Ducha zmierenia od Otca nebies, Tvorcu pokoja, sa Ježiš vydáva na záverečnú pozemskú cestu, v ktorej prinesie zmierenie tomuto prevrátenému hriešnemu svetu. Zmierenie od dôsledkov hriechu v smrti. Ľudstvo sa pre slabosť, prejavovanú hriešnym spôsobom života, dostalo do područia moci temnosti. Oddelené od pokoja s Bohom, umieralo vo svojich priestupkoch.
Prišiel zásah prenesmierneho milosrdenstva veľkej lásky Boha, zjavenej v Ježišovi Kristovi. Keď ľudia umierali v previneniach, On ich mocou životodarného Svätého Ducha, vytrhol z moci smrti a oživil - milosťou! Zjavila sa veľkosť Otcovho milosrdenstva. V Ježišovi Kristovi, jeho Synovi, bolo usmrtené nepriateľstvo hriechu a smrti. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.” Splnilo sa.
Modlitba:
Pane Ježišu Kriste, Ty blahoslavený tvorca pokoja, Boží Syn. Zmieriteľ, a náš pokoj, privádzaj mocou Svojho Ducha zmierenia naše ľudstvo do pokoja s Bohom. Nie dočasne, ale nastálo. Amen.